|
|
||||||||||||||||
| Streda 3.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Koalícia v šľapajach koalície?Bez tvrdých opatrení proti korupcii sa nepohneme Rozhovory s politickými lídrami patria medzi najpopulárnejšie vysielania Rádia Twist. Z jednej takejto besedy, odvysielanej 23. októbra, vyberáme zaujímavé názory. A. Vargová - Ako demokratická strana hodnotí odstúpenie ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka? Vieme, že od začiatku, ako vypukla kauza Nafta Gbely, hovorila o tom, že treba niesť za to aj politickú zodpovednosť, a že túto zodpovednosť nesie minister hospodárstva. F. Šebej - Nespokojnosť s konaním ministra sa nezačala kauzou Nafta Gbely. Vieme, že on ovplyvňoval napríklad aj výber partnera na výber investora do telekomunikácií a už vtedy sme vraveli, že Deutsche Bank, ktorá bola vybratá, je v konzorciu so Sláviou Capital, a že Slávia Capital má tie známe prepojenia personálne a iné aj na ministerstvo hospodárstva, na SPP, aj na samého ministra. Tieto praktiky alebo ich tušenie alebo náznaky poškodzujú povesť vlády aj Slovenska, že teda človek, ktorý za to nesie zodpovednosť, má odísť. A. Vargová - Ako hodnotíte fakt, že za ich odvolanie hlasovali aj predstavitelia opozície? F. Šebej - To je pikantné a, samozrejme, zničujúce pre vládnu koalíciu. Pikantné je to preto, že oni, samozrejme, hlasovali za odvolanie Ľ. Kaníka a L. Sklenára, pretože niektorým osobne z opozičných poslancov a niekedy ich privatizačným priateľom vedenie fondu siahlo na majetky, keď neboli nadobudnuté v súlade so zákonom alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pochopiteľne, že chceli, aby z vedenia fondu tí dvaja ľudia odišli, pretože oni aj prezident aj viceprezident sa pokúšali robiť to, čo terajšia vládna koalícia avizovala, jednoducho urobiť akúsi nápravu dokrivenej privatizácie. No a že sa podarilo ich odvolať s pomocou hlasov opozície, to je podľa mňa nie víťazstvo pána premiéra, nie je to ani posilnenie postavenia vlády. Je to Pyrrhovo víťazstvo. R. Fico - Tu vôbec nejde o Ľ. Černáka, Ľ. Kaníka, ani o L. Sklenára. To sú iba konkrétne osoby, ktoré sa nachádzali v určitom systéme. Obávam sa, že je iba otázka času, kedy vzniknú ďalšie a ďalšie podobné aféry. Domnieval som sa, že bezprostredne po voľbách prvé opatrenia, ktoré urobíme, bude návrh zákona, aby FNM bol kontrolovaný najvyšším kontrolným úradom, aby existovali systémy, ktoré zabezpečia, že FNM nebude pôsobiť izolovane a nebude sa tváriť ako nejaký súkromný subjekt, pretože on sa naozaj tvári ako súkromný subjekt. Dokonca tvrdíme, že majetok, s ktorým FNM hospodári, už nie je štátnym majetkom, ale že je to majetok, ktorý prešiel ako určitá hodnota, do majetku tejto inštitúcie. Bol som vo vedení jednej z týchto strán dosť dlho a viem presne odhadnúť, ako sa opäť dnes vedú diskusie ako obsadiť, za akú cenu a prečo obsadiť tieto posty atď. Nedá mi to a možno to vyznie veľmi tvrdo, ale minulé voľby v roku 1998 boli naozaj aj o tom, kto bude mať kontrolu nad privatizáciou. A. Vargová - Obidvaja chodíte a ste vedúcimi delegácie, F. Šebej je predseda integračného výboru, vy ste vedúcim delegácie v Rade Európy. Ako hodnotíte správu Európske komisie o Slovensku, o ktorej sa všeobecne hovorí, že je pozitívna, ale vieme, že tam boli aj niektoré iné pripomienky, napríklad pokiaľ ide o rozvoj trhového mechanizmu alebo podozrenia z korupcií. F. Šebej - Správa je veľmi rozsiahla, je tam veľa vecí pozitívnych a niektoré stoja za povšimnutie. Predovšetkým treba povedať, že v tej kľúčovej časti, ktorá sa týka politických kritérií na