Hospodársky denník
USD41,592 Sk
EUR43,593 Sk
CHF27,116 Sk
CZK1,186 Sk
  Piatok  5.Novembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Príprava nedotiahnutej dane...


Komu pomôže zmena zákona o dani z prevodu nehnuteľností?
Ministerstvo financií SR pripravuje na skrátené legislatívne konanie novelu zákona o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Ako argumentuje vláda, tento zákon má pomôcť realizovať program reštrukturalizácie vybratých bánk a podnikového sektora a podporiť vstup zahraničných investorov. V skutočnosti je však účelový a neopodstatnene zvýhodňuje veriteľa, v tomto prípade banky. Dokonca spôsobí, že úvery sa stanú ešte nedostupnejšie ako doteraz. Ako? Má spresniť zdaňovanie inštitútu zabezpečenia záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci podľa § 553 Občianskeho zákonníka (OZ) na veriteľa. Podľa neho sa veriteľ môže s cieľom splnenia záväzku zabezpečiť prevodom vlastníckeho práva. Vo zvýšenej miere tento postup začínajú uplatňovať banky. Je pre ne výhodnejší ako inštitút záložného práva. V praxi to znamená, že ak chce napríklad občan získať úver 2 mil Sk, dostane ho, ale len ak dobrovoľne vopred prevedie svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, napr. rodinnému domu v trhovej hodnote 7 mil. Sk, na banku. Pri záložnom práve síce takisto musí ručiť svojím domom za zaplatenie dlhu, ale banka sa môže domáhať uspokojenia zo založenej veci, napríklad jej predajom len do výšky svojej peňažnej pohľadávky. Záložné právo tak plní zabezpečovaciu, ale aj uhradzovaciu funkciu. Aj prevod vlastníckeho práva má síce podľa zákona túto funkciu a veriteľ, na ktorého bolo vlastnícke právo prevedené po splnení zabezpečeného dlhu, prevedie vlastnícke právo späť na dlžníka, ale tento postup má viacero problémov. Dvojnásobné zdanenie
Ak občan z akýchkoľvek (aj existenčných) dôvodov nesplní dohodnutú lehotu zaplatenia, ostane prevedené vlastnícke právo na veriteľovi a o svoj dom príde. Zabezpečovací prevod vlastníckeho práva tak môže priniesť, okrem vrátenia pohľadávky, ďalšie nemalé milióny pre banky. Podľa nášho právneho poriadku však nemožno nikomu prikázať, aby svoje právo, hoci aj vlastnícke, postúpil inému... Podľa zákona je potrebné, aby zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bola zapísaná v katastri nehnuteľností. Rovnako sa v ňom zapisuje aj spätné nadobudnutie vlastníckeho práva na dlžníka, ak tento dlh splní. V oboch prípadoch, podľa súčasného právneho vzťahu, vzniká daňová povinnosť a mala by sa aj dvakrát vyrubiť daň. Otázne však je, akú. Pri prvom zápise prevodu vlastníckeho práva ešte nedošlo k odplate. Zdalo by sa logické tento „akt“ zdaniť daňou z darovania. Daňovníkom tejto dane je „obdarovaný“, teda v tomto prípade by to bol nadobúdateľ práva. Pri druhom zápise, v prípade nesplnenia dlhu, už možno považovať prevod za odplatný, a ten sa zdaňuje daňou z prevodu a prechodu nehnuteľností. Daňovníkom je prevodca. Novela preto vraj „v záujme právnej čistoty“ zákona odstraňuje pochybnosti o predmete dane, osobe daňovníka, aj o vzniku daňovej povinnosti. Za daňovníka navrhuje určiť toho, kto predchádzajúcim spôsobom „získal“ nehnuteľnosť. Spresňuje aj predmet dane o to, kedy a ktorý zápis v katastri nehnuteľností bude zdanený a ktorý z nich zakladá vznik daňovej povinnosti. Prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bude predmetom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností len vtedy, ak sa nesplní zabezpečený záväzok. Návrh sa však nezaoberá daňou z darovania! Tým sa snaha o právnu čistotu zdanenia v tomto prípade iste nedosiahla. Predkladateľ by mal nájsť iný spôsob, ako napomôcť reštrukturalizácii vytipovaných subjektov... Konkurz a vyrovnanie
