|
|
||||||||||||||||
| Piatok 26.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
Parlament sa vedome mýli?Rakúski poslanci zavádzajú vládu, občanov, ale aj seba Keď sme nedávno konštatovali, že niektorí predstavitelia Rakúska vychádzajú pri svojej požiadavke na urýchlené odstavenie slovenskej jadrovej elektrárne V-1 z nepresných informácií, nemýlili sme sa. Keďže o V-1 rokoval aj tamojší parlament, ktorý na základe nepravdivých dôkazov vyzval spolkovú vládu, aby dosiahla začatie procesu skončenia prevádzky V-1 v roku 2000, to nás nemôže nechať ľahostajnými, aj keď odporúčanie pre kabinet nemá právnu relevantnosť. Rakúski poslanci tzv. neakceptovateľné bezpečnostné riziko dokumentujú svojimi mimoriadnymi obavami z absencie betónového plášťa v elektrárni, z dokázateľnej únavy materiálu centrálnych plášťov reaktora, z nedostatočnej konfigurácie chladiaceho systému v prípade núdzového stavu a z rizík vyplývajúcich z lokalizácie elektrárne v seizmicky ohrozenej oblasti. Skutočnosť je však diametrálne odlišná od predložených argumentov a nevie o nich, alebo o nich nechce vedieť len ten, komu nejde o objektívnosť v tomto, rakúskou stranou vyprovokovanom medzinárodnom spore. A to by vraj elektráreň mohla ohroziť našu integráciu do Európskej únie (!). Takže poďme od začiatku: elektráreň V-1 má betónový plášť, veľmi silný, hrubý až do dvoch metrov, zo železobetónu, s oceľovou oblicovkou. Má hermetickú zónu so systémom tzv. potlačeného tlaku. To znamená, že sú tam zariadenia, ktoré by v prípade havárie znižovali tlak pary. Na to sa v prípade potreby môžu použiť aj sprchové kondenzátory. Pre primárnu zónu je dôležité, aby sa v prípade havárie rádioaktívne látky nedostali do ovzdušia. Na základe požiadaviek expertov spravila elektráreň modifikáciu celého systému (konfajmentu) tak, aby v prípade havárie nedošlo k ožiareniu obyvateľstva. Kritériá sú splnené na druhom bloku elektrárne a onedlho budú aj na prvom. Pseudoproblémy Na elektrárni V-1 sa tlakovej nádobe venuje veľmi veľká pozornosť. V roku 1993 boli obidve tlakové nádoby V-1 vyžíhané, to znamená, že tepelným spracovaním boli obnovené ich mechanické vlastnosti. Boli analyzované odobraté vzorky zo zvarov a ukázalo sa, že tlaková nádoba má dostatočnú rezervu. Takéto isté tlakové nádoby sú vo fínskej elektrárni Loviisa, a pritom Fínsko je členom EÚ. Aj tam bola jedna nádoba žíhaná a dokonca sa to vykonalo u nás. Tento problém teda problémom nie je. Rakúsko sa už raz na tlakovej nádobe popálilo, bolo to v prípade elektrárne v Mochovciach. Dokonca z toho dôvodu bolo podané aj trestné oznámenie na jedného nášho vrcholového manažéra... Experti z USA, Belgicka, Nemecka a ďalších štátov však vyriekli ortieľ - tlaková nádoba je v poriadku. V rámci rekonštrukcie elektrárne sme úplne vymenili systém (tzv. technické vody dôležité), ktorý odoberá teplo z rôznych zariadení, napríklad sprchových chladičov. Doplnili sme systém núdzového a bezpečnostného napájania parogenerátorov vodou. Aby sme zabezpečili odvod tepla z primárneho okruhu, preprojektovali sme systémy dopĺňania primárneho okruhu. Navyše sme nainštalovali novú automatickú ochranu reaktora, ktorú dodala firma Siemens. Tá prepočítala všetky bezpečnostné systémy. Elektráreň hodnotila i misia Wenra - asociácia jadrových dozorov krajín EÚ (!). Na Slovensku ešte nie je jej záverečná správa, ale doterajšie informácie potvrdzujú, že Wenra dá elektrárni pozitívny certifikát. Predimenzovaná Čo sa týka seizmicity, tú vyhodnocovali veľmi dôsledne. Posledné hodnotenie vykonala americká firma EQE spolu so SAV najmodernejšími metódami, tzv. pravdepodobnostným hodnotením a na základe získaných údajov Siemens vypracoval zodolnenie elektrárne. Je s veľkou rezervou zodolnená na seizmickú udalosť, čo potvrdila aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. V-1 je bezpečná do 8. stupňa stupnice MSK, pričom sa používa parameter zrýchlenia Zeme. Elektráreň je odolná voči zrýchleniu pôdy 2,5 metra za sekundu na druhú. Keď uvážime, že v blízkej Trnave sú veľmi staré kostoly a hradby, ktoré nikdy neboli zemetrasením poškodené, tak seizmická odolnosť elektrárne je až predimenzovaná. V tejto súvislosti si dovolím položiť otázku - ako sú zodolnené rakúske priehrady na Dunaji? Elektráreň má aj veľmi silný protipožiarny útvar, pričom takýto útvar nemá takmer žiadna západná elektráreň. Toto sú fakty. Treba ešte niečo dodať? Vladimír Turanský |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |