Ekonomika praje demokratom, vedie však republikán Bush jr. Hoci budú Američania voliť Clintonovho nástupcu až o rok, v obidvoch hlavných politických stranách, ale aj mimo nich, sa to už hmýri početnými záujemcami o prezidentskú kandidatúru. Republikánska Great Old Party vyráža na svojom symbolickom slonovi do boja s hlavným tromfom, ktorým je syn niekdajšieho prezidenta, texaský guvernér George Bush, jr. Na demokratickom somárikovi hojdá nohami v pohodlnej pozícii terajší viceprezident Al Gore, známy svojimi zelenými názormi, tesne za ním vyčnieva bývalá basketbalová hviezda Bill Bradley. V zástupe záujemcov o Biely dom však vytŕča hlavu tucet politikov z troch strán vrátane vydavateľského magnáta Steve Forbesa a extravagantného miliardára Donalda Trumpa. Zatiaľ ide len o duely uchádzačov, známe ako príprava na primárne voľby, z ktorých vyjdú oficiálni stranícki kandidáti pre kreslo 43. prezidenta USA. Prvé primárky tradične odštartuje 1. februára New Hampshire a do leta odvolia Američania svojich favoritov stranícky oddelene vo všetkých štátoch Únie. Korunu im potom na hlavu nasadia nominačné zjazdy. V USA sa teda nevolí prezident až v prvom novembrovom týždni, ale vlastne po celý predchádzajúci rok. Nečudo, že prvý televízny duel zviedli demokratickí pretendenti Al Gore a Bill Bradley už minulú stredu, kde inde, ako v štáte New Hampshire na Dartmouth College. Bola to prvá z ich šiestich plánovaných TV-polemík, a to vrcholne nezaujímavá. Inak to vraj ani dopadnúť nemohlo, lebo obaja politici krvopotne hľadali nejaké odlišnosti, čo sa im neveľmi darilo. Duel sa skončil patom. Výraznejší vraj bol Al Gore, lebo zvolil svetlohnedý oblek s modrou košeľou a červene pruhovanou kravatou, čo sa pekne odrážalo od tmavého pozadia a vyvolávalo dojem, že sa Al Gore dištancuje od svojho imidžu nudného politika. Gore síce použil niekoľko úspešných komunikačných fínt a grimás Billa Clintona, nemá ich však ešte natrénované a podľa pozorovateľov pôsobili značne drevene. Za víťazstvo Al Goreho svetlohnedého obleku by sa považovalo, ak by po TV-debate Bradleyho, ktorý v New Hampshire u voličov demokratickej strany viedol, predstihol. Podľa preferencií v celých USA je za Goreho 24 percent demokratických voličov, za Bradleyho 21 percent. Gore však zaostáva za hlavným kandidátom republikánov, Bushom jr. o desať percent. Pre viceprezidenta, ktorého víťazstvo v primárkach sa považovalo za poistené výsledkami americkej ekonomiky a zahraničnej politiky, je to však málo na pokojný spánok. Demokrati bojujú o prezidentský úrad z pozície terajších politických vlastníkov Bieleho domu, čo je značná výhoda. Aj ekonomika po krátkom oddychu v druhom tohtoročnom kvartáli znovu stúpila na plyn. Rozpočet je opticky v prebytku, ceny nízke, mzdy rešpektujú uzdu, vo väčšine sveta platí americký názor. Čo viac si môžu demokratickí uchádzači o prezidentskú nomináciu želať? Nie je však všetko striebro, čo sa trbliece. Pri rozpočtovom zázraku 1998/1999 (30. 9.) docielila Clintonova administratíva prebytok 1,4 percenta HDP, čo je rekordných 122,7 mld. USD. V skutočnosti však ide o jeden z trikov Davida Copperfielda. Financovanie federálnych výdavkov daňovými príjmami zostalo totiž naďalej pasívne, hoci len v rozsahu jednej miliardy dolárov. Prebytok sa objavil zarátaním prebytku 124 mld. USD zo štátneho sociálneho poistenia, teda z platieb na neskoršie dôchodky. Ten by sa mal investovať, nie prerozdeliť rozpočtom, lebo najneskoršie v r. 2012, keď sa do dôchodkového veku dostane silná a dobre zarábajúca dnešná generácia, bude ho treba vrátiť. To sa, pravda, bez ďalšieho zadlženia federálnej pokladnice nepodarí, ak vláda podľahne predvolebnému tlaku republikánskeho Kongresu a prerozdelí fiktívny prebytok formou daňových úľav pre firmy. Demokrati preto urobili podľa väčšiny ekonómov to najlepšie, čo mohli: vlani a tohto roku splatili časť štátneho dlhu v rozsahu 138 mld. USD. Je to síce len kvapka z celkového federálneho zadlženia 5,5 bilióna dolárov (68 perc. HDP, čím by sa USA nekvalifikovali do Európskej menovej únie), ale je to začiatok. Navyše banky, ktoré takto získajú likvidné prostriedky, ich môžu uplatniť v privátnom sektore. Vetrom do plachiet demokratov je aj veľmi dobrý výkon americkej ekonomiky v treťom kvartáli. Po slabšom druhom štvrťroku s 1,9-percentným rastom vyskočil americký HDP na 4,8 percenta, čo ruší pôvodný predpoklad, že teraz v novembri budú musieť USA siahnuť k zvýšeniu úrokových sadzieb. Wall Street zareagoval na konjunktúrne čísla posilnením kapitálových indexov, čo je pre volebný zápas demokratov najväčšou subvenciou. Do volieb je však ešte ďaleko. Jaroslav Brabec
