Politický pat vypožičaný z tvorby Franza Kafku Rakúsko, ktoré neutralita vyhýčkala medzi najbohatšie európske krajiny, má problém s vládnutím. Politický pat po volebnom úspechu pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Jörga Haidera a pri urazenej póze Wolfganga Schüssela, že bez zreteľného mandátu nie sú jeho ľudovci ochotní podieľať sa na vládnej zodpovednosti, sa pohodlne vysvetľuje túžbou Rakúšanov mať už pri vesle konečne niekoho iného ako socialistov a ľudovcov. Bez toho, že by sme minimalizovali vplyv korupčných a iných afér na politickú únavu a blbú náladu rakúskych voličov, príčin ich obratu doprava je, podobne ako vo Švajčiarsku, kde sa najnovšie pri volebných urnách tiež prekvapujúco dobre darilo radikálne pravicovej SVP Christopha Blochera, podstatne viac. V bohatých krajinách sa pri praktickej neexistencii výrazne ľavicových strán protest voličov proti establishmentu transformuje do protežovania radikálne pravicových strán. To je stará vesta. V Rakúsku a vo Švajčiarsku, ako je známe, túto tendenciu zosilnila xenofóbia v súvislosti s prílevom cudzej pracovnej sily. Preto Haider hrá z partitúry nerozširovania Európskej únie a Blocher je zasa proti vstupu Švajčiarska do tohto zoskupenia. Obidvaja za to získali volebné prémie, hoci rakúski sociálni demokrati sa veľmi usilovali na tematike tiež participovať stiahnutím opony EÚ pred útokmi proti východoeurópskej jadrovej energetike. Ďalším zdrojom blbej nálady Švajčiarov a Rakúšanov sú energické požiadavky obetí holokaustu na vyplatenie zmrazených židovských kont vo švajčiarskych bankách a reštitúcia arizovaných majetkov v Rakúsku z čias Hitlera. Hoci Blocher si dal pozor, aby vo svojich predvolebných vystúpeniach neprekročil hranicu antisemitizmu, Haider, so zázemím rakúskej nacistickej rodiny, získal už dávnejšie imidž toleranta k niekdajšej hitlerovskej elite a navyše aj kus arizovaného majetku. Tento korutánsky hauptman dostal do daru Bärental v Korutánsku od svojho predchodcu v krajinskom úrade. Bärental je rozsiahle pozemkové vlastníctvo získané v časoch arizácie. Jeho židovská vlastníčka požiadala súdnou cestou o finančné odškodnenie. Hoci prípad neznamená, že Haider je nacista, kauza vrhá zlé svetlo na politika, ktorý dostal v Rakúsku takú dôveru voličov. V alpskej republike, kde veľa rodín má hnedé korene a zrodila sa tam aj chutná aféra Waldheim, to pre FPÖ a jej vodcu nesporne prinieslo volebné tantiémy. Jörg Haider v snahe stať sa politicky salonfähig vyslal do Izraela poslanca FPÖ v Európskom parlamente Petera Sichrovskeho, ktorý je židovskej viery, aby sa pokúsil eliminovať veľmi nepriaznivý dojem z volebného úspechu FPÖ a odmietavej reakcie izraelskej vlády. Sichrovski, ktorý sa tam stretol s ortodoxnými rabínmi, odmietol pohľad na Haidera ako na rasistu pre jeho niekoľké nešťastné vyhlásenia a označil FPÖ za neokonzervatívnu stranu, ako sú gaullisti vo Francúzsku, toryovci v Británii či CDU v Nemecku. Na tlačovej konferencii pripomenul, že izraelský minister vnútra Nathan Ščaranskije sám prisťahovalec zo ZSSR, refiusnik, chce zbaviť Izrael 20-tisíc ilegálnych pracovných síl a nik ho ešte neoznačuje za neonacistu. Pritom Viedeň už je zaplavená cudzou pracovnou silou. Je vraj rozdiel medzi rasizmom a konzervativizmom a Sichrovski sám bol za odvolanie Le Pena z grémia Európskeho parlamentu. Je možné, že to bude práve FPÖ, ktorá pomôže izraelským rabínom založiť vo Viedni ortodoxnú židovskú organizáciu, nezávislú od liberálnej Ústrednej židovskej rady v NSR. Fenomén Haider blokuje vznik novej rakúskej vlády. Zobrať FPÖ do vlády nechcú lídri sociálnej demokracie, ani ľudovci, hoci vplyvný politik ÖVP Alois Mock by vraj nebol proti. Vo vláde by Haider musel zmierniť svoje postoje a stratil by šancu, ktorú mu poskytuje opozičná politika. V opozícii by naopak, podľa Neue Zürcher Zeitung, vyrástla FPÖ za ďalšie štyri roky na najsilnejší parlamentný subjekt. Izolovanie liberálov by navyše privodilo aj prehĺbenie marazmu v doterajšej vládnej koalícii. Je to situácia ako vystrihnutá z románu Franza Kafku, konštatuje švajčiarsky denník a dokumentuje, že v politicky nadmieru sebavedomom Rakúsku nie je dnes jednoduché vládnuť. Jaroslav Brabec
