Depresia, choroba súčasnosti Depresia je jednou z najbežnejších psychických chorôb a v Británii postihuje štvrtinu obyvateľstva. Napriek tomu jej len málokto rozumie. Svetová zdravotnícka organizácia pritom predpovedá, že v najbližších 20 rokoch bude ťažká depresia druhou najrozšírenejšou príčinou ochorenia na svete. Prečo sa však v Británii, v krajine s vysokou úrovňou zdravotníctva, tejto chorobe venuje tak málo pozornosti?, pýta sa britská rozhlasová stanica BBC. Depresia nie je smútok, je to niečo oveľa hlbšie. Je to stav, ktorý väčšina ľudí nechápe a podľa odborníkov tento problém nedoceňujú ani niektoré zdravotnícke zariadenia. Pritom každý štvrtý človek v určitom období svojho života upadne do depresie, alebo sa uňho prejavia s ňou súvisiace poruchy, a každý šiesty obyvateľ Británie je buď v depresii, alebo trpí pocitmi úzkosti. V Británii sa však s depresiou a problémami s duševným zdravím spájajú pocity hanby, a tak sa k nej mnohí nepriznávajú a nevyhľadávajú pomoc. Ani širšia verejnosť s nimi nesúcití. Myslí si, že depresia je len akýsi druh dlhšie prežívaného pocitu nešťastia, ale v skutočnosti je to oveľa horšie. Ľudia stratia energiu, stratia vôľu žiť, stratia vôľu čokoľvek robiť. V Británii je vyššia pravdepodobnosť, že ľudia dostanú depresiu ako rakovinu. Štvrtina chorých sa pokúsi o samovraždu a 15 percent úspešne. Ministerstvo práce odhaduje, že každý rok sa pre depresiu stratí 50 miliónov pracovných dní. Telefónna linka charitatívnej organizácie zvoní tisíckrát za týždeň, no tí, ktorým hrozí najväčšie nebezpečenstvo, často mlčia. Pomoc najviac potrebujú mladí muži vo veku 18 až 25 rokov, ale práve oni si pocity úzkosti a depresie nepripúšťajú, a často si siahajú na život. Na vine je možno britské ponímanie spoločenských hodnôt, podľa ktorých si muži majú poradiť sami, nedávať najavo svoje pocity a nežiadať o pomoc. Okrem toho, rozpad tradičných rodinných štruktúr znamená, že čoraz viac ľudí žije osamote, a keď na nich prídu stavy úzkosti, nemajú sa na koho obrátiť. Ďalším faktorom je britská pracovná kultúra. Pracovný čas je tu najdlhší v Európe a platí, že čím viac robíš, čím dlhšie vydržíš na nohách bez toho, aby si spadol, tým si lepší. Mnohí sa potom ocitnú pod extrémnym tlakom a riskujú psychickú poruchu. Dnes už existujú nové lieky, nové druhy terapie a poradenstvá, no ak majú byť prístupné všetkým, ktorí ich potrebujú, vláda musí vynaložiť na riešenie tohto problému oveľa viac prostriedkov. BBC
|
Amsterdam | oblačno | 11 |
Atény | polooblačno | 15 |
Belehrad | hmlisto | -1 |
Berlín | oblačno | 7 |
Bratislava | hmlisto | 2 |
Brusel | oblačno | 10 |
Budapešť | hmlisto | 0 |
Bukurešť | oblačno | 8 |
Frankfurt | polooblačno | 9 |
Helsinki | oblačno | 4 |
Istanbul | oblačno | 11 |
Kodaň | dážď | 7 |
Kyjev | oblačno | 2 |
Lisabon | polooblačno | 16 |
Londýn | oblačno | 14 |
Madrid | oblačno | 13 |
Miláno | polooblačno | 11 |
Moskva | oblačno | -7 |
Oslo | dážď | 9 |
Paríž | polooblačno | 13 |
Praha | polooblačno | 9 |
Rím | polooblačno | 15 |
Sofia | oblačno | 8 |
Štokholm | dážď | 7 |
Varšava | oblačno | 6 |
Viedeň | hmlisto | 2 |
Záhreb | hmlisto | -2 |
Ženeva | hmlisto | 0 |
|
|
|