Hospodársky denník
USD41,592 Sk
EUR43,593 Sk
CHF27,116 Sk
CZK1,186 Sk
  Piatok  5.Novembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Peniaze motorom kampane


Predvolebné výdavky prekonávajú rekordy
„Hocikam ideš, zistíš, že vlastne neodpovedáš ani tak na otázky zbraní v školských triedach a Číny vo WTO, ako skôr na otázku peňazí v banke,“ povedala Elisabeth Doleová, keď sa vzdávala prezidentskej kandidatúry. Jej názor zďaleka nie je ojedinelý. Mnohí odborníci predpokladajú, že pokiaľ ide o výdavky jednotlivých kandidátov, kampaň na voľby v roku 2000 prekoná všetky rekordy. Ako dôkaz sa najčastejšie uvádza republikánsky kandidát George Bush jr., ktorý do 30. septembra na svoju kampaň zozbieral priam neuveriteľných 57,7 mil. USD. Pravidlá
Americký volebný zákon pritom jasne stanovuje pravidlá financovania kampane. Kandidát za každých získaných 1000 USD má nárok na ďalších 250 z federálneho fondu. Pritom maximálny štátny príspevok je stanovený na 16,5 mil. USD. Na odplatu výdavky kandidátov v primárkach nesmú prekročiť 40 mil. USD vrátane federálnych peňazí. Navyše sú prísne stanovené výdavkové limity v jednotlivých štátoch. Kandidáti tak napríklad môžu do primárok v Iowe vraziť 1,13 mil. USD. Obmedzené sú aj príspevky jednotlivcov na 1000 USD, navyše mená prispievateľov sa musia zverejniť. Mäkké peniaze
No, volebný zákon z obdobia Watergate má diery, na ktoré americkí politici už dávnejšie prišli. V minulosti hádam najdiskutovanejšie boli tzv. mäkké peniaze. Ide o neobmedzené anonymné príspevky, ktoré sa však nevkladajú na účet kandidátov, ale zbierajú ich osobitné stranícke výbory. Väčšina afér s financovaním kampane sa sťahovala práve na tieto peniaze, keď sa neskôr odhalilo, že medzi významnými prispievateľmi boli zahraniční občania, ako aj osoby s pochybnou minulosťou. No, aféry samé o sebe neprinútili americké politické strany opustiť tieto praktiky. Práve naopak. Odborníci odhadujú, že do novembra 2000 najväčšie strany zozbierajú minimálne 525 mil. USD mäkkých peňazí. Len pre porovnanie: v roku 1996 táto suma bola len 262 mil. USD. Ďalším obľúbeným spôsobom obchádzania zákona sú špeciálne reklamné šoty vysvetľujúce verejnosti jednotlivé spoločenské problémy. V skutočnosti ide o politickú propagandu prezidentských kandidátov, na ktorú sa však nesťahujú výdavkové limity stanovené kampaňou. Zlomené limity
Nakoniec, milionár Steve Forbes, ale aj rekordman v získavaní príspevkov George Bush jr., sa rozhodli pre krok, s ktorým tvorcovia zákona v sedemdesiatych rokov nepočítali. Vzdali sa štátneho príspevku na kampaň vo výške 16,5 mil. USD, a tým pádom pre nich neplatí 40 miliónový výdavkový limit. Analytici sa často zamýšľali nad tým, či takéto míňanie peňazí v prípade Busha neznechutí voličov. Jeho predvolebný tím však zrejme vykalkuloval, že väčšie množstvo peňazí je predsa len výhodou. Očakáva sa totiž, že hlavní kandidáti demokratov vyčerpajú limit už na jar. Na druhej strane Bush bude mať peniaze až po začiatok záverečnej kampane, keď víťazi demokratických a republikánskych primárok dostanú po 66 mil. USD z verejných fondov. V takejto situácii sa financovanie kampane stáva dôležitou predvolebnou témou. Najmä demokrati sa už dlhší čas snažia reformu financovania, no ich snaha spravidla naráža na múr nepochopenia republikánskej väčšiny v Kongrese. Naposledy sa o niečo podobné pokúsili demokratický senátor Russell D. Feingold a jeho republikánsky kolega a prezidentský kandidát John McCain. Pôvodný komplexný zákon dokonca obmedzili len na zákaz mäkkých peňazí, aby bol prechodnejší. No republikáni v Senáte v októbri aj tak zablokovali hlasovanie o návrhu. Zástancovia finančnej reformy argumentujú, že súčasný systém vedie ku korupcii, keďže sa americkí politici stávajú čoraz závislejší na bohatých prispievateľoch. „Dopad a vplyv osobitných záujmov sa vymkol spod kontroly. Dôsledkom toho, ľudia veria, že ich zvolení zástupcovia sú podplatení,“ hovorí člen Snemovne reprezentantov Marge Roukema. Bojovníci za status quo zasa tvrdia, že navrhované zmeny by obmedzili slobodu slova. „Sloboda slova, hlavne sloboda politického slova, je právo zakotvené v prvom dodatku našej ústavy. Aby demokracia prekvitala, slobodní ľudia musia mať možnosť prejaviť vlastné názory bez vládnych obmedzení,“ uvádza republikán David Dreier. Samozrejme, sú tu aj menej poetickejšie dôvody. Republikáni totiž tradične vyzbierajú omnoho väčšie sumy peňazí ako demokrati, čo ich zvýhodňuje v predvolebnom boji. V každom prípade, či už s reformou financovania kampane alebo bez nej, sa v USA bez peknej kopy peňazí do volieb ísť nedá. V tomto má Elizabeth Doleová nepopierateľnú pravdu. Rastislav Boldocký

Amsterdamoblačno16
Atényslnečno23
Belehradpoloblačno17
Berlínoblačno13
Bratislavaoblačno12
Bruseloblačno16
Budapešťoblačno15
Bukurešťpolooblačno17
Frankfurtoblačno15
Helsinkimrholenie11
Istanbulpolojasno19
Kodaňoblačno14
Kyjevoblačno11
Lisabonpolojasno19
Londýndážď13
Madridpolooblačno18
Milánooblačno17
Moskvazamračené7
Oslopolojasno12
Parížoblačno17
Prahaoblačno13
Rímoblačno20
Sofiaslnečno19
Štokholmoblačno13
Varšavaoblačno11
Viedeňoblačno10
Záhrebslnečno19
Ženevaoblačno15

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.