členstvo, sa konštatuje, a to sme hovorili viackrát, že parlamentné zhromaždenie v septembri rozhodlo, že skončí monitorovací proces bez toho, či Slovensko spĺňa záväzky vyplývajúce z členstva v Rade Európy. Slovensko teda je plným členom Rady Európy, ktorý spĺňa politické kritériá a z toho vyplýva, že aj kodanské kritériá samej EÚ. To je pozitívne. Ale tie deficity, ktoré sa konštatujú v správe, sa týkajú súdneho systému. Nechcem si prihrievať polievočku, ale hovorím, že v okamihu, keď sa prijímala slovenská ústava v roku 1992, tak pre to, že my, ktorí sme teraz vo vedení DS, ale aj ďalší prudko protestovali, keď sa tam ocitla napríklad štvorročná skúšobná lehota pre sudcov. Tak sme boli označovaní za nepriateľov Slovenska, pretože nechceme slovenskú ústavu. Presne toto je vec, ktorú nám EÚ vytýka, pretože je to prekážka v tom, aby sa považovalo naše súdnictvo za plne nezávislé. Sú tam ďalšie veci - prekážky v slobode pohybu, tovarov, ľudí, informácií, čo sa týka fungujúcej trhovej ekonomiky atď. A. Vargová - Zrejme pán Fico nebude súhlasiť s vami, pokiaľ ide o kontrolu privatizácie, lebo vy ste boli za to, aby aj parlament mal možnosť sa k privatizácii vyjadriť, ešte keď ste to predkladali. R. Fico - Ja sa dokonca domnievam, že parlament mal mať určité rozhodovacie právomoci pokiaľ ide o privatizáciu. Ale to je za nami. Zákon je prijatý, je zbytočné sa babrať v kaši. Predovšetkým by som chcel odporučiť príslušným zodpovedným orgánom - spustime konečne normálnu vzdelávaciu kampaň smerom k verejnosti, aby verejnosť vedela, čo sú to za inštitúcie, aké úlohy plnia a čo môžeme od nich očakávať. Súdnictvo je jedným z okruhov, ktorý bude ustavične pútať pozornosť Rady Európy. Dokonca je tu aj tlak na pokračovanie v dialógu k tejto téme a prvý krok, ktorý je treba nevyhnutne urobiť, je zrušiť štvorročné funkčné obdobie sudcov, voliť ich na doživotie. Ale to by podľa môjho názoru malo byť spojené - po prvé s tým, že zvýšime vekovú hranicu sudcov, aby sa nestalo, že 24- až 25-ročný právnik sa stáva sudcom na doživotie. Čiže zvýšiť vekovú hranicu na zvolenie a obdobie pred nadobudnutím tohto veku využiť na zavedenie inštitútu tzv. súdneho úradníka a vyššieho súdneho úradníka, ktorý by mohol pomôcť sudcom pri vybavovaní mnohých záležitostí. Prichádzajú veľmi silné signály zo zahraničia: ak neurobíte poriadok s korupciou, nebude Slovensko zaujímavou krajinou z hľadiska zahraničných investícií. S kým sa stretnem, či sú to Nemci, či sú to Angličania, Francúzi, každý nám toto hovorí. A. Vargová - Ako? Povedzte stručne, ako radikálne riešiť tento problém. R. Fico - Informujú nás asi takýmto spôsobom, že sa stretávajú s podnikateľskými kruhmi vo vlastných krajinách, ktoré tvrdia: na Slovensku je nestabilná situácia pokiaľ ide o legislatívu, veľmi často sa menia zákony. A po ďalšie, uvádzajú veľmi veľa údajov alebo príkladov korupcie zo strany štátnej administratívy. Musíme začať v tej najvyššej rovine. Teda, keď nechceme kontrolovať ani sám Fond národného majetku, tak sa nečudujme, že korupcia je rozlezená po celom štáte. Musíme začať tam, kde sa točia najväčšie peniaze a najväčšie rozhodnutia. Veľmi by privítali, keby sme zaviedli predovšetkým kontrolné mechanizmy k týmto inštitúciám, k jednotlivým ministerstvám, keby si parlament lepšie plnil kontrolnú úlohu. A. Vargová - Myslíte si, že dôvodom je aj pretrvávajúca korupcia? R. Fico - Samozrejme. Pretože z politického hľadiska nie sú nejaké výhrady proti Slovensku, to, čo máme plniť plníme, ale výhrady sú k nestabilite. Jednoducho, on keď vidí, že zákon o veľkej privatizácii