Druhou navrhovanou úpravou je zmena určenia základu dane z prevodu a prechodu nehnuteľností pri konkurze a vyrovnaní, výkone rozhodnutia a pri exekúciách. V tomto prípade je daňovníkom tejto dane nadobúdateľ majetku. Novela však navrhuje upraviť základ dane tak, aby ním bola cena, za ktorú nehnuteľnosť nadobudol. Ako je tu však dodržaná zásada daňovej spravodlivosti, keď u ostatných daňovníkov (dedičov a obdarovaných) sa porovnáva dohodnutá kúpna cena a cena zistená podľa cenových predpisov. Daň sa vyrubí z tej, ktorá je vyššia, t. j. minimálne z ceny zistenej podľa cenových predpisov? Mimochodom, nenadobúda v mnohých prípadoch skrachované podniky ten, kto ich do takej situácie doviedol? Daňové zákony nemôžu zabrániť používaniu právne čistých, ale v konečnom dôsledku neetických praktík, ktoré sú pre laika neprehľadné. Aj s ich pomocou však môže štát vytvoriť také mechanizmy, aby ich aspoň sťažil. Hoci aj hrozbou dvojitého zdanenia potenciálnych „úžerníkov“, lebo cit. ustanovenie OZ nemusia využívať len banky. Zdanenie „tunelárov“ by malo byť vykonané minimálne takou daňou, akú platia ostatní Pojem cena
Návrh zákona ďalej vymedzuje pojem cena vo vzťahu k daňovým zákonom, exekučnému poriadku, k zákonu o pozemkových úpravách a iným, v ktorých sa pri nehnuteľnosti vychádza z tzv. zistenej ceny. Určuje právne podklady pre prípadnú úpravu alebo zmenu postupu zisťovania cien nehnuteľností, ktorý v súčasnosti upravuje vyhláška MF SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb... Vytvára tiež priestor na zrovnoprávnenie zahraničných podnikateľských subjektov pri určovaní cien nehnuteľností a odstraňuje právne prekážky postupného uvoľňovania nájomného zrušením príslušných právnych predpisov. Aké je navrhované „zrovnoprávnenie zahraničných podnikateľských subjektov“ napríklad pri nadobúdaní nehnuteľností? Dosiaľ musí byť cena nehnuteľnosti, ktorá sa prevádza na tuzemskú právnickú osobu so zahraničnou majetkovou účasťou alebo zahraničnú osobu, vypočítaná v cenovej úrovni zahraničného trhu na základe technického ocenenia podľa metódy bežnej v zahraničí (NSR alebo Rakúsko), prepočítaná na tuzemskú menu kurzom platným ku dňu vypracovania ocenenia. Takto zistená cena je základom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. Je vyššia ako zistená cena pre tuzemca a práve tento rozdiel sa vypustením „diskriminačného § 22“ z platného cenového predpisu odstraňuje. Keď sa rozdielne ocenenie zavádzalo (v roku 1992), argumentovalo sa tým, že aj ekonomické podmienky nadobúdateľov sú rozdielne. Že by sa medzičasom tak zásadne zmenili ...? Ukazuje sa teda, že tento návrh zákona je šitý na mieru len vybratým subjektom. Iste nie je nevyhnutný, keď podľa predkladateľa do štátneho rozpočtu neprinesie ani halier. Ing. Katarína Horanová

Amsterdamoblačno16
Atényslnečno23
Belehradpoloblačno17
Berlínoblačno13
Bratislavaoblačno12
Bruseloblačno16
Budapešťoblačno15
Bukurešťpolooblačno17
Frankfurtoblačno15
Helsinkimrholenie11
Istanbulpolojasno19
Kodaňoblačno14
Kyjevoblačno11
Lisabonpolojasno19
Londýndážď13
Madridpolooblačno18
Milánooblačno17
Moskvazamračené7
Oslopolojasno12
Parížoblačno17
Prahaoblačno13
Rímoblačno20
Sofiaslnečno19
Štokholmoblačno13
Varšavaoblačno11
Viedeňoblačno10
Záhrebslnečno19
Ženevaoblačno15

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.