Lízing, samofinancovanie a bankový úver Pri rozhodovaní o investíciách a spôsobe ich financovania je v záujme podnikateľského subjektu, aby uvážil všetky dostupné možnosti finančných zdrojov a ich výhody a nevýhody. Pri našom porovnaní vychádzame v príkladoch zo zjednodušenej situácie. Možnosti, ktoré prehodnocujeme, vychádzajú z predpokladu, že sú za daných podmienok všetky prístupné. Hodnotiacim kritériom je výška výdavkov spojených s obstaraním investície a vplyv daňovej úspory spôsobenej daňovo uznanými nákladmi pri jednotlivých alternatívach na výdavky spojené s investíciou. Pri samofinancovaní sú nákladovou položkou znižujúcou základ dane odpisy nadobudnutého majetku, či už pri metodike rovnomerného alebo rýchleného odpisovania. Pri úvere vstupujú do nákladov odpisy a úroky z úverov. Lízingové splátky pri finančnom lízingu sú v plnej výške nákladovou položkou. Je potrebné venovať pozornosť presnému definovaniu akontácie v lízingovej zmluve, ktorá môže, ale nemusí vystupovať ako súčasť splátok lízingu. Ďalšou možnosťou je porovnanie súčasnej hodnoty platieb všetkých troch alternatív, prípadne uváženie ďalších kvalitatívnych kritérií spojených s možnosťami financovania investícií. Tie sú pre každého podnikateľa subjektívne. Príklad Začínajúci podnikateľ (právnická osoba) uvažuje o obstaraní nákladného automobilu v hodnote 1,2 mil. od júla 1999. Je pre neho výhodnejšia forma financovania z vlastných zdrojov, z úverových zdrojov za týchto podmienok: - úroková sadzba 23 % p. a.
- čerpanie 1,2 mil. - od júla 1999
- lehota splatnosti 3 roky
- splátky pravidelne mesačne (1. splátka úveru 20. 9. 1999) - úročenie sa začína dňom čerpania úveru (júl 1999) alebo forma lízingu za podmienok:
- obstarávacia cena 1 200 000 Sk
- zostatková hodnota 24 000 Sk
- splátka vopred na nájomné 240 000 Sk
- počet splátok 36
- mesačné splátky 38 200 Sk
z toho: predmet lízingu 26 000 Sk
finančné služby 12 200 Sk?
Ako prvé porovnáme výšku nákladov pri jednotlivých formách. V prípade použitia úveru na financovanie obstarania hmotného majetku v plnej výške, t. j. 1,2 mil. Sk zaplatí podnikateľ úrok za celé obdobie splatnosti (3 roky) vo výške 425 941 Sk a v jednotlivých rokoch nasledujúco: rok 1999: 117 211 Sk rok 2000: 192 530 Sk rok 2001: 100 530 Sk rok 2002: 15 670 Sk Výška ročných úrokov je prepočítaná na základe tabuľkového procesoru C 602. Za prvé dva mesiace roku 1999 je úročený celý dlh 1 200 000. Splátky úveru sa začínajú až od septembra. Celkové náklady na úver sú teda súčtom splátok a úrokov. Náklady spolu: 1 200 000 + 425 941 = 1 625 941 Sk. Splátky úveru nie sú daňovo uznateľným výdavkom, výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu sú len zaplatené úroky, čiže len tie nám budú znižovať základ dane. Vzhľadom na to, že kúpou automobilu sa tento stáva majetkom podnikateľa, môže ho podnikateľ odpisovať v zmysle ustanovení § 26 až 32 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Odpisy (rovnomerné alebo zrýchlené) automobilu môže účtovať ako výdavky znižujúce základ dane v jednotlivých rokoch vo výške: rok rovnomerný odpis (RO) zrýchlený odpis (ZO) 1998 170 400 Sk 300 000 Sk 1999 343 200 Sk 450 000 Sk 2000 343 200 Sk 300 000 Sk 2001 343 200 Sk 150 000 Sk. Pri obstaraní hmotného majetku z úverových zdrojov v jednotlivých rokoch (neuvažujeme s ostatnými výdavkami súvisiacimi s používaním automobilu, ako je napr. cestná daň, spotreba motorovej nafty, diaľničné poplatky, výdavky na údržbu a pod.) zúčtuje podnikateľ do výdavkov znižujúcich základ dane prostredníctvom úrokov a odpisov tieto sumy: Rovnomerné odpisovanie:
