Eleonóra Bujačková Hoci vystúpenie hlavy štátu pred parlamentom nie je ničím nezvyčajným, v našich podmienkach už vopred vyvoláva isté pochybnosti. O obsahu, forme a napokon i očakávaniach. Už aj preto, že kým na jednej strane sa naše predstavy o prezidentskom poste odvíjajú od faktu, že má byť jedným z nás, na druhej strane očakávame, že bude vzorom demokratického občianstva. Má svojim spoluobčanom a svetu prezentovať, že slobodný život v demokratickej Slovenskej republike zaväzuje k istému mravnému úsiliu: vytvárať taký štát, kde by sa cítil dobre každý, kto chce svoju slobodu, svoje životné možnosti uskutočňovať individuálnym poctivým spôsobom. Chceme teda takého prezidenta, ktorý je jedným z nás. Napríklad aj tým, že nám ukazuje, kým by sme sa mali stať, aby sme boli viac sami sebou. Má teda prezidentská správa o stave spoločnosti nejaký zmysel, nie je iba súborom ideologicky a populistický podfarbených klišé? Ak jej autor tvrdí, že zámerom nebolo písať politickú polemiku, ani komplexnú analýzu stavu našej spoločnosti, ale vysloviť skôr svoje poznatky zo stretnutí s občanmi i predstaviteľmi odborárov, zamestnávateľov i obcí, potom by sme azda mali oceniť, že pomenoval pravdivé príčiny nášho dnešného stavu. Správa prezidenta bola predovšetkým správou o vláde, ktorá si so získanou mocou akosi nevie poradiť a mnohé jej koncepcie zostali na polceste. Občan preto prestáva veriť politikom, že dokážu čo i len čiastočne naplniť deklarované ciele. Prezident R. Schuster síce vyslovil plnú podporu vláde pri reforme hospodárstva, no zároveň zdôraznil, že by mala mať odvahu otvorene informovať o stave ekonomiky. Občania očakávajú konkrétne činy, nie ohliadanie sa do minulosti. Vysielanie signálov nám nepomôže - dnes je čas na konkrétne činy. Je politicky celkom korektné, keď prezident kriticky hodnotí pôsobenie vlády, politických predstaviteľov a je potešiteľné, že sa vo svojom vystúpení vyhol prílišnému mentorovaniu. (K myšlienkam prezidenta republiky sa vrátime v najbližších dňoch.)
