Kam smeruje poľnohospodárska výroba

Súčasné problémy v odvetví poľnohospodárskej výroby po rozporuplnej privatizácii a pokusu zaviesť vo väčšom meradle spôsob farmárskeho hospodárenia na pôde dosiahli hranice, keď je potrebné, aby sa vláda rozhodla akým spôsobom, akými formami a prostriedkami bude podporovať toto odvetvie. Ak odhliadneme od toho, že v súčasnosti tí (a to je jedno, či jednotlivo hospodáriaci roľníci alebo poľnohospodárske družstvá), ktorí hospodária na pôde a vyrábajú poľnohospodársku produkciu, trpia nedostatkom prostriedkov nielen na udržanie a zabezpečenie práce pre svojich pracovníkov, ale nemajú dosť prostriedkov na obnovu strojov a technologických zariadení. O budovaní nových koncentrovaných výrob v odvetví živočíšnej výroby sa v podstate ani nedá hovoriť. V súčasnosti málokto vníma tú skutočnosť, že poľnohospodárske družstvá v uplynulých desaťročiach neboli len „výrobcom“ a zamestnávateľom vo svojej lokalite, ale sprostredkovane plnili mnohé sociálne a kultúrne funkcie. V dôsledku toho úpadok poľnohospodárskych družstiev na slovenskom vidieku bude mať podstatne väčší dosah na vidiecke obyvateľstvo ako si kto myslí, aj keď ich absenciu vplyvu by mohli eliminovať dobre fungujúce a finančne zabezpečené obecné úrady.

Tak či tak, v súčasnosti stojíme pred rozhodnutím, ako ďalej. Rozhodujúcimi súradnicami dnešných problémov je pokles spotreby potravín obyvateľstva v SR a permanentný rast dovozu potravín zo zahraničia. Tento problém je taký veľký, že stojí za to, aby sa ním zaoberala vláda. Vlády v zahraničí sa totiž vždy prioritne zaoberajú tým, čo ohrozuje jej občanov a jej základné odvetvia, medzi ktoré nesporne patrí odvetvie poľnohospodárstva.

Celý problém je potrebné vidieť v kontexte súčasných trendov v medzinárodnom obchode v dôsledku postupného odbúravania prekážok v zahraničnom obchode. Celý systém obchodovania v bezprostrednom konkurenčnom prostredí, ktorým je pre nás Európa a v nej EÚ, používa významnú časť svojich rozpočtov a nadnárodných fondov na reguláciu a financovanie výroby potravín vrátane výroby poľnohospodárskej produkcie. Je preto naivné, ak si niekto predstavuje proces zabezpečovania konkurencieschopnosti našich poľnohospodárskych produktov bez účasti mimopodnikových zdrojov. Je to možné len za cenu neporovnateľne nižších výdavkov na mzdy pracovníkov (mzdy v poľnohospodárstve SR patria k najnižším) a pri obmedzení výdavkov na ochranu, výživu a obnovu techniky. Aj za týchto podmienok nemusí byť u nás vyrobený produkt lacnejší a ponúkaný na medzinárodných trhoch v porovnaní s konkurenciou výhodnejší. Stojíme preto pred zásadnou otázkou, aká bude ďalšia stratégia štátu pri podpore poľnohospodárskeho sektora, ktorý nie je „továrňou na topánky“, ale je odvetvím, ktoré je v našich, ale aj celosvetovom kontexte odvetvím, formujúcim štýl a formu života s dlhodobou tradíciou a vplyvom na podstatnú časť populácie v štáte.

