Silná podpora verejnosti Ruský premiér Vladimir Putin prežil v kresle ministerského predsedu napoleonských 100 dní. Niektorí jeho predchodcovia z tzv. Jeľcinovej éry sa podobným úspechom pochváliť nemôžu. Stepašin skončil na 82. deň a Kirijenko zažil svoje Waterloo bezprostredne po uplynutí obdobia, ktoré sa vďaka francúzskemu panovníkovi stalo meradlom politickej schopnosti alebo naopak nespôsobilosti. V. Putin prežil, ba čo viac prinútil veľkú časť Rusov sympatizovať s ním napriek tomu, že ho medzi tzv. politickú elitu zatiahol sám prezident Boris Jeľcin. Krivka jeho popularity stúpala z týždňa na týždeň v šesťdesiatstupňovom uhle - za 100 dní takmer z nuly na skoro 40 %. Jevgenij Primakov, jeden z jeho predchodcov, ktorý sa do nečakaného zjavenia Putina všeobecne považoval za najsilnejšieho kandidáta na funkciu ďalšieho ruského prezidenta nedosahuje dnes ani tretinu premiérových sympatií. To všetko napriek nie najpriaznivejšiemu pozadiu, v ktorom nový predseda vlády začal svoju kariéru Jeľcinovho nástupcu. Hlava štátu ho totiž predstavila verejnosti práve tak. Moskvou bezprostredne po jeho nástupe otriasali výbuchy, z ktorých oficiálne miesta obvinili čečenských teroristov a neoficiálne tajné služby, ktoré riadil pred odchodom do ruského Bieleho domu práve V. Putin. Ani jedna ani druhá verzia sa zatiaľ oficiálne nepotvrdila. Prvá však poslúžila na pritvrdenie muziky na Severnom Kaukaze. Práve vojna v Čečensku, ktorú premiér označuje a boj s medzinárodným terorizmom vzbudila nečakanú lásku Rusov k svojmu ministerskému predsedovi. Kritika západných štátov za používanie neadekvátnych prostriedkov v boji s teroristami - čo prináša veľké útrapy civilnému obyvateľstvu - nemala na triumfálny rast popularity negatívny vplyv, skôr naopak. Rusom zjavne imponujú tvrdé vyhlásenia o nevyhnutnosti skončiť tentoraz čečenskú operáciu proti banditom. Rating Putina podobné prísľuby len zvyšujú. Vojna akoby vypukla len s týmto cieľom. Účastníci ankiet však vidia aj iné - kontrast vitálneho štyridsiatnika s chorým prezidentom, aj starnúcimi a dávno obohratými politickými súpermi, z ktorých každý mal dostatok príležitostí, ale nie dosť odvahy prevziať na seba politickú zodpovednosť za krviprelievanie na Severnom Kaukaze. Putin tak urobil, čím sa zbavil aspoň na chránené obdobie diskusií o ekonomickom programe vlády. Po prvý raz sa k týmto otázkam vyjadril až po príležitosti svojho malého jubilea. V štátnej dume, kam ho pozvali na koberec, vyhlásil, že jeho vláda vypracúva stratégiu hospodárskych reforiem, nakoľko predchádzajúcich 10 rokov Rusko nič podobné nepoznalo. Napriek živelnosti procesov V. Putin hovoril o oživení ekonomiky v poslednom čase, o raste priemyselnej výroby aj HDP a zvýšení rozpočtových príjmov o 58 mld. rubľov. Práve vďaka tejto položke mohla Moskva doteraz investovať do čečenskej kampane 3 miliardy rubľov. Dialóg V. Putina s parlamentom bol silne poznačený predvolebnou atmosférou, veď ani nie o mesiac budú voliči rozhodovať o novom zložení Dumy. Z radov terajších volených zástupcov sa na hlavu premiéra nesypala kritika, veď ako by mohli nesúhlasiť s názorom svojich voličov, ktorí tak podporujú terajšieho premiéra. Ten sa im za to svojsky odvďačil a zverejnil, že vo voľbách nepodporí ani jednu z parlamentných strán. Ostane verný Kremľu a jeho Medveďovi, hnutiu ktoré síce silno zaostáva za komunistami aj hnutím J. Primakova - Otčina celé Rusko -, ale ktoré zatiaľ ako jediné verejne sľúbilo podporu jeho kabinetu po voľbách. A keďže V. Putin má prezidentské ambície, bude podporu veľmi potrebovať. Veď terajšia popularita môže ešte vyprchať a triumf sa zmeniť na prehru. Mária Mikušová Moskva
