|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 4.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Koľko vláda vráti obciam?Rozpočtových 9,8 mld. pre samosprávy v rukách politikov... Obce a mestá nesúhlasia s predbežným návrhom štátneho rozpočtu na rok 2000. Podľa neho majú dostať z podielových daní iba o 300 mil. Sk viac ako tohtoročných 7,7 mld. Sk. Na zabezpečenie normálneho života potrebujeme 9,8 mld. Sk. To je naša požiadavka, z ktorej nemôžeme zľaviť. Tu nejde o licitáciu, že navrhujeme viac, aby sme dostali aspoň niečo navyše. Taká je reálna potreba, povedal nám predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. Rokovania, ktoré v týchto dňoch pokračujú, vyvrcholia v polovici novembra v parlamente pri prerokúvaní vládou schváleného návrhu štátneho rozpočtu. Posledné slovo teda budú mať poslanci. Ako problém vnímajú? Bývalý primátor Bratislavy a poslanec NR SR Peter Kresánek si uvedomuje zložitosť problému. Podľa neho komunálnej sfére v závislosti od sídla chýba od 40 do 60 % prostriedkov z rozpočtu. Napríklad v Bratislave 650 až 800 mil. Sk. No ako bývalý komunálny poslanec som dnes v istej schizofrénii. Neviem, kde by sme mohli potrebné peniaze na zvýšenie podielu samospráv na daniach vziať, pretože štátny rozpočet treba udržať v čo najmenej deficitnom stave. To je v tejto chvíli najdôležitejšie aj pre obce. Povedie to k lepšiemu ratingu SR, z čoho budú v budúcnosti ťažiť aj samosprávy. Tri dôvody Toky finančných zdrojov do samospráv treba jednoznačne zvýšiť, povedal nám poslanec NR SR a starosta oravskej obce Podbieľ Ján Sitek. Prvým dôvodom na to je príprava samospráv na reformu verejnej správy. Nie je na to čas od roku 2001, keď sa má reforma uviesť do života. Tá si jednoducho vyžaduje prípravu už teraz, myslí si Ján Sitek a pokračuje: V rozpočte na rok 2000 by mala byť premietnutá aj inflácia. Okrem toho splácame úvery a do tretice musíme zabezpečovať rozvojové programy, ktoré sme sľúbili ľuďom. A tu nestojí otázka tak, aby sme si na ne zháňali peniaze sami, keď sme ich sľúbili. My predsa zabezpečujeme chod a rozvoj obcí zo zákona, a zo zákona naň dostávame aj peniaze. ... ani inflácia Samosprávy neprežijú, ak nedostanú požadovaných 9,8 mld. Sk. Zvýšenie na 8 mld. nevykryje ani tohtoročnú mieru inflácie a vôbec nie inflačné trendy v roku 2000, predpokladané vo výške 10 %, povedal nám primátor Lučenca Jozef Murgaš. Navyše, v tomto roku sa zhoršila aj odvodová povinnosť daňovníkov. Dnes niet v SR mesta, ktoré by naplnilo svoje rozpočtované daňové príjmy z daní z príjmu fyzických a právnických osôb. To zvyšuje tlak na ich rozpočty. V názore, že obciam a mestám peniaze chýbajú, sa zhodujú všetci. Budú teda samosprávy úspešné? Tieto čísla ešte nie sú uzavreté, potvrdila nám ministerka financií B. Schmögnerová, treba však povedať, že obce nedostávajú len podielové dane. Ich príjmom sú aj dotácie na výkon samosprávnych funkcií, dotácie na verejnú hromadnú dopravu, MHD, časť výťažku z lotérií. Keď to všetko spočítame, suma z rozpočtu, ktorá im je určená, je významne vyššia ako spomenutých 8 mld. Sk. Bude politická vôľa? A aká je šanca zvýšiť podiel obcí a miest na požadovaných 9,8 mld. Sk? Nesúhlasím s navyšovaním schodku ani štátneho rozpočtu, ani verejných financií. Čiže otázka stojí tak, či bude politická vôľa prerozdeliť zdroje vo výdavkovej časti. Pretože ak sa všeobecne nesúhlasilo so zavedením novej dane, ťažko môžeme rátať s nejakými ďalšími príjmami do rozpočtu, uzavrela ministerka B. Schmögnerová. Ak by získanie 9,8 mld. Sk záviselo od politickej vôle, potom sa nemáme čoho obávať, s úsmevom reaguje M. Sýkora. Veď už sme znovu oslovili predstaviteľov všetkých politických strán, takže nikto sa nebude môcť vyhovárať na to, že by o tomto probléme nevedel. Okrem toho všetci politici, opoziční aj koaliční, nás potľapkávajú po pleciach a hovoria, že chápu našu situáciu. Teraz uvidíme, či to myslia úprimne. Môžu to dokázať. Pri rozhodovaní by si mali politici uvedomiť, že spokojnosť občanov so životom vo svojom sídle a s tou-ktorou vládou sú spojené nádoby. Pretože ak v obci všetko funguje, menej podráždene ľudia reagujú aj na makroekonomické problémy a opačne. Okrem toho, ak v prípade problémov v obci idú za starostom, ten veľmi ľahko môže kritiku nasmerovať na vládu, ktorá nechce dať peniaze. Začať od seba Paradoxné však na celom probléme je to, že peniaze, o ktoré komunálne sféra takto bojuje, vznikajú v samých obciach a mestách. Teda vláda im ich v rozpočte neprideľuje, ako nás chce presvedčiť, ale iba - vracia. A samosprávy sa dostali do krízy pre to, že centrálna pokladnica si z nich berie viac, ako by reálne potrebovala, keby pracovala efektívne. To len dokazuje, že reforma verejnej správy spolu so zmenou kompetencií a financovania samospráv je už nevyhnutná. Čas pre ňu dozrel už včera. Preto by politici mali vyhovieť požiadavke samospráv a o potrebe uskromnenia sa a siahaní do rezerv by nemali rozprávať obciam a mestám, ale začať u seba. Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
