Šokujúce umenie

„silné emociálne reakcie a šokuje tak trochu infantilným spôsobom. Zaujme podobne ako groteska na pár sekúnd. Ľudia sa zarazia či zasmejú, a viac o tom nepremýšľajú“. Celkom iný názor na nové formy umenia má kurátor známej londýnskej Tateovej galérie Simon Wilson. Tvrdí, že nové umenie má väčšiu vypovedaciu hodnotu ako tradičné dekoratívne umenie, pretože núti človeka zamyslieť sa nad vlastnou existenciou, životom, smrťou, sexom, náboženstvom... Podľa Wilsona sme sa naučili posudzovať umenie meradlami, ktoré už neplatia. Nikto nemá presnú predstavu, čo vlastne umenie znamená. Súčasné šokujúce umenie odráža útoky mnohých kritikov. Skupina nazvaná Nové metafyzické hnutie, ktorú vedie básnik Peter Abbs, vydala dokonca manifest o tom, že sa dnes ktokoľvek môže stať umelcom, aj keď nevie nič viac ako iba šokovať. Umeleckí kritici tvrdia, že dnešní umelci sú leniví a nechcú sa učiť zložité techniky. A preto mnohé produkty moderného umenia sú vlastne nekonečne hlúpe. Podľa psychológov má priemerný človek vážne problémy s tým, ako toto nové, šokujúce umenie chápať. Pre väčšinu ľudí je dôležité, či sú jeho tvorcovia slávni alebo aspoň známi a koľko sa toho o nich vie. Ľudia väčšinou nekupujú tieto diela preto, že im pripadajú krásne, ale preto, že sú to výtvory výstredné. A najčastejšie preto, že ich stvoril módny autor, o ktorom veľa počuli alebo čítali. To, prirodzene, vyvoláva honbu za popularitou, snahu dostať sa za každú cenu na stránky novín, časopisov, do rozhlasových či televíznych programov. Čím sú diela výstrednejšie, tým s väčšou určitosťou sa dá predpokladať, že sa o ich autorovi bude hovoriť. Oveľa dôležitejšie je dnes upútať pozornosť verejnosti, ako byť vskutku dobrým umelcom. Mnoho umeleckých kritikov tvrdí, že situácia sa iba opakuje. Pripomínajú, že za celý život predal van Gogh jediný obraz a dnes patrí medzi najslávnejších svetových maliarov. V jeho dobe by nikto neveril, že sa za jeho diela budú platiť desiatky miliónov dolárov. Ak by to bol vtedy ktosi tvrdil, boli by ho všetci považovali za blázna. Problém je však v tom, že van Goghove Slnečnice vyvolali síce búrku kritiky, pretože ich štýl nezodpovedal vtedajším normám, ale pritom spĺňali estetické kritériá krásy, čo sa o dnešných dielach povedať nedá. I napriek tomu však niektorí odborníci pripúšťajú, že sa na ne ľudia budú možno o niekoľko rokov pozerať rovnako nadšene, ako sa my dnes pozeráme na impresionistické obrazy, ktoré boli voľakedy tiež odsudzované. (buj)
text pod snímky
1/ Plastika Jeffa Coonsa s Cicciolinou.
2/ Dielo Sarah Lucasovej, ktoré vyvolalo mimoriadne pohoršenie.