Nezávislosť centrálnej banky brvnom v očiach politbyra? Nezávislé postavenie centrálnych bánk býva často (dokonca aj z pochopiteľných dôvodov) tŕňom v oku výkonnej moci. Centrálne banky sa totiž snažia udržať pevnú menu, takže musia aj brzdiť verejné výdavky. Exekutíva má tendenciu viac rozhadzovať. A nielen preto, že občas musí pamätať aj na predvolebné sľuby. A ak sú nereálne, a teda sa neplnia a nesplnia, treba už v dostatočnom predstihu nájsť a pomenovať vinníka. Aj preto nie je výnimkou, že menová politika býva niektorými politikmi nezriedka označovaná za príčinu ekonomického útlmu, prípadne jeho menej intenzívneho rastu, ako ho strojcovia, celkom isto reálne, naordinovali. Podotýkam, že podobnosť s domácou situáciou spred roka nie je náhodná. Nezávislosť centrálnej banky možno však podkopávať aj rafinovanejšie. Napríklad otáľaním (ako sa to dá pekne pomenovať) s vymenovaním jej vrcholových funkcionárov. Ani tu nie je podobnosť s domácou situáciou náhodná. Handrkovačky s vymenovaním viceguvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) a skutočne chýbajúcich členov jej Bankovej rady v Koaličnej rade možno klasifikovať nielen ako starostlivý výber z masy povolaných (parafrázujúc autoritu Písma) a kvalifikovaných, ktorými jednotlivé strany oplývajú. Ale i za útok proti nezávislosti NBS. Nezávislosť sa totiž prejavuje aj včasným vymenovaním funkcionárov NBS a jej Bankovej rady. Alebo si to vysvetliť snahou po originalite? Veď prečo by sme to mali urobiť tak, ako to robia vo vyspelých krajinách? Nebodaj by nás upodozrievali z plagiátorstva. Treba dbať na národné (?) špecifiká. Že sú scestné? No a čo, hlavne, že sú naše. (al)