sa mení možno dvakrát, trikrát do roka, alebo sa menil, tam bolo asi 22 alebo 23 novelizácií od roku 1991, ďalej ak vidí, ako sa mnohé veci kriminalizujú, podľa môjho názoru bola prijatá nešťastná novelizácia Trestného zákona. Sú opatrní, prečo by išli do prostredia, ktoré nie je zaujímavé. A. Vargová - Dve veci pán Šebej. Najskôr by som sa vás chcela opýtať na korupciu, že ako vy hodnotíte, ako sa to dá vyriešiť, najmä vtedy, keď občania vnímajú, že takéto podozrenia z korupcie a z klientelizmu boli aj na najvyššej úrovni. F. Šebej - Je to zničujúce, skutočne všetky medzinárodné hodnotenia, dokonca sa robia ratingy korupcie a Slovensko sa umiestňuje v nich hanebne. Naozaj sem prichádzajú, ak sem vôbec prídu nejakí investori, tak automaticky prichádzajú s informáciou, že sa stretnú s natrčenou rukou vládneho úradníka. Korupcia z verejného sektora, lebo o to ide, z verejného obstarávania, čiže zo situácií, keď si štát za peniaze daňových poplatníkov čosi objedná, či už cestu alebo elektráreň, alebo dáva licenciu na vykonávanie niečoho, korupcia z toho sa dá odstrániť len zákonom, ktorý znemožní ministerským a iným úradníkom zištne rozhodnúť. Východiskom je vytvorenie inštitúcie, ktorá berie túto právomoc z ruky ministerským a iným úradníkom, ako aj politikom. A potom, samozrejme, privatizovať lebo naozaj teraz máme na Slovensku množstvo ekonomicky zaujímavých a exponovaných miest, ktoré sú v rukách, povedal by som štátu. Podniky napríklad pod kontrolou ministerstva hospodárstva, je ich mnoho, a tam sú stovky pozícií, ktoré môžu slúžiť ako léno, proste rôznym straníckym funkcionárom alebo členom strán a, samozrejme, zase sú to posty, z ktorých sa verejne obstaráva. Toto treba jednoducho odstrániť a ako v privátnom sektore, už v kontakte medzi dvoma privátnymi alebo tromi privátnymi firmami a privátnou bankou, tam o korupcii ťažko hovoriť, a keď, tak je to ich problém, nie je to choroba spoločnosti ako takej. A. Vargová - Prečo sa však v tejto súvislosti potom vyčítalo vládnej koalícii, že na mnohé také posty dosadzovala takých ľudí, ktorí boli známi, priatelia niekoho, alebo mali spojenia so súkromnými firmami, odišli z toho súkromného sektora, robili v štátnom sektore, nebudem tu spomínať konkrétne mená, ale asi vieme o čo ide, o ktoré podniky, a pritom robili aj tu aj tam, konali vo svojom mene aj v mene štátu, a z toho vznikali tie rôzne podozrenia... F. Šebej - Ale to nie sú podozrenia, veď to je realita, naozaj ťažko uveriť, že tí ľudia odišli zo súkromnej kapitálovej alebo nejakej inej firmy do služieb štátu. Z toho vznikajú tie prudké roztržky vo vládnej koalícii, lebo, teraz musím použiť ten plurál majesticus, sme tam poniektorí, ktorým to smrdí. A teraz sa nechcem robiť čistejší ako všetci ostatní, ale smrdí to nielen preto, že sa niekto obohatí, ale preto, že je poškodená povesť štátu, preto, že k nám nejdú zahraničné investície, pre korupciou deformované prostredie. Mimochodom, k tomu som chcel niečo poznamenať, že investície, ktoré sú u nás deväťnásobne menšie za minulý rok ako povedzme v Poľsku alebo Maďarsku alebo v ČR, sú menšie nielen pre korupciu, lebo tá je dramatická aj v Česku, ale aj preto, že Poľsko a napríklad aj Maďarsko a Česko sú v NATO, ako perspektívne a dlhodobo je to bezpečnejšie prostredie. Členské štáty NATO sú z investičného hľadiska o kategóriu bezpečnejšie prostredie ako nečlenské štáty. R. Fico - Odišiel som z vládnej koalície aj pre toto. Jednoducho, dnes sa píše október 1999, sme rok po voľbách a nič sa nezmenilo. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
