|
|
||||||||||||||||
| Streda 3.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Počítač vstupuje na poliaÚstav, ktorý nestráca pôdu pod nohami, ide príkladom Prierezovým pracoviskom v oblasti rastlinnej výroby s pôsobnosťou pre celé Slovensko je Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany (VÚRV), vedecko-výskumná organizácia MP SR, prioritne zameraná na výskum pestovateľských technológií a metód šľachtenia, na šľachtenie vybratých poľných plodín, poradenstvo v rastlinnej výrobe a obchod s osivom a sadivom, zastupujúc v tejto oblasti nemecké firmy. Na základe rozhodnutia ministra poľnohospodárstva a výživy SR z roku 1988 je ústav od 1. 1. 1989 príspevkovou organizáciou priamo riadenou MP SR. Výskumnú činnosť ústav vykonáva na celkovej ploche 158,85 hektára. Okrem centrálneho pracoviska v Piešťanoch sú to aj výskumno-šľachtiteľské stanice v neďalekých Borovciach, v Malom Šariši na východnom Slovensku a vo Vígľaši-Pstruši na strednom Slovensku. Riaditeľom ústavu je od roku 1990 Ing. Timotej Miština, CSc., ktorý sa v ústave od roku 1967 zaoberal metodológiou. Nové zdroje Náš ústav obsiahne veľmi široké spektrum problematiky. V prvom rade výskumne riešime pestovateľské technológie hlavných plodín - obilniny, strukoviny, krmoviny, olejniny a po rozdelení republiky aj chmeľu pre rôzne agroekologické podmienky Slovenska, riešime sústavy rastlinnej výroby a hospodárenia na ornej pôde vrátane ekologických a alternatívnych systémov rastlinnej výroby, zaoberáme sa ochrannými technológiami obrábania pôdy, zhromažďovaním, štúdiom a ochranou genofondu kultúrnych rastlín. Tu treba zdôrazniť, že ústav koordinuje činnosť v oblasti ochrany genofondu za celú SR a je tu lokalizovaná Génová banka pre potreby SR. Medzi ďalšie výskumné úlohy patria selekčné postupy tvorby biologického materiálu pre rôzne systémy hospodárenia, problematika produkčnej fyziológie rastlín, možnosti využitia biotechnológií v rastlinnej výrobe, vývoj a overovanie nových progresívnych metód šľachtenia, akými sú metódy na tvorbu genotypov tolerantných proti abiotickým faktorom prostredia, metódy rezistentného šľachtenia proti chorobám a škodcom, metódy genetickej transformácie rastlín a pod. Pri výskume tvorby nových genetických zdrojov sa využívajú poznatky genetiky, cytológie, biochémie, fyziológie rastlín, bunkovej a molekulárnej biológie a ďalšie vedné disciplíny. Medzi ďalšie úlohy patrí šľachtenie obilnín, strukovín a olejnín, ako aj udržovacie šľachtenie a množenie registrovaných povolených odrôd. Úspechy dosahujeme hlavne v šľachtení krmovín a maku, kde sme boli dlhý čas jedinými šľachtiteľmi a na vysokej úrovni, hoci nemáme odrody vysoko morfínové. Ústav pripravuje koncepcie, prognózy a syntézy v oblasti rastlinnej výroby, návrhy systémov hospodárenia na ornej pôde a pri uplatňovaní nových technologických postupov. Vykonáva špecializovanú poradenskú činnosť, navrhuje normy a iné legislatívne úpravy, zabezpečuje výchovu, poskytuje vedecko-technické informácie pre potreby výskumu, zúčastňuje sa na prácach v medzinárodných vedeckých a odborných organizáciách. Tých úloh je skutočne veľa. V minulom roku ste vyšľachtili a zaregistrovali nové odrody ozimnej pšenice Malvina, maku siateho Bergam a pohánky siatej Špačinská 1. Výsledky vašej práce sú registrované aj v zahraničí. - V zahraničí sú registrované viaceré odrody, vyšľachtené v ústave. V ČR je to ozimná pšenica Torysa, mak siaty Dubník, Albín, Magic, Opál a Gerlach, ktorý je registrovaný aj v Dánsku, lucerna siata Lucia a Vanda, ďatelina lúčna Branisko, Javorina, Viglana a Sigord, ktorá je registrovaná aj vo Švajčiarsku. Problém je, že na Slovensku nemá kto pestovať jej semeno. Pestovatelia nevedia, čo s prvou kosbou, pretože boli výrazne zdecimované stavy hovädzieho dobytka. Ľadenec rožkatý Polom máme zaregistrovaný v Rakúsku, vo Veľkej Británii je registrovaný ovos siaty Zvolen. Široký záber Ústav len za minulý rok vydal šesť odborných príručiek, zabezpečoval dopracovanie hlavy Potravinového kódexu SR Obilie a výrobky z obilia, pokračoval vo vydávaní časopisu Naše pole, spolupodieľal sa na organizovaní kongresu Európskej agronomickej spoločnosti v Nitre a ďalších piatich odborných seminárov a konferencií. V roku 1997 vydal po prvý raz Annual report v anglickom jazyku, ktorý dostalo 200 vedeckovýskumných pracovísk vo svete. Pri zabezpečovaní úloh výskumu, šľachtenia, výroby osív a plnení ostatných úloh spolupracoval s 30 vedeckovýskumnými a šľachtiteľskými pracoviskami