rok 1999: (117 211 + 170 400) = 287 611 Sk
rok 2000: (192 530 + 343 200) = 535 730 Sk
rok 2001: (100 530 + 343 200) = 443 730 Sk
rok 2002: (15 670 + 343 200) = 358 870 Sk Zrýchlené odpisovanie:
rok 1999: (117 211 + 300 000) = 417 211 Sk
rok 2000: (192 530 + 450 000) = 642 530 Sk
rok 2001: (100 530 + 300 000) = 400 530 Sk
rok 2002: (15 670 + 150 000) = 165 670 Sk
Daňovú úsporu, ktorú nám prinesú tieto náklady prepočítame v druhej časti príkladu. V prípade použitia vlastných finančných prostriedkov sú celkové náklady vo výške 1 200 000 Sk. Do nákladov daňovo uznateľných sa započítavajú prostredníctvom odpisov rovnomerných alebo zrýchlených, ktoré sú vyčíslene pri úvere. V prípade nájmu dopravného prostriedku formou lízingu zúčtuje podnikateľ od júla 1999 ako daňovo uznateľné výdavky mesačné splátky a časť nájomného plateného vopred pripadajúceho alikvotne na jednotlivé roky takto: Rok Náklady prísl. roka Sk 1999 mesačné splátky 6 mes. (6x38 200) = 229 200 podiel nájomného plateného vopred (240 000 : 36) x 6 = 40 000 spolu rok 1999 269 200 2000 mesačné splátky (12x38 200) 458 400 podiel nájomného plateného vopred (240 000:36)x12 = 80 000 spolu rok 2000 538 400 2001 ako v roku 2000 538 400 2002 mesačné splátky 6 mes. 229 200 podiel nájomného plateného vopred 40 000 spolu rok 2002 269 200 zaplatená zostatková hodnota 24 000 Náklady spolu 1 639 200 Sk Po posúdení celkových výdavkov na obstaranie nákladného automobilu pri použití úveru a formou lízingu je rozdiel vo výške 13 259 Sk (1 639 200 - 1 625 941) takmer zanedbateľný. Najvýhodnejší spôsob financovania je samofinancovanie, t. j. obstaranie hmotného investičného majetku z vlastných zdrojov, kde sú výdavky najnižšie. Celá suma sa však musí zaplatiť hneď pri obstaraní nákladného automobilu. Preto je v tomto prípade dôležité uvážiť výšku jednotlivých ročných platieb, prípadne ročných nákladov, ktoré ovplyvňujú daňový základ. Daňová úspora Ďalším faktorom, ovplyvňujúcim rozhodovanie podnikateľa, je výška daňovej úspory v jednotlivých prípadoch. Porovnávať budeme čisté výdavky na investíciu, t. j. náklady (výdavky) celkové - daňová úspora. Daňová úspora v našom prípade vyjadruje, o koľko sa podnikateľovi zníži daň pri daňovo uznateľných nákladoch v jednotlivých prípadoch. Keďže podnikateľ je právnická osoba, vyráta sa daňová úspora ako súčin daňovo uznateľných nákladov pre jednotlivé prípady a sadzby daňového zaťaženia, čiže 40 %. Zložitejší postup výpočtu daňovej úspory by bol u fyzických osôb, kde sú sadzby daňového zaťaženie progresívne. Úver Daňovo uznateľný náklad Daňová úspora (odpis + úrok) (40 % nákladov) rok RO ZO RO ZO 1999 287 611 417 211 115 044 166 884 2000 535 730 642 530 214 292 257 012 2001 443 730 400 530 177 492 160 212 2002 358 870 165 670 143 548 66 268 Spolu 650 376 650 376 Čisté výdavky pri úvere sú: 1 625 941 - 650 