Boom mexického pohraničia Dramatické zmeny štruktúry krajiny Aztékov Mexické pohraničie sa od integrácie krajiny v rámci NAFTA začína radikálne meniť. Čoraz viac pripomína americké južné štáty Goergiu a Alabamu, ktoré začiatkom 50. rokov boli podobnou zásobárňou lacných pracovných síl rozvinutého Severu a voľného priestoru s rovnako lacnými pozemkami na inštalovanie montážnych hál. V priebehu jednej generácie sa zo zaostalých prevažne agrárnych štátov stali nové priemyselné centrá s prudkou zmenou životného štátu a úrovne. To isté dnes badať v severných štátoch Mexickej federácie. Päť rokov integrácie sa odrazilo na prudkom zvýšení počtu obyvateľov zapadnutých dedín a mestečiek lemujúcich hranicu medzi Mexikom a USA. Spoločnosti General Electric Corp. General Motors Corp., Xerox, John Deer, Tyson Goods a veľa ďalších svojimi komerčnými symbolmi sú už udomácneným koloritom vyprahnutého pohraničia. Prekročenie hranice ako jediná možnosť zlepšenia života má dnes aj alternatívu. Šestotisíc Mexičanov našlo stálu prácu a začínajú sa prejavovať demografické zmeny prehlbujúce rozdiely medzi mexickým Severom a Juhom. Je viac ako jasné, že tento proces bude pokračovať a môže mať nepredvídateľné dosahy na politické a hospodárske dezintegrovanie samého Mexika a čoraz intenzívnejšiu gravitáciu Severu k Spojeným štátom. Zmena životného štýlu je prudká a rýchla. Pestovatelia kukurice a chovatelia dobytka sa preorientovali na výrobu elektroniky, džínsovej konfekcie, potravín a všetkého možného. V Tehuacáne sa fabrika na ručnú výrobu kukuričných placiek, typické mexické tacos, zmenila na textilnú fabriku a vyrába džínsové nohavice. V Torreóne, bývalom mliekarenskom centre, sa usadili výrobcovia poľnohospodárskej techniky, firmy John Dier, Caterpillar. Napriek slabo plateným pracovným miestam je záujem obrovský. Podľa manažérov severoamerických spoločností, Mexičania sa adaptovali na nové pomery neporovnateľne rýchlejšie ako v iných rozvojových krajinách. Dopyt po pracovnej sile tlačí investorov z USA čoraz viac do vnútrozemia a otvára nové zóny demografických zmien. Dokonca sa začína prejavovať diferenciácia už aj v samom Mexiku. Staré priemyselné centrá, oblasti, ktoré začali pracovať už od prvých rokov integrácie, začínajú narážať na konkurencie lacnejšej pracovnej sily v nových priemyselných centrách, ďalej od hranice, ponúkajúcich ešte lacnejšiu pracovnú silu. Nie všetko je však pozitívne. Prudký rast miest ako Toreón, Mexicali, Chihuahua, Reynosa a ďalších, ktoré za päť rokov zdvojnásobili počet obyvateľov, spôsobil závažné problémy nedostatočnej infraštruktúry. Chýba pitná voda, komunikácie, odvoz smetí. Nedostatok hotelov a letísk je limitujúcim faktorom ďalšieho rastu a typickým prípadom živelnosti. Počet kín, barov a reštaurácií však sprevádza šialené tempo rastu, rovnako ako explodujúca kriminalita.
|
Amsterdam | polooblačno | 13 |
Atény | jasno | 21 |
Belehrad | polooblačno | 21 |
Berlín | hmla | 12 |
Bratislava | polooblačno | 14 |
Brusel | slnečno | 13 |
Budapešť | oblačno | 14 |
Bukurešť | oblačno | 16 |
Frankfurt | zamračené | 14 |
Helsinki | zamračené | 10 |
Istanbul | slnečno | 16 |
Kodaň | polooblačno | 12 |
Kyjev | polooblačno | 12 |
Lisabon | slnečno | 17 |
Londýn | hmlisto | 13 |
Madrid | jasno | 18 |
Miláno | dážď | 15 |
Moskva | prehánky | 8 |
Oslo | dážď | 10 |
Paríž | slnečno | 15 |
Praha | zamračené | 15 |
Rím | dážď | 25 |
Sofia | polooblačno | 17 |
Štokholm | mrholenie | 13 |
Varšava | slnečno | 15 |
Viedeň | oblačno | 14 |
Záhreb | polooblačno | 17 |
Ženeva | oblačno | 15 |
|
|
|