Hospodársky denník
USD42,542 Sk
EUR43,035 Sk
CHF26,845 Sk
CZK1,195 Sk
  Utorok  30.Novembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Profesijná skladba zamestnancov


V Krupine úspešne obnovili výrobu nakladačov
Noví majitelia bývalých Hontianskych strojární v Krupine, dnes Willing Industry, kúpili továreň začiatkom tohto roka v konkurze a bez záväzkov. Pretože strojárne neboli zaťažené minulosťou, novému vedeniu to uľahčilo prácu pri naštartovaní jej chodu. Rozhodnutiu o kúpe podniku, ktorý mal problémy s financovaním výroby, predchádzala podrobná analýza trhu, ktorá ukázala, že obchod s nakladačmi je možný a dá sa oživiť. Napokon, nastupujúci manažment továrne nebol v tejto oblasti nijakým nováčikom. Jeho skúsenosti majú pôvod v Podpolianskych strojárňach Detva. Neľahké návraty
Je to už raz tak, keď sa výrobca stiahne z trhu, veľmi rýchlo uvoľnený priestor vyplní niekto iný. Podobne stratili trhy aj krupinské strojárne a záujmom nových vlastníkov je opäť sa na nich etablovať. Znamená to stretnúť sa vo voľnej súťaži s výrobcami zvučných svetových značiek. Dokonca sa doma a v susednej Českej republike objavili aj falzifikáty nakladačov vyrábaných na základe dokumentácie odcudzenej z Krupiny. V takomto prípade musí vedenie nekompromisne obhájiť záujmy firmy. Obnovením produkcie sa v prvom rade snažili presvedčiť autorizovaných predajcov na novú spoluprácu a podarilo sa získať aj nevyhnutné zdroje na financovanie výroby. Najväčšie problémy spôsobil totálny prepad obchodu na domácom trhu, ktorý je odrazom výrazného útlmu stavebníctva, poľnohospodárstva, plynofikácie, výstavby ciest a podobne. Zostalo len zahraničie, predovšetkým Česká republika, kde smeruje približne 80 percent produkcie distribuovanej prostredníctvom 14 autorizovaných predajcov. Veľmi dobre sa strojárne uchytili aj v Maďarsku, nové aktivity rozvinuli v Poľsku, kde však prepad trhu je podobný ako u nás. Kedysi vedeli na ňom umiestniť do 50 nakladačov mesačne, v tomto roku je to už len niekoľko kusov. Sústredeným pôsobením ponuky chcú však tento stav postupne zmeniť. Obnovuje sa aj ruský trh, začínajú v Rumunsku a pred podpisom sú prvé dodávky do Chorvátska. Príležitosť domácim
V dnešných domácich podmienkach nie je ľahké nájsť dodávateľov komponentov, ktorí by spĺňali predstavy firmy o spolupráci. Napríklad len veľmi pomaly sa objavujú nástupnícke firmy po veľkých zbrojovkách, ktoré mali kedysi monopol na výrobu uzlových komponentov. Mnohé dielce treba nakupovať v zahraničí a, samozrejme, s dovoznou prirážkou, clom i rozdielom kurzov príslušných mien. Za takých podmienok sa firma s cenou dostáva na úroveň konkurencie a stráca možnosť výhody lacnejšieho producenta. A to aj preto, že zahraniční výrobcovia majú zvyčajne svoju produkciu proexportne zvýhodnenú vlastnou krajinou. Ako proexportne orientovaná firma by Willing Industry uvítala úver z Eximbanky. Žiaľ, nijaká komerčná banka, ktorá má na ňu otvorenú linku, nedokázala požiadavke vyhovieť. Finančné inštitúcie poučené z minulej privatizácie sú oveľa opatrnejšie a trvá im dlhšie, kým dajú súhlas. Strojári majú výhrady aj k častým zmenám zákonov, ktoré sa pozmeňujú priam nepredvídateľne, platí to aj na zvýšenie dane z uhľovodíkových palív. čo sa nepríjemne premieta do nákladovej položky. Vo vzťahu k zahraničiu môže byť prínosom na pohľad taká