|
|
||||||||||||||||
| Streda 3.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rusko bude naďalej zaostávaťPrečo ekonomika RF potrebuje reguláciu a plán ako pomoc štátu Ruská ekonomika sa pred parlamentnými voľbami nachádza v závažných problémoch. Chýba koncepcia zákonodarstva, ktorá by vytvorila kostru efektívneho rozvoja ekonomiky. Hospodárska politika vládneho kabinetu sa nejaví ani ako plameň sviečky na konci tunela finančnej krízy. Pretrvávajú problémy so štátnym dlhom tak vnútorným, ako aj vonkajším. Trhy očakávajú default rubľových štátnych dlhopisov i dolárových euroobligácií. Pomoc sa očakáva od medzinárodných inštitúcií, no vzťahy s nimi nie sú najlepšie. Štátne financie požiera aj vojna v Čečensku. O niektorých z týchto problémov sme sa pozhovárali s bývalým predsedom Štátnej Dumy Ruskej federácie, v súčasnosti vedúcim katedry Svetovej ekonomiky fakulty Medzinárodných ekonomických vzťahov Ruskej ekonomickej akadémii Genadija Plechanova Ruslanom Imranovičom Chasbulatovom. Akú úlohu zohráva Medzinárodný menový fond a Svetová banka v reštrukturalizácii ekonomiky Ruskej federácie? - Nikdy som sa nestaval proti MMF alebo SB. Považujem ich za dôležité medzinárodné inštitúcie. Či svoju prácu robia dobre alebo zle, to je iná otázka. Proti MMF vystúpil napríklad Milton Friedman (Američan židovského pôvodu narodený na Zakarpatskej Rusi, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, pozn. redaktora). Vyžadoval rozčlenenie MMF. Takéto názory považujem za nesprávne. Svetové ekonomické spoločenstvo potrebuje MMF. Tiež potrebuje Svetovú banku. Tieto inštitúcie dokazujú často svoj pozitívny vplyv. Pozrime sa teraz na to z hľadiska ruskej ekonomiky. Už v roku 1992 som sa vysmieval tým politikom, ktorí tvrdili: MMF nám pomôže. Dajú nám dve, štyri miliardy dolárov a my vyriešime problémy rozvoja ruskej ekonomiky. Smiešne. Dve alebo štyri miliardy tieto inštitúcie Rusku nikdy nedali a nikdy nedajú. Aj keby. Pre Rusko tá suma nič neznamená. Za neúspechy a problémy v ekonomike však nie je treba viniť len MMF. MMF v Rusku realizoval svoju politiku bez podrobného poznania ruskej ekonomiky, ruských financií. Samozrejme, nemohlo to priniesť potrebný efekt. To je teda príčina môjho kritického pohľadu. Ruská ekonomika nie je Chile ani Kostarika. Považujem za smiešne, keď sem príde špecialista z MMF. Ubytuje sa a v hotelovej izbe, rozpracuje program východísk ruskej ekonomiky z krízy. Aké výsledky má teda doterajšia spolupráca MMF a SB s Ruskou federáciou? - Považujem doterajšiu spoluprácu za neefektívnu. Aj napriek tomu však bola výhodná. Pre ruskú stranu preto, lebo pochopila, že sa treba spoliehať na svoje vlastné sily. Ešte výhodnejšia bola pre MMF. Oni tiež pochopili, že problémy ruskej ekonomiky nie je možné minimalizovať. Iné je, keď je program MMF či SB dobre rozpracovaný - program podpory určitého odvetvia, určitého podniku. Spomínané inštitúcie mali však v prvej etape slabú kontrolu svojho úverovania. Teraz začali preverovať mnoho oblastí a za to ich kritizujú. Predstaviteľom tých odvetví podnikov či sektorov sa to teraz nepáči. S kritikou však nesúhlasím. Inštitúcie majú pravdu. Keď požičiam niekomu peniaze, chcem vedieť kam idú, ako s nimi naložia. Tie médiá, ktoré v minulosti velebili MMF a SB a mňa za moje názory kritizovali, zmenili rétoriku. Začali kritizovať MMF. Zvestujú teraz verejnosti, aké nebezpečné sú aktivity MMF. Že sa miešajú do našich záležitostí. V rozvinutých i v niektorých rozvojových ekonomikách sa roky uskutočňuje prechod k high-techu a ekonomike s veľkým podielom služieb na HDP. Podarí sa Rusku tento prechod alebo bude len zaostávať? - Rusko bude zaostávať. Takýto prechod tu čiastočne bude. Má svoje miesto. No len malé. V Moskve a v niektorých regiónoch budú podniky z odvetvia high-techu. Možno aj v okolí bývalých podnikov vojenského priemyslu. Problém je v tom, že u nás chýba modernizácia strojárenstva. Neinvestuje sa do vyspelých technológií. Preto bude ekonomika ako celok zaostávať. Významnú časť ruského exportu tvoria suroviny. Ich ceny zaznamenávajú výrazné výkyvy. Prečo sa krajina s takým potenciálom ako je Rusko nedokáže preorientovať na produkciu hotových výrobkov, ktorých ceny sú zväčša stabilné? - Pretože tu absentuje aktívny štát ako regulujúci faktor. Zdroje surovín takisto ako aj veľké podniky sa dostali do zlodejských rúk nových podnikateľov. Niektorí z majiteľov takýchto firiem rozmýšľajú o zajtrajšku, ale to čo bude pozajtra, to ich už nezaujíma. Boja sa, že už zajtra môžu o svoje firmy prísť. Preto sa snažia čoraz viac surovín vyťažiť a využiť