|
|
||||||||||||||||
| Streda 3.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Žiť bez pomoci a kŕčovDôslednejšie a razantnejšie zmeny Väčšina voličov chcela zmenu a vtedajšie opozičné strany sľubovali zmenu. Málokto však mal reálnu predstavu o skutočnej hĺbke problémov. Strana maďarskej koalície (SMK) vo svojom volebnom programe jasne poukázala na nevyhnutnosť drasticky obmedziť verejnú spotrebu, sprivatizovať tzv. strategické podniky, vysvetľovali sme našim voličom potrebu zaplatiť doterajšie verejné dlhy a nevyhnutnosť dočasného zníženia reálnej kúpnej sily. Dosah je možné čiastočne zmierniť predajom majetku štátu, teda privatizáciou a z predaja plynúceho príjmom do štátneho rozpočtu. Tieto základné tézy sú súčasťou volebného programu SMK, a naši voliči nám dali dôveru na základe týchto myšlienok. Ďalšie strany vládnej koalície neboli také dôsledné pri vysvetľovaní reálnej ekonomickej situácie krajiny a dopustili sa niektorých absolútne nereálnych sľubov. Bola to chyba, za ktorú sa, žiaľ, platí, a to formou straty alebo zníženia verejnej podpory. Teraz je však dôležité jedno: či vládna koalícia vidí ekonomickú a politickú realitu Slovenska vo svojej podstate, či má jasnú predstavu o systéme krokov vedúcich k ozdraveniu krajiny, a či má dostatok vnútorného presvedčenia a vytrvalosti na uskutočnenie týchto krokov. Ak to je a bude tak, potom Slovensko po období rozšafného a nezodpovedného flámu mečiarizmu vstúpi do veku dospelosti s nádejou na plnohodnotný a perspektívny život. Ak tomu tak nie je, krajina jednoducho schudobnie a stratí reálnu možnosť určovať svoj ďalší osud. V takom prípade nebude prvou, ani poslednou v histórii Európy. Zatiaľ máme svoj osud v našich rukách. Po voľbách, ako to je všeobecne známe, sa vytvorila vláda širokej koalície s demokratickými stranami pravicovými aj ľavicovými. Politológovia možno pohŕdajú takým zoskupením, avšak treba si uvedomiť základnú vec: Slovensko ako krajina bola schopná iba na takúto zmenu. Existuje tu stále priveľká podpora politického extrémizmu a hospodárskej nezodpovednosti a iná, radikálnejšia zmena v podobe napríklad pravicovej vlády nebola možná. Každému reálne uvažujúcemu a rôznymi tretími cestami nezaťaženému politikovi totiž musí byť jasné, že treba radikálne znížiť prerozdeľovaciu úlohu štátu, čo znamená znížiť daňové zaťaženie občanov aj podnikateľských subjektov, obmedziť verejné výdavky na nevyhnutné minimum, zbaviť sa podielu štátu v bankách a tzv. strategických podnikoch a prejsť na inú formu ovplyvňovania ekonomiky. Je nevyhnutné uskutočniť zásadnú a radikálnu reformu sociálneho, dôchodkového a zdravotného systému a dôsledne prejsť od priebežného financovania na kapitálový systém s osobnou zodpovednosťou každého jedného poistenca. Vykonať musíme zásadnú decentralizáciu verejnej správy, teda vytvoriť také regionálne samosprávy, ktoré budú životaschopné. Musíme decentralizovať daňovú sústavu, preniesť rozhodujúcu časť právomocí zo štátnej správy na obecné a regionálne samosprávy atď. Je nevyhnutnosťou zmeniť ústavný systém tak, aby sa Slovensko stalo deetatizovanou, občianskou spoločnosťou. Vládnu koalíciu z tohto hľadiska je možné charakterizovať ako skupinu, ktorá nemá celkom jasno v smerovaní, utápa sa v riešení každodenných problémov, avšak doteraz neurobila zásadné kroky smerujúce proti celkovému ozdraveniu. Vláda premrhala politický kapitál a teraz sa už potrebné opatrenia robia oveľa ťažšie. Sčasti je to dané objektívnymi skutočnosťami: strany v niektorých prípadoch nasľubovali nemožné a občania sa málo spoliehajú na seba a očakávajú pomoc zhora, široká koalícia zo zásady nemôže byť taká akcieschopná ako napríklad jasne pravicová vláda, neexistoval široký konsenzus v reálnom hodnotení stavu ekonomiky po šafárení predchádzajúcich vlád atď. Uplynulý rok však ukázal, že aj v tejto koalícii existuje dostatok politikov, ktorí sa neboja pomenovať veci pravým menom, ktorí dajú jasne najavo, čo je potrebné vykonať a kto to brzdí. Ukázalo sa to napríklad pri zavádzaní balíčku opatrení, keď ich odďaľovanie spôsobilo mnohomiliardové škody a nevyhnutnosť zavedenia ešte prísnejších zmien. Nie je možné prehliadať, že strany vládnej koalície za rok stihli vyrobiť celkom slušný počet káuz. Nemôžeme s tým byť spokojní, a ani s tým, že ich riešenie nie je dosť dôsledné a razantné. Kauzy rôznych transparentných tendrov, telekomunikácie, VSŽ, GSM 1800, Nafta Gbely, Priemyselná banka, Slávia Capital, deblokácie, Devín banka sú varovným signálom, že rôzne finančné a priemyselné kruhy vplývajú na politikov v miere presahujúcej pravidlá hospodárskej súťaže a občas aj zákonnosti. Na druhej strane je však potrebné vidieť aj to, že žiadna kauza sa neututlávala, a skôr či neskôr sa vyvodila aj zodpovednosť politických aktérov. Úlohu opozície teraz spĺňa iba časť médií, keďže opozícia je schopná iba na ideologické kádrovanie. Treba však poznamenať, že podobné kauzy ubudnú až potom, ak nastane dôsledné oddelenie politiky od priameho riadenia hospodárskeho života, čo konkrétne znamená nahradenie štátnych a obecných úradníkov vo vedení podnikov a bánk transparentnými vlastníkmi, ktorí neriskujú iba svoje teplé miestečko, ale vlastné peniaze. Z hľadiska SMK jej chýba oveľa väčšia razancia, dôslednosť a akcieschopnosť. Naším cieľom je zmeniť Slovensko tak, aby bolo schopné prežiť v celosvetovej hospodárskej súťaži bez toho, aby to bola iba krajina odkázaná na zahraničnú pomoc a zmietajúca sa vo vnútorných kŕčoch. A toto základné smerovanie predstavuje aj ten mantinel, ktorý ohraničuje vôľu SMK podporovať vládu. Ak sa v dôsledku nekonzekventnosti, neochote dodržiavať písané a nepísané dohody stratí celkové smerovanie, nemá zmysel ďalej zotrvávať v tomto zoskupení. Zatiaľ tento stav nehrozí. László Gyurovszky podpredseda SMK |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
