Aby bolo o čom rozhodovať
Komentuje Ivan Klačanský
V týchto dňoch by sme mohli označiť situáciu nielen v zdravotníctve, ale rovnako tak aj v školstve za krízovú. Akademickí hodnostári a funkcionári komôr nešetria silnými rečami. V určitom zmysle sa im nečudujem. Musí pôsobiť demoralizujúco, ak - či robíš, či nerobíš, či šetríš, či nešetríš, stále si v mínuse a zisťuješ, že sa ti ani šetriť neoplatí. Úlohy vysokého školstva i zdravotníctva, najmä nemocníc, sú si veľmi podobné. Ako im to vyplýva zo zákona, majú zabezpečiť určité množstvo služieb za tie isté peniaze (v najlepšom) pri narastajúcej inflácii a zvyšovaní výkonov. Najhoršie však je, že sme už stratili zmysel pre realitu. Dlžoby sú také veľké, že mnohí ani nedovidia na ich kontúry, a preto sa ani veľmi nezaoberajú alternatívami ako ich odstrániť. Ak sa akademický funkcionár stavia do pozície, že ustúpiť sa nedá (lebo by to znamenalo zníženie úrovne vzdelávacieho procesu) a funkcionár nemocnice tvrdí, že ušetriť sa nedá (lebo by to znamenalo v základe neposkytnutie ústavou zaručenú bezplatnú starostlivosť), majú iba z polovice pravdu. Čím bližšie budeme k samofinancovaniu týchto zariadení, tým menej príležitostí sa bude stavať do takýchto heroických póz. Viem, že je predčasné hovoriť o takejto budúcnosti rezortov, pracovísk, ktoré neprodukujú zisk. Netreba však zakrývať, že konečným cieľom je čo najviac sa priblížiť k situácii, v ktorej s pomocou viaczdrojového financovania bude o čom rozhodovať, nielen hromadiť červené údaje a evidovať ich. Každý krízový režim, a môžem si ho zaviesť aj ja sám ako akademický funkcionár, má mať cieľ. Stanovím si ho po dohovore s nadriadeným orgánom, akademickou radou, predstavenstvom spoločnosti. Krízový režim môže byť aj môj prístup zodpovednosti k úlohám, ktoré nevyhnutne musím splniť. Nečudujem sa nikomu, kto sa vnútorne vzpiera prijať sám sebe a svojmu okoliu opatrenia (ktorých súhrn, spolu s pravidlami financovania na určité obdobie by sme nazvali krízovým režimom), ak si pre rôzne objektívne okolnosti nemôže stanoviť hranice - základ, k čomu sa bude všetko vzťahovať a porovnávať. Najväčším nepriateľom akéhokoľvek krízového režimu je pokyn či úloha šetriť. Šetriť len tak, všade a všeobecne a za každú cenu. Predsa krízový režim si zavádzame s nejakým cieľom, zastaviť rast zadlženosti, zvýšiť podiel platených služieb na celkových, zvýšiť podiel platiacich študentov, otvárať superatraktívne špecializácie len za spoplatnené štúdium, len za spoplatnený pobyt v izbách s televízorom atď. Aj akademické senáty si môžu stanoviť na určité prechodné obdobie krízové režimy, ktoré síce nevyriešia chýbajúce zdroje financovania, ale si posvietia na zloženie nákladov, na množstvo a kvalitu úväzkov, na úväzky, ktoré boli po známosti nadosmrti prisľúbené a sú znova a znova obnovované. Na druhej strane je nepredstaviteľné, aby ministerstvo jedno či druhé nedokázalo stanoviť pomerové ukazovatele, ktoré budú dosť objektívne hodnotiť, či boli prostriedky účelne a hospodárne vynaložené. Je nezodpovedné, ak hodnotené subjekty, či je to v školstve alebo v zdravotníctve, majú pocit, ba sú o tom presvedčené, že šetriť sa neoplatí, lebo ku koncu roka ti zoberú, a každému rovnako, či šetril alebo nešetril.
|
PočasiePprevládajú priaznivé účinky počasia, len v ranných hodinách, najmä v priemyselných aglomeráciách je možnosť zhoršenia priebehu ochorení dýchacieho systému (chronického zápalu priedušiek, prieduškovej astmy, chronickej nádchy), preto sú vhodné preventívne opatrenia. Pozitívny je vplyv počasia na telesnú a duševnú výkonnosť a schopnosť koncentrácie. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami by však nemali preceňovať svoje sily - je potrebné vyhýbať sa zvýšenej námahe a stresom. Meteosenzitívni, vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu trpieť zvýšenou náchylnosťou k migrénam a miernym pocitom závratu.Zajtra nepredpokladáme podstatnejšiu zmenu v pôsobení počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)Dnes bude prevažne zamračené a hmlisto. Ojedinele mrholenie, pri ktorom sa môže vytvárať poľadovica. Na horách od výšky približne 1000 m a cez deň miestami aj v nížinách jasno až polojasno. Najvyššia denná teplota 0 až 4, pri zmenšenej oblačnosti okolo 8 stupňov Celzia. Teplota vo výške 1500 m okolo 7 stupňov Celzia. Slabý premenlivý, na juhozápade juhovýchodný vietor 3 až 6 m/s.V utorok bude v nižších polohách zamračené a hmlisto, ojedinele mrholenie. Na horách jasno až polojasno, v stredu popoludní od severozápadu postupne oblačno a miestami prehánky, od 1500 m snehové. Najnižšia nočná teplota 0 až -4, najvyššia denná teplota na 0 až 4, pri zmenšenej oblačnosti 6 až 10 stupňov Celzia. Slnko vyjde zajtra o 7.21 a zapadne o 15.59 hod.| Amsterdam | oblačno | 10 |
| Atény | polojasno | 14 |
| Belehrad | zamračené | 0 |
| Berlín | zamračené | 5 |
| Bratislava | zamračené | 1 |
| Brusel | oblačno | 10 |
| Budapešť | zamračené | 2 |
| Bukurešť | oblačno | 5 |
| Frankfurt | zamračené | 5 |
| Helsinki | dážď | 4 |
| Istanbul | oblačno | 8 |
| Kodaň | oblačno | 6 |
| Kyjev | zamračené | 2 |
| Lisabon | prehánky | 13 |
| Londýn | oblačno | 11 |
| Madrid | dážď | 9 |
| Miláno | polojasno | 12 |
| Moskva | zamračené | -5 |
| Oslo | oblačno | 3 |
| Paríž | oblačno | 14 |
| Praha | zamračené | 3 |
| Rím | dážď | 15 |
| Sofia | jasno | 5 |
| Štokholm | prehánky | 5 |
| Varšava | zamračené | 5 |
| Viedeň | zamračené | 1 |
| Záhreb | hmla | -2 |
| Ženeva | polojasno | 10 |
Odber plynuNa dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.TlakÚdaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 25. 11. 1999 Bratislava 101,37, Sliač 99,14, Košice 100,21, Poprad 94,38, za 26. 11. 1999: Bratislava 101,66, Sliač 99,58, Košice 100,64, Poprad 94,72, za 27. 11. 1999: Bratislava 101,58, Sliač 99,45, Košice 100,46, Poprad 94,53..
|
|
|