dopyt na svetovom trhu. V mnohých prípadoch exportujú za dumpingové ceny. Neexistuje plánovanie, koordinácia, ani regulácia zo strany štátu. Pritom súčasný ekonomický systém nemôže existovať bez plánovania. Nemám na mysli štátne plány. Skôr strategické plánovanie podnikateľských jednotiek, ktoré musí odrážať situáciu na trhu. Pozrime sa na odvetvie metalurgie. Ruské podniky začali v obrovských objemoch zásobovať trh USA a zdolali tam všetkých konkurentov. Tí sa potom obrátili na Kongres USA. Úspešné, no pre ruské podniky neľútostné lobovanie spoločností v Kongrese spôsobilo, že ruský vývoz musel byť zredukovaný o 90 %. Ruské podniky sa presadili iba krátkodobo. Neodhadli riziko, stratili trh, ktorý nedokázali nahradiť iným. To ukazuje na deficit stratégie. Rusku chýba ekonomická politika. Jej súčasťou by mali byť perspektívne prognózy, ktoré by boli cieľom konkrétnej ekonomickej aktivity. Plánovanie môže mať rôznu formu. Môže sa podobať francúzskemu indikatívnemu plánovaniu alebo je možné využiť japonský prístup k plánom. Pre obrovskú krajinu, ako je RF so slabo rozvinutou infraštruktúrou, je veľmi dôležitým povinným elementom efektívne plánovanie. Silná ekonomika USA, resp. Japonska môže prestať plánovať. Aj ekonomiky Nemecka, Británie, Francúzska by mohli prestať plánovať. No zväčša neprestávajú. Napriek tomu, že štátnu reguláciu tam nahrádza plánovanie silných korporácií. Tieto gigantické spoločnosti často suplujú štát. Majú silný vplyv na politické dianie, sú finančne silné a majú dokonale vyškolený personál. V Rusku nie sú korporácie podobného významu a štát akoby sa stratil. Následne je takisto deformované konkurenčné prostredie. Konkurencie u nás nieto. Namiesto nej tu vládne chaos. Trh svoje úlohy neplní. Štát svoje úlohy neplní. Silné podniky sa ešte neobjavili. Čo zostáva? Potrebujeme premyslenú, serióznu reguláciu. Bez štátnej regulácie to v Rusku nie je možné. Všetci sa však boja. Boja sa vysloviť slovo plán. Boja sa vysloviť slovo regulácia. Obviňujú komunistov. Prečo sa boja? Boja sa, lebo sú neschopní. Bojí sa ten, kto je zlý odborník. Príkladom je komunista Masljukov, ktorý bol vo vláde. Už po prvých jeho vystúpeniach som pochopil, že veľa urobiť nedokáže. Primakov chcel reguláciu, no Kremeľ mu to nedovolil? A prečo chcel? Mal to urobiť. Hneď. Okamžite. Nie rozprávať v televízii, čo by chcel. Nemal hovoriť, čo chcel či nechcel. Mal robiť a dokázať, že vie niečo urobiť. Takisto Masljukov vystupuje v televízii a obhajuje slove názory. Raz hovorí, že je komunista, potom, že nie je. Vo vláde nie je dôležité, k akej strane patrí. Je dôležité, aby bol dobrým odborníkom. Dôkazom absencie hospodárskej politiky sú dva príklady z nedávnej minulosti. Zároveň s rastom svetovej ceny ropy zvýšila vláda RF vývozné clo na túto surovinu. V RF tiež pretrváva vysoké clo na dovoz technologických celkov. Pred časom ho znížili, no stále je 20 %. To nie je normálne. Dovoz nových technológií by nemal byť colne spoplatňovaný. Naopak, títo dovozcovia by mali byť zvýhodnení. Nezadusia náklady na vojnu v Čečensku ruské hospodárstvo? Už teraz sa javia významnými. Namiesto na vojnu by mohli tieto prostriedky použiť na sociálne ciele. Mohli ich investovať do výstavby bytov. Vojna je veľmi drahá záležitosť. Viesť vojnu je veľký luxus. Pre Rusko, ktorého federálny rozpočet sa rovná rozpočtu Fínska, je to prílišný luxus, ktorý by si Rusko nemalo dovoliť. Ak by ľudia rozmýšľali o národných záujmoch, našli by iné riešenia tohto problému. Efektívnejšie a lacnejšie. Nie vojnou, ale bojom proti teroristom. Namiesto toho je tu totálna vojna, ktorej obeťami sú aj civilisti. Ruská vláda čaká pomoc od MMF a SB. Tieto inštitúcie stanovili ako podmienku ďalšieho úverovania prebytkový rozpočet v roku 1999. Pravdepodobne však, aj pre náklady na vojnu, bude rozpočet vyrovnaný slabo deficitný. Ovplyvní to ďalšie rokovanie s MMF a SB? Rýchle tempo rastu ceny ropy a s tým súvisiaci rast ruského vývozu i príjmov z neho priniesli federálnemu rozpočtu dodatočné príjmy, s ktorými sa predtým nepočítalo. To umožní do určitej miery riešiť problémy s rozpočtom. Avšak len v prípade, ak rozpočtové čísla, ktoré sa k nám dostávajú, sa zhodujú s realitou. Zvykol som si ich už brať s rezervou. Ešte keď som bol predsedom parlamentu, mali sme rozpočtový výbor, ktorý kontroloval federálne financie. Kontroloval to, čo parlamentu predkladala vláda. I napriek tomu sme však nedokázali analyzovať a pochopiť všetko, čo sa v materiáloch predkladalo. Jaroslav Koribský, Mária Mikušová Moskva |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
