Mzdy a inflácia
Komentuje Eleonóra Bujačková
Reštriktívna ekonomika, zhoršujúca sa finančná situácia, nedostatky v inštitucionálnej oblasti a nedokončená privatizácia bývajú najčastejšie označované ako príčiny pretrvávajúcej stagnácie hospodárskeho rastu. V súčasnosti však analytici upozorňujú na ďalší rizikový faktor, ktorý môže negatívne ovplyvniť hospodársku situáciu podnikov a budúci hospodársky rast: príliš rýchly rast miezd. Na prvý pohľad nie je nebezpečenstvo rýchleho mzdového rastu príliš zrejmé. Zvyčajne sa argumentuje rastúcou nezamestnanosťou a zlým stavom ekonomiky, čo by malo údajne udržať rast miezd v podnikovom sektore na dostatočne nízkej úrovni. Ani pomerne razantné zvýšenie mzdových taríf vo verejnom sektore by nemalo podľa týchto argumentov príliš ovplyvniť vývoj miezd v sektore súkromnom či polosúkromnom. Ibaže podobným argumentom chýba jeden fakt. Spomalenie pri korekcii inflačných očakávaní na podstatne nižšiu úroveň inflácie. Odborári v niektorých vystúpeniach tvrdia, že sú ochotní pristúpiť na taký rast nominálnych miezd, ktorý bude iba kompenzovať rast cenovej hladiny. Rozpor je však v tom, aký predpoklad cenovej hladiny očakávajú odborári a aký finančné inštitúcie. Pokiaľ sa nominálne mzdy budú vyvíjať v súlade s predpokladom odborárov 10-percentnej inflácie. Pokiaľ sa bude skutočná inflácia vyvíjať v súlade s prognózou NBS a ŠÚ SR, ktorý (vo svojej aktualizovanej prognóze) projektuje rast spotrebiteľských cien o 5,8 percenta, bude to znamenať pomerne rýchly nárast reálnych miezd. Finančné dôsledky takéhoto nárastu pre podnikový sektor sú však ešte závažnejšie, ak si uvedomíme, že ceny priemyselných výrobcov, ktoré sú pre finančnú situáciu podnikov dôležitejšie ako spotrebiteľské ceny, majú podľa niektorých prognóz vzrásť iba o 3,5 percenta. To znamená, že mzdové náklady podnikov by rástli rýchlejšie ako ceny Pochopiteľne, podniky môžu teoreticky zvyšovať produktivitu práce tempom, ktoré by ospravedlňovalo i podstatne vyšší rast nominálnych miezd ako uvažovaných 10 percent. Čo je však možné pre niektoré podniky, neplatí pre celú ekonomiku. Navyše si treba uvedomiť, že výraznejší rast produktivity možno dosiahnuť iba prostredníctvom zvyšovania vybavenia pracovnej sily kapitálom, čiže novými investíciami. Z mnohých dôvodov, okrem iného v dôsledku situácie v našom bankovom sektore, nedostatok alternatívnych vonkajších finančných zdrojov a výrazného zadlženia znižujúceho objem vlastných finančných zdrojov podnikov, nemožno v najbližšom čase očakávať výraznejšie zvyšovanie investícií a produktivity práce. Z toho vyplýva, že najpravdepodobnejším dôsledkom zotrvačnosti rastu nominálnych miezd a ich neprispôsobenie sa podstatne nižšej úrovni inflácie ako v minulých rokoch bude rýchly nárast jednotkových pracovných nákladov, ďalší pokles konkurencieschopnosti a zhoršenie už aj tak zložitej finančnej situácie podnikového sektora.
|
|
| Amsterdam | oblačno | 16 |
| Atény | slnečno | 24 |
| Belehrad | oblačno | 18 |
| Berlín | oblačno | 15 |
| Bratislava | polooblačno | 15 |
| Brusel | oblačno | 15 |
| Budapešť | polooblačno | 17 |
| Bukurešť | slnečno | 19 |
| Frankfurt | oblačno | 15 |
| Helsinki | oblačno | 9 |
| Istanbul | slnečno | 18 |
| Kodaň | dážď | 11 |
| Kyjev | dážď | 10 |
| Lisabon | polooblačno | 21 |
| Londýn | oblačno | 17 |
| Madrid | oblačno | 20 |
| Miláno | oblačno | 18 |
| Moskva | prehánky | 6 |
| Oslo | dážď | 10 |
| Paríž | polooblačno | 18 |
| Praha | polooblačno | 13 |
| Rím | polooblačno | 24 |
| Sofia | slnečno | 18 |
| Štokholm | prehánky | 10 |
| Varšava | polooblačno | 14 |
| Viedeň | polooblačno | 15 |
| Záhreb | oblačno | 23 |
| Ženeva | polooblačno | 20 |
|
|
|