Z uvedených východísk možno sformulovať aj negatívnu prognózu, ktorej podstatou je, že pri nezabezpečení konkurencieschopnosti našej poľnohospodárskej produkcie bude pokračovať rast dovozu potravín do takej miery, že výrazným spôsobom zredukuje výrobu vlastnej produkcie v SR, v dôsledku čoho bude v nekontrolovateľnom rozsahu spätne devastovaná kultúrnosť krajiny a jej obyvateľstva. Táto pracovná hypotéza vychádza z toho, že v prostredí slovenského vidieka skôr zanikajú výrobné subjekty priemyselných odvetví, a teda je nereálne uvažovať v horizonte niekoľkých desaťročí, že „výpadok“ poľnohospodárstva by bolo možné nahradiť dostatkom pracovných príležitostí v iných odvetviach. Navyše, strata potravinovej sebestačnosti podľa všeobecných poznatkov z krajín EÚ je nákladná, pretože dovoz - nákup potravín - má negatívne dosahy na zahraničnoobchodnú bilanciu. Princíp vysokého podielu dovozu potravín sa aplikuje v krajinách s vysokou exportnou výkonnosťou, teda s dostatočnými príjmami z vývozov.

Pozrime sa však, ako sa v poslednom období vyvíja poľnohospodárska produkcia, ako sa vyvíja spotreba potravín a aký je vývoj v dovoze poľnohospodárskych a potravinárskych produktov do SR.

Hrubá poľnohospodárska produkcia v stálych cenách v období rokov 1990 - 1998 klesla zo 79,06 mld. Sk na 52,72 mld. Sk ročne, t. j. o 35 %. V tomto období hrubá rastlinná produkcia klesla o 35,5 % a hrubá živočíšna produkcia o 33,2 %. V rámci rastlinnej výroby klesla produkcia obilnín o 14,6 %, strukovín o 41,3 %, zemiakov o 69,3 %, cukrovej repy o 42,5 %, hrozna o 26 % a čerstvého ovocia o 18 %. Produkcia vzrástla len pri technických plodinách a mierne pri čerstvej zelenine.

V živočíšnej výrobe klesla v rovnakom období produkcia hovädzieho dobytka o 15,4 %, ošípaných o 27 %, oviec o 56,4 % a hydiny o 10 %. V tomto odvetví klesla aj produkcia mlieka o 49,3 %, vajec o 31,6 % a ovčej vlny o 63 %.

Tento významný pokles poľnohospodárskej produkcie bol výrazne ovplyvnený dvoma faktormi, ktorými sú:

- pokles domáceho dopytu v dôsledku poklesu spotreby potravín obyvateľstva SR a

- rast dovozov poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov do SR.

V rovnakom období rokov 1990 - 1998 klesla spotreba mäsa spolu o 21,4 %, mlieka o takmer 30 %, masla o 53,2 %, syrov o 1,5 %, vajec o takmer 20 %, cukru o 14,7 % a zemiakov o 12,4 %. Vzrástla len spotreba rastlinných tukov o 43,3 %, chleba o 6,3 %, ovocia o 24,6 % a zeleniny o 9 %.

Už z jednoduchého porovnania miery poklesu poľnohospodárskej produkcie a vývoja spotreby potravín obyvateľstvom SR je zjavné, že niektoré komodity - potraviny sú v menšej alebo vo väčšej miere nahrádzané dovozom, napr. rast spotreby ovocia a zeleniny prebieha za súčasného poklesu výroby domácej produkcie. Rovnako je to aj pri iných komoditách, kde síce dochádza k poklesu spotreby, avšak pokles domácej produkcie je podstatne väčší.

V porovnávanom období celkový import poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov vzrástol zo 7,7 mld. Sk v roku 1991 na 39,7 mld. Sk v roku 1998, teda indexom 770,8. Najvýraznejší vzrast importu sa realizoval z krajín EÚ, OECD, ale aj z ČR, Poľska a Maďarska.

Kým v roku 1991 bolo aktívne saldo medzi dovozom a vývozom 1 453 mil. Sk, v roku !!!!!!!!!!!!!!! to už bolo pasívne saldo v objeme 15 835 mil. Sk. To znamená, že SR sa stala z krajiny exportnej krajina importná. Samozrejme, táto realita má dosah nielen na potrebu zdrojov na nákup poľnohospodárskej produkcie, ale ako sme už uviedli, vážne zasahuje do vývoja poľnohospodárskeho odvetvia a života nášho vidieka.

J. A. Oberhauser