Hospodársky denník
USD42,195 Sk
EUR43,041 Sk
CHF26,901 Sk
CZK1,192 Sk
  Piatok  26.Novembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Vytláčanie Ruska z Kaspiku


Na tureckej štátnej jachte Fahri Gurtürk bol na okraji istanbulského summitu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) napísaný kus európskych hospodárskych dejín. Prezidenti Turecka, Gruzínska a Azerbajdžanu - Süleyman Demirel, Eduard Ševardnadze a Gejdar Alijev - tu podpísali zmluvu o výstavbe ropovodu na prepravu ropy od Kaspického mora do západnej Európy, uvádza sa v materiáli zverejnenom v rakúskom denníku Die Presse. Od roku 2007 má viac než 2000 kilometrov dlhým ropovodom vedúcim od azerbajdžanskej metropole Baku k tureckému stredomorskému prístavu Ceyhan pretekať ročne 30 až 60 miliónov ton ropy. Ropu ťaží na kontinentálnom šelfe Kaspického mora medzinárodné konzorcium. Ako doplnok hlavnej zmluvy boli podpísané aj tri dodatočné dohody medzi vládami tranzitných krajín a investormi, ktoré špecifikujú práva a povinnosti, spoločnú colnú a daňovú politiku a získavanie pozemkov na výstavbu ropovodu. Pozorovatelia túto udalosť hodnotia ako úspech USA. Ako uviedla ruská agentúra Interfax, Washington touto dohodou realizuje svoje predstavy o novom usporiadaní v oblasti, v ktorom bude Rusko hrať len vedľajšiu úlohu. Moskva, ktorej účasť na medzinárodnom konzorciu tvorí iba desať percent, sa pokúšala udržať svoj vplyv na kontrolu transportu kaspickej ropy. Moskva sa doteraz snažila o to, aby hlavnú časť ropy prepravovali cez ruský čiernomorský prístav Novorossijsk, a vybudovala na tento účel ropovod, ktorý vedie od Baku cez Čečensko k Čiernemu moru. Okrem toho Moskva v roku 1997 začala s výstavbou druhého ropovodu cez Dagestan do Novorossijska. Ruské nádeje však boli do značnej miery zmarené. Trasou dohodnutou v Istanbule má totiž pritekať aj ropa z kazašskej časti kontinentálneho šelfu v Tengize. Dohodli sa na tom prezidenti Turecka, Gruzínska a Azerbajdžanu, ako aj kazašský prezident Nursultan Nazarbajev a turkménsky prezident Sapurmurat Nijazov. V istanbulskom vyhlásení sa uvádza, že všetkých päť krajín poskytne výstavbe ropovodu Baku-Ceyhan „maximálnu politickú podporu“. Deklaráciu podpísal aj americký prezident Bill Clinton. Tým bol vlastne zlikvidovaný ruský projekt ropovodu. Die Presse, 24.11.

Amsterdamdážď11
Aténypolooblačno16
Belehradpolooblačno3
Berlínoblačno6
Bratislavapolooblačno6
Bruseldážď11
Budapešťpolooblačno4
Bukurešťsnehové prehánky2
Frankfurthmlisto3
Helsinkisneženie2
Istanbuloblačno10
Kodaňdážď10
Kyjevzamračené-2
Lisabonpolooblačno15
Londýnprehánky14
Madridslnečno15
Milánopolooblačno14
Moskvazamračené-11
Oslodážď6
Parížoblačno10
Prahazamračené4
Rímpolooblačno17
Sofiasnehové prehánky3
Štokholmdážď4
Varšavadážď3
Viedeňpolooblačno6
Záhrebpolooblačno5
Ženevahmlisto5

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.