|
|
||||||||||||||||
| Utorok 30.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Proti všetkýmNezákonnosti zo strany vlády Azda nikomu, kto je činný v hospodárskej sfére neušlo, že niektorí z našich popredných politikov pochopili potrebu zníženia dane z práce, alebo dosiahnutého hospodárskeho výsledku. Prevažná väčšina členov vlády si určite spomína na svoju teoretickú prípravu, ktorej cieľom ich bolo naučiť, že počas viac ako tisíc rokov bola psychologická hranica zdanenia 10 %. Žiadny panovník alebo náboženstvo neprekročili túto magickú čiaru. V prípade neúrody sa často stávalo, že panovníci pri výbere daní stratili život alebo poddaní prešli na inú vieru. Výsledkom bolo, že aj zdaňovanie sa prispôsobilo realitám, ale nikdy sa nikto neodvážil prekročiť hranicu 10 %. Slovenská hospodárska pohroma je realitou už viac ako desať rokov a bez ohľadu na jej príčiny sa niektorí z našich mocipánov správajú tak, akoby o tom nevedeli. V čom spočíva táto odhodlanosť našich politikov zotrvať v ich správaní napriek historickým realitám? Prečo ministerka financií bojuje proti všetkým tým, ktorí chcú z práce niečo mať, a tým, ktorí chcú mať istotu, že im úspory nikto neukradne? Podľa mňa je príčinou ich ponímanie úlohy politika. Prevažná väčšina našich politikov má korene v totalite a sami sa vidia avantgardou a nie služobníkom tých, ktorí ich volili. Z tejto filozofickej platformy maľujú svoju víziu spoločnosti bez ohľadu tak na hospodárske reality, ako aj ľudské potreby. Moderné spoločnosti pomaly ustupujú od kolektivistických teórií posledných desaťročí. Cestou daňového systému sa pokúšajú vrátiť jednotlivcovi jeho právo na životnú motiváciu. Naši politici zostávajú akoby postihnutí neznámou chorobou. Takáto politická choroba sa najviac prejavuje hĺbkou ich angažovanosti v nekonkrétnych a nepotrebných veciach. Čím naliehavejšie treba aktuálne a reálne spoločenské problémy riešiť, tým menej času im venujú. Ako príklad si vezmime náš vzťah k Rusku a jeho podlžnosti voči Slovensku. Nespočetné delegácie politikov a ešte nespočetnejšie davy veriacich v to, že sa nám konečne podarí niečo odtiaľ dostať, sa počas posledných rokov venujú tomuto problému. Je nepopierateľné, že sa za bývalého Československa vyviezol tovar do bývalého Sovietskeho zväzu, a že záväzok splatiť tento tovar prevzalo na seba Rusko. Problémom Slovenska je, že definitívne, aj napriek tomu, že to stále tvrdí, niet splnomocnenia vymáhať celú túto pohľadávku. V roku 1992 sa v systéme kupónovej privatizácie stala jedna z nemalých chýb (ošibka po rusky). V otváracích súvahách podnikov určených do privatizácie boli zahrnuté aj pohľadávky na ruské podniky. Ministerstvo hospodárstva oznámilo novým vlastníkom, že tieto pohľadávky sú garantované Ministerstvom financií SR, a že sú na strane aktív nespochybniteľným majetkom. V roku 1993, ešte prv, ako sa akcie už privatizovaných podnikov odovzdali novým majiteľom, sa Ministerstvo financií SR pokúša cestou konsolidačnej banky skúpiť tieto pohľadávky. Banka ponúka, vtedy už riadne hospodárskymi realitami tiesneným podnikom, že im odkúpi pohľadávky na Rusko za dve tretiny ich nominálnej ceny. Nebol nijaký dôvod, aby podniky za takú nízku cenu odpredali pohľadávky, ktoré boli garantované ministerstvom financií. Takisto boli v stanovách týchto podnikov tzv. ochranné paragrafy, ktoré mali zabrániť, aby v procese odovzdávania majetku novým vlastníkom nedošlo k rozkradnutiu majetku dočasnými vedeniami alebo štátnou správou. Predaj majetku nad 100-tisíc Sk musel schváliť FNM alebo mimoriadne valné zhromaždenie. Nikto z tých, ktorí verili vtedajším politikom, by ani vo sne neverili, že prvý nezákonný a nemorálny útok na ich majetok urobí ministerstvo financií. Veľa podnikov vstúpilo do tejto hry a napriek jej nezákonnosti sa zatiaľ nikto vlastníkom neospravedlnil, alebo im neponúkol kompenzáciu. Ani v roku 1995 si ministerstvo nie je isté tým, či im táto krádež prejde, a pre istotu si zabezpečuje splnomocnenia na vymáhanie pohľadávok priamo od pôvodných veriteľov. Treba si uvedomiť, že v tomto roku má prevažná väčšina privatizovaných podnikov inštitucionálnych vlastníkov vo forme fondov a politicky kontrolovaných správcov fondov v podobe investičných spoločností (VÚB, sporiteľňa, poisťovňa), ktorých hlavným vlastníkom je štát. Pre tých správcov, ktorí vzniesli pripomienky je metóda jasná. Najprv vyhrážky a následne personálne zmeny alebo odobratie licencie. Fondy sa potom dostávajú do nútenej správy a vďačný správca sa vždy dohodne s ministerstvom. Nevysvetliteľná honba na investičné spoločnosti zo strany MF SR pod zámienkou ochrany malých akcionárov dostáva zrazu svoje vysvetlenie. Najvyšší súd SR nakoniec rozhodol, že konanie Ministerstva financií SR voči investičným spoločnostiam ako správcom, bolo vo väčšine prípadov v rozpore so zákonom. Ale naspäť k ruskému dlhu. Prečo chce Slovensko robiť kompenzačné obchody? Prečo sa neuspokojíme s obyčajnými peniazmi a v čom vidíme zmysel, ak chceme donútiť Rusov, aby najprv zo štátneho rozpočtu vyčlenili peniaze, potom na privátnom trhu kúpili nejakú komoditu, potom túto komoditu poslali cez niekoho, koho absolútne musí schváliť slovenská vláda na Slovensko, aby potom tento vyvolený ruský podnik predal túto komoditu znovu vyvolenému slovenskému podniku, ktorý za túto nezmyselnú operáciu zinkasuje neprimeranú províziu? Slovenská vláda, alebo aspoň jej časť, vyzerá byť posadnutá myšlienkou návratu k výmene tovaru namiesto normálneho použitia peňazí. Veľa voličov dúfalo, že Ministerstvo financií SR sa po nástupe novej ministerky zbaví svojej zmätočnej spoločenskej funkcie. Po roku jej pôsobenia sa však jasne ukazuje, že pani ministerka je ešte väčšou umelkyňou finančnej nekoncepčnosti ako jej predchodcovia. Alexander F. Zvrškovec Dividend Group |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