na Slovensku a s takým istým počtom i v zahraničí, s tromi univerzitami, jedným stredným odborným učilišťom, siedmimi semenárskymi firmami, deviatimi poľnohospodárskymi družstvami a firmami, pričom pracovníci ústavu sa aktívne podieľali na činnosti 17 medzinárodných vládnych a mimovládnych vedeckých a odborných organizácií. Len za uplynulý rok bol ústav zapojený do riešenia štyroch štátnych dlhodobejších vedecko-technických projektov, z ktorých tri koordinoval, dvoch štátnych objednávok, päť medzinárodných projektov v spolupráci s pracoviskami vo Veľkej Británii, v Nemecku, Poľsku, Taliansku, ČR, vo Švédsku, Švajčiarsku, v Rakúsku, vo Francúzsku, v Dánsku či 11 účelových činností. Viacerí pracovníci sú členmi v zahraničných renomovaných vedeckých organizáciách. To všetko si vyžaduje nemalé finančné dotácie. Aká je súčasná ekonomická situácia ústavu, keď je faktom, že štát vynakladá na vedu a výskum necelé percento z celkového hrubého domáceho produktu? - Ekonomická situácia je veľmi zložitá. Vlastné zdroje príjmov predstavujú asi 10 % rozpočtu, ktorý v minulom roku predstavoval sumu 92 mil. Sk, pričom sme zaznamenali po prvý raz stratu takmer 1,4 mil. Sk. Tento rok nám rozpočet znížili na 87 mil. Sk, v roku 2000 má dosiahnuť výšku 83 mil. Sk. Na začiatku tohto roka sme mali zamestnávať 296 pracovníkov, ku koncu roka evidujeme však o 30 menej. Na budúci rok budeme nútení zasiahnuť do štruktúry organizácie a plánu projektov, pretože sa každoročne od nás očakáva 10-percentné znižovanie mzdových nákladov. Samozrejme, že ani nás neobchádza zlá ekonomická situácia poľnohospodárskych podnikov, ktoré nám dlhujú 6 mil. Sk. Génová banka Za prítomnosti významných zástupcov európskych krajín ste otvorili Génovú banku. Aký je jej význam a čo všetko obsahuje? - V Génovej banke boli k 31. 12. 1998 uložené genetické zdroje - semená rastlín 86 druhov - v aktívnej kolekcii 4065 vzoriek a v základnej 1033 vzoriek, z toho kolekcia nášho ústavu predstavuje 2502 vzoriek v aktívnej a 493 vzoriek v základnej kolekcii. Úlohou Génovej banky je zhromažďovať, opisovať a chrániť (pri nízkych teplotách) genetické zdroje rastlín pochádzajúcich z oblastí Slovenska a celého sveta (divoké i šľachtené), poskytovať ich šľachtiteľom a zachovať ich pre ďalšie generácie. V uplynulom roku navštívilo banku 396 osôb, z toho 72 zo zahraničia. Vytvorili sme špecifický obslužný evidenčný softvér, pokračujeme vo vytváraní obrazových databáz a pasportizácii jednotlivých kolekcií. Môžete konkretizovať efekt jednotlivých projektov? - Na úseku geneticko-šľachtiteľského výskumu sme rozpracovali metódu testovania genotypov jarného jačmeňa na toleranciu na vodný stres a metódu stanovenia prolínu pre štúdium adaptačných procesov na sucho, pokračovali v prenose a identifikácii prenosu chromozómového segmentu z hexaploidnej do tetraploidnej pšenice, získali sme pšenično-jačmenné hybridy, ktoré sa vyznačujú variabilitou v karyotype pšeničného genómu. Vybrali sme 22 medzidruhových hybridov lucerny s dobrým zdravotným stavom a trvácnosťou na využitie pasienkové, vyrobili sme bezvírusovú sadbu dvoch odrôd chmeľu, vypracovali postupy pre molekulárnu identifikáciu genotypov obilnín, strukovín a olejnín atď. Prostredníctvom družice K medzinárodným úspechom a oceneniam pribudol ústavu na tohtoročnom Agrokomplexe Zlatý kosák. Vaše uznanie v Nitre nie je prvé a jediné ... - Doteraz sme dostávali ocenenia za odrody, hlavne krmoviny - ďatelinu, ale tentoraz to bol expertný systém tzv. Agroprofit. Je to počítačový softvér na riadenie rastlinnej výroby alebo plodinová karta pre jednotlivé plodiny ako pšenica, jačmeň, lucerna a rozširujeme ho o ďalšie. V podstate je to spôsob pestovania od rozboru pôdy, voľby odrody cez správne hnojenie, sejbu, ošetrovanie, zber s ekonomickým vyhodnotením. Dáva pritom možnosť voľby ničenia buriny herbicídmi, zoradiac ich podľa ceny, množstva ich aplikácie, odpisy strojov a pod. Vyvinuli sme ho s vysokoodborným tímom kolektívne v spolupráci s firmou Otis Nitra. Problémom ostáva, ako sa s počítačovou technikou zžijú v jednotlivých poľnohospodárskych družstvách. Tam, kde ho zatiaľ aplikovali, dosiahli skutočne dobré výsledky. Počítačová technika a využitie kozmického výskumu v poľnohospodárstve jednoznačne nastupuje. Veď si predstavte, že v USA sú už schopní prostredníctvom družice sledovať pohyb stroja po poli a evidovať úrodnosť, množstvo dávok hnojiva alebo pesticídu. Zora Petrášová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
