|
|
||||||||||||||||
| Streda 3.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zabrzdený prílev investíciíPeripetie elektrotechnického priemyslu Elektrotechnika je dnes jediným odvetvím slovenského priemyslu, ktoré zaznamenáva rast počtu zamestnancov, zdôraznil generálny sekretár Zväzu elektrotechnického priemyslu SR Anton Lancík. Podľa neho v súčasnosti v ňom pracuje vyše 40-tisíc zamestnancov a podniká 160 subjektov s počtom pracovníkov nad 20. Od roku 1996 sú všetky podniky elektrotechnického priemyslu sprivatizované, čím sa vytvoril základný predpoklad na reštrukturalizáciu výroby. V roku 1998 dosiahol podiel elektrotechnickej výroby na celkovej priemyselnej produkcii 5,7 %. Na pohľad ide o nevýrazné číslo, rozmenené na drobné však pôsobí inak. Objem predaja vlani tvoril 29,789 mld. Sk. Predpokladaný objem tržieb v tomto odvetví by mal koncom roka dosiahnuť 40 mld. Sk. Pozitívny trend v elektrotechnike zaznamenáva i rast pridanej hodnoty a produktivity práce. V minulom roku zaznamenali v porovnaní s rokom 1997 index rastu až 123,4 %. Vlani dosiahla produktivita práce na jedného pracovníka hodnotu vyše 844-tisíc Sk, podľa vyjadrenia A. Lancíka v tomto roku by to mal byť takmer milión korún . Vplyv mínusov Napriek faktu, že oživenie elektrotechnického priemyslu je viditeľné už od roku 1995, situáciu v odvetví ovplyvňuje rad negatívnych faktorov. K tým najzávažnejším patrí strata trhov v štátoch RVHP, ku ktorej došlo po začiatku transformácie slovenskej ekonomiky na trhové hospodárstvo. Rýchlejší rozvoj brzdí nedostatok a nedostupnosť finančných zdrojov na technologický rozvoj a podobne. Už chronickým problémom je nedodržiavanie platobnej disciplíny, stagnácia činnosti výskumných a vývojových organizácií a v poslednom období aj stagnácia trhu. Preto aj v analýze, ktorú spracovalo ministerstvo hospodárstva, sa poukazuje na nevyhnutnosť prijatia takých opatrení, ktoré ozdravia podnikateľské prostredie v SR ako celok. Hoci podiel exportu na produkcii firiem stúpa (v roku 1998 predstavoval 48,7 % z predaja a za prvý polrok tohto roka dosiahol export index rastu 121,4), predsa len rezervy sú značné. Nemožno totiž zabúdať na skutočnosť, že medzi najväčších exportérov patria podniky so zahraničnou kapitálovou účasťou. Podnetná iniciatíva Na vstupe zahraničného kapitálu, predovšetkým priamych zahraničných investícií do slovenskej elektrotechniky, sa výraznou mierou podieľali najmä také významné svetové firmy ako Siemens, Bull, Sony či Motorola. Priemerná výška investícií dosahovala v posledných rokoch približne 2 mld. Sk. Ako poznamenal A. Lancík, v posledných mesiacoch sa prílev zahraničných investícií zabrzdil. Konkrétne čísla štatistík ukazujú, že investície za prvý polrok tohto roka predstavujú len 464 mil. Sk. V roku 1998 to bolo 1,4 mld. Sk. Pritom počtom zamestnancov firmy so zahraničnou kapitálovou účasťou vysoko prevyšujú zamestnanosť slovenských elektrotechnických firiem. V snahe priblížiť podmienky na export najmä menším firmám a podať pomocnú ruku pri hľadaní partnerov na zakladanie spoločných podnikov, zorganizoval zväz elektrotechnického priemyslu spolu s Fondom na podporu zahraničného obchodu v rámci nedávnej výstavy EloSys stretnutie s obchodnými radcami slovenských zastupiteľstiev v zahraničí. Podľa A. Lancíka, záujem slovenských podnikateľských subjektov o túto akciu bol veľký. Okrem toho, že vopred mohli v dotazníkoch udať s akými firmami v určitej krajine by chceli spolupracovať, dozvedeli sa aj veľa o tom, ako sa slovenské firmy môžu presadiť v zahraničí a či existuje vôbec záujem niektorých krajín investovať v SR. Zdena Rabayová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