376 = 975 564 Sk. Samofinancovanie Daňovo uznateľný náklad Daňová úspora (odpis) (40 % nákladov) rok RO ZO RO ZO 1999 170 400 300 000 68 160 120 000 2000 343 200 450 000 137 280 180 000 2001 343 200 300 000 137 280 120 000 2002 343 200 150 000 137 280 60 000 Spolu 480 000 480 000 Čisté výdavky pri samofinancovaní sú 1 200 000 - 480 000 = 720 000 Sk Lízing Rok Daňovo uznateľný náklad Daňová úspora (lízingová splátka) (40 % nákladov) 1999 269 200 107 680 2000 538 400 215 360 2001 538 400 215 360 2002 293 200 117 280 Spolu 655 680 Čisté výdavky pri samofinancovaní sú: 1 639 200 - 655 680 = 983 520 Sk. Pri lízingu sme si príklad zjednodušili a v rámci posledného roka zarátali aj zostatkovú cenu 24 000 Sk, ktorá sa reálne musí považovať za vstupnú cenu prevedeného majetku a amortizuje sa v rámci odpisov ďalšie štyri roky. V konečnom dôsledku nám tak isto spôsobí daňovú úsporu 40 %. Ako sa rozhodnúť? Pri hodnotení kritéria daňovej úspory je najvýhodnejší spôsob obstarávania investícií pri daných podmienkach formou lízingu, kde je daňová úspora najvyššia, t. j. 655 680 Sk. Pri úvere je to 650 376 Sk a pri samofinancovaní nám úspora predstavuje 480 000 Sk. Na to, aby sme vedeli reálne ohodnotiť vplyv úspory, je potrebné ju odrátať od nákladov (výdavkov) vynaložených na investíciu a porovnať čisté výdavky, ktoré podnikateľ reálne vynaloží. Čisté výdavky sú najnižšie pri samofinancovaní. Pri porovnaní úveru a lízingu zaplatí reálne podnikateľ o 7 956 Sk viac na lízingu. Ďalej však treba uvážiť ďalšie subjektívne faktory, ako napríklad, či chce podnikateľ použiť vlastné alebo cudzie zdroje, či je pre neho výhodnejšie zaplatiť celú sumu naraz, alebo postupne v splátkach, či je v jeho záujme zvýšiť si svoje náklady na začiatku alebo na konci používania majetku atď. Rozhodovanie bude ovplyvňovať možnosť ručenia nehnuteľnosťou v prípade poskytnutia bankového úveru a výška príjmov v jednotlivých rokoch. Ako začínajúci podnikateľ bude mať zrejme v prvom roku podnikania nižšie príjmy a zároveň možnosť uplatnenia daňového úveru, preto daňové hľadisko by v prípade podnikateľa bolo sekundárne. Ako z uvedených výpočtov a faktorov vyplýva, výhodnejšia je pre nás forma úveru pred lízingom a samofinancovaním. Hlavne pri dlhodobejších investíciách je možné reálne ročné výdavky pri jednotlivých alternatívach prepočítať pomocou diskontného faktora na súčasnú hodnotu, čím sa nám zohľadní aj časová hodnota peňazí na dlhšie obdobie. Materiály do prílohy pripravila Ing. Lucia Ninčáková
|
Amsterdam | oblačno | 16 |
Atény | slnečno | 23 |
Belehrad | poloblačno | 17 |
Berlín | oblačno | 13 |
Bratislava | oblačno | 12 |
Brusel | oblačno | 16 |
Budapešť | oblačno | 15 |
Bukurešť | polooblačno | 17 |
Frankfurt | oblačno | 15 |
Helsinki | mrholenie | 11 |
Istanbul | polojasno | 19 |
Kodaň | oblačno | 14 |
Kyjev | oblačno | 11 |
Lisabon | polojasno | 19 |
Londýn | dážď | 13 |
Madrid | polooblačno | 18 |
Miláno | oblačno | 17 |
Moskva | zamračené | 7 |
Oslo | polojasno | 12 |
Paríž | oblačno | 17 |
Praha | oblačno | 13 |
Rím | oblačno | 20 |
Sofia | slnečno | 19 |
Štokholm | oblačno | 13 |
Varšava | oblačno | 11 |
Viedeň | oblačno | 10 |
Záhreb | slnečno | 19 |
Ženeva | oblačno | 15 |
|
|
|