maličkosť, že sa strojári budú môcť zúčastniť na rokovaniach, ktoré vedie štát v súvislosti s prípravou väčších investícií. Ak pôjdu napríklad strojárne v Tlmačoch niekde budovať energetické zariadenia, uplatniť sa môžu aj stavebné mechanizmy. Je to celkom bežné v zahraničí, ak do veľkej investičnej akcie sa zapájajú predovšetkým firmy príslušnej krajiny. Z toho dôvodu bolo ťažké pochopiť koncepciu bývalého vedenia DMD Holding, keď do výstavby diaľnic išli najmä mechanizmy z dovozu. Keď vláda do toho dala požičané peniaze, domáce stavebné firmy mali byť zainteresované napríklad výhodnejšími úrokovými sadzbami, aby nakúpili slovenskú techniku. Podobne to funguje napríklad v Nemecku. U nás sa v prvej vlne výstavby diaľnic na to celkom zabudlo, keď napríklad stroje z Detvy sa uplatnili na náročnom trhu v USA, neuplatnili sa však doma na Slovensku. Opatrné banky
Otázka dostupnosti finančných zdrojov je oblasť, ktorá zaujíma každého podnikateľa osobitne. Hneď po vzniku spoločnosti Willing Industry požiadal Národný úrad práce o podporu na udržanie zamestnanosti v regióne. Po troch žiadostiach nedostali ani korunu. Za úverom neúspešne prešli možno všetky komerčné banky na Slovensku. Pochopenie našli len vo zvolenskej pobočke Devín banky, ktorá im poskytla prevádzkový úver, aj keď za náročných podmienok. Nepochopiteľné pre nich je, prečo výrobu odmínovacieho kompletu Božena považujú za špeciál, keď jeho nasadenie nie je záležitosťou bojových operácií, ale skôr mierových v záujme likvidácie nastražených mín. Zvyčajne totiž banky odmietajú podporovať financovanie špeciálu. Podľa názoru vedenia továrne neplatia na Slovensku rovnaké podmienky pre všetkých. Niektoré firmy vôbec neplatia odvody a dane a sú bez akýchkoľvek postihov. V prvom mesiaci po marcovom nástupe v Krupine predali sotva šesť nakladačov. V ďalšom sa ich počet zdvojnásobil, neskoršie strojnásobil a do konca roka sa k zákazníkom dostane približne 250 nakladačov. Odbytovo dobrým by mal byť najmä december. Na začiatku spoločnosť nabrala stratu, ktorú postupne znižuje, pričom v septembri už vykázala zisk 990-tisíc Sk. Podľa očakávania však tento rok neskončia s plusovým výsledkom, keďže začínali len nedávno a vo firme, ktorá bola v konkurze. V budúcom roku majú predstavy vyrobiť a predať asi 400 nakladačov a trúfnu si aj na inováciu. V máji na budúci rok predstavia nakladač s nosnosťou 600 kg. Kontrakty sa sľubne otvárajú smerom k Rusku a Maďarsku. Prognózy oprávňujú vedenie spoločnosti k úvahám, že v budúcom roku by mohli skončiť už so ziskom na úrovni 10 mil. Sk. Vyžiada si to však aj nemalé investície a reštrukturalizáciu vo sfére zamestnanosti. Ukazuje sa potreba ani nie tak znižovať, ako zmeniť profesijnú skladbu zamestnancov a pribrať mladých ľudí zo škôl do technických činností. Peter Farárik

Amsterdamoblačno11
Aténypolooblačno15
Belehradhmlisto-1
Berlínoblačno7
Bratislavahmlisto2
Bruseloblačno10
Budapešťhmlisto0
Bukurešťoblačno8
Frankfurtpolooblačno9
Helsinkioblačno4
Istanbuloblačno11
Kodaňdážď7
Kyjevoblačno2
Lisabonpolooblačno16
Londýnoblačno14
Madridoblačno13
Milánopolooblačno11
Moskvaoblačno-7
Oslodážď9
Parížpolooblačno13
Prahapolooblačno9
Rímpolooblačno15
Sofiaoblačno8
Štokholmdážď7
Varšavaoblačno6
Viedeňhmlisto2
Záhrebhmlisto-2
Ženevahmlisto0

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.