|
|
||||||||||||||||
| Piatok 5.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďakujeme za klientovAko v SR nebankrotujeme Každý prípad bankrotu firmy je iný. Všetky však majú jedno spoločné: podnikatelia vždy tvrdia, že na vine sú objektívne príčiny, čiže zlé ekonomické prostredie - daňové zaťaženie, strata odbytu, konkurencieschopnosti, vysoké úverové zaťaženie. Úver s 28-percentnou úrokovou sadzbou však nemožno splatiť. Preto subjektívna vina podnikateľa spočíva v tom, že si ho zobral. Na druhej strane však potreboval peniaze, kde ich mal vziať? Takže ide o objektívne alebo subjektívne príčiny? - to sú aktuálne otázky bankrotujúcich firiem, ktorých je na Slovensku veľa. Lenže tento právny spôsob zániku firmy má veľa slabín. O nich sme sa rozprávali s konateľom firmy Bankrot Mgr. Vladimírom Strýčkom. Ako sa z pozície analytika firemných finančných tokov pozeráte na diskutovanú výšku sadzby dane z príjmov a na navrhované zvýšenie odpočítateľných položiek? Pomôžu? - Je to pozitívny krok, ale nie všeliek. Pomôže v tom, že firmy by mohli znížiť objemy financií, na ktoré sa ako sa hovorí vyrábajú fingované faktúry na nákladové položky za 10 až 15 percent fakturovanej sumy s cieľom znížiť daňový základ. Navyše, dnes je to podľa novelizovaného Trestného zákona, § 125 - skresľovanie výsledkov hospodárskej súťaže, trestný čin. Takže zníženie daňového zaťaženia je motivujúce v tom zmysle, že podnikatelia budú menej siahať k nedovoleným metódam na zníženie daňového základu, ale zníženia daní na 35 % je na oživenie podnikateľských subjektov málo. Vhodné by bolo znížiť ho na úroveň 20 %. Na výraznejšie zníženie daní však nie je priestor v štátnom rozpočte argumentuje ministerka financií. - Ako je to vlastne so štátnym rozpočtom? Slovensko má taký rozsiahly štátny aparát, že by pokojne mohol spravovať 50-miliónovú krajinu. Takže v prvom rade treba začať reorganizáciou štátnej správy, zefektívniť jej činnosť. Tam je prezamestnanosť, množstvo úradov a úradníkov len ľuďom strpčuje život. Ako sa treba nezainteresovane pozerať na v súčasnosti najznámejšie bankroty? Napríklad Pratex Čadca, problémy OTF Nižná... Zamestnanci nedostávajú mzdy, podniky stoja, no predsa existujú... Je to normálny stav podnikov v kríze? Alebo ide iba o slovenskú špecialitu? - Každý z medializovaných bankrotov sa riadi platnou legislatívou. Zamestnanci si môžu uplatniť svoje pohľadávky súdnou cestou. A či hladujú alebo nie, to na priebeh vecí nemá vplyv. Okrem toho je neadekvátne, aby pracovníci štátnej správy, funkcionári štátu, či už minister spravodlivosti alebo prezident republiky, vstupovali do týchto káuz. Tak len získavajú politický kapitál, ale reálne zamestnanom týchto podnikov nemôžu pomôcť. Tam treba legislatívne bankrot dotiahnuť do konca a skončiť existenciu tej firmy. Hovoríte, že tieto dlhotrvajúce bankroty sú v súlade s platnou legislatívou. Ak však tá pripustí takéto problémy, potom nie je dobrá. V čom? - Sám zákon nie je zlý. Vychádza z určitých poznatkov a z praxe v zahraničí. Pri aplikácii na naše podmienky však zákonodarca nepostrehol, že najzávažnejší problém bankrotu u nás je v pomalosti súdov. Pokiaľ by súdy dostatočne rýchlo vedeli spracovať predkladané návrhy na konkurzy a rýchlo by o nich rozhodovali, nemali by sme problémy. Preťaženosť súdov a ich pomalá činnosť je jednou z praktických príčin, prečo vlastne bankroty nejdú. Je možné urýchliť rozhodnutia súdov? - Mali by sme reformovať súdnictvo, v prvom rade limitovať rozhodovanie na súdoch. Bez toho, že by sme obmedzovali sudcu alebo zasahovali do jeho nezávislosti, mu rozhodne možno určiť nejakú lehotu, dokedy musí rozhodnúť. Nie je predsa normálne, že sudca, keď nemá určenú lehotu dokedy má rozhodnúť, vlastne nemusí rozhodnúť nikdy, lebo nikdy nemusí byť presvedčený o správnosti svojho rozhodnutia. Pokiaľ ide o bankrot firmy, dá sa zrealizovať za tri mesiace. Čím rýchlejšie sa rozhodne, o to väčšiu šancu majú veritelia niečo získať z majetku dlžníka. Okrem toho treba zracionalizovať priebeh pojednávaní na súdoch. Mám na mysli napríklad problém nedostavenia sa účastníkov. Malo by platiť, že ak sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia sa, tak jednoducho spor prehrá. Ako dlho by mal trvať bankrot firmy? Závisí od veľkosti firmy, ale viac ako tri mesiace by to rozhodne nemalo trvať. No dnes u nás existujú firmy, ktoré sú zadlžené už 5 až 6 rokov. Bol by časový limit na rozhodnutie súdov niečím výnimočný? - Nie, v zahraničí je to bežné. Napríklad v USA je táto lehota jeden rok. Okrem týchto časových limitov by sme mali súdy rozdeliť na malé a veľké spory. Malé spory by bola pohľadávka do výšky 200-tisíc korún. Riešil by ju samosudca jedným rozhodnutím, povedzme s jedným opravným prostriedkom. Problémy nad 200-tisíc korún by mal rozhodovať senát, čím by sme zabezpečili väčšiu objektivitu. To by sa znížil aj počet opravných prostriedkov. Je u nás vhodná klíma na zavedenie takýchto návrhov do praxe? - Nie. Ovzdušie je zlé, snahu zo strany ministerstva spravodlivosti riešiť túto situáciu necítiť. Príčinou finančných problémov, a teda aj bankrotov firiem, je druhotná platobná neschopnosť. Čo to je? Jav známy iba v našich zemepisných šírkach. Vo vyspelých trhových ekonomikách také niečo neexistuje. Jednoducho, ak podnik nespláca dlhy, veriteľ dá ho do konkurzu a skončí jeho činnosť. Ale to je začarovaný kruh: zasa sa dostávame k termínom a akčnosti súdov. - Náš zákon chráni dlžníka oproti veriteľovi, chráni nájomcu proti majiteľovi bytu. To je základná vec, ktorá sa musí zmeniť. Keď sa nezaplatí nejaká faktúra, čo môže veriteľ urobiť? Musí požiadať súd o vydanie platobného rozkazu. Potom doručí dlžníkovi platobný rozkaz, ten sa proti nemu odvolá. Dôvod sa vždy nájde a súdne pojednávanie môže trvať tri, päť aj desať rokov. Len čo sa skončia všetky odvolacie konania a veriteľ má v ruke právoplatný rozsudok, môže ísť za exekútorom, ktorý realizuje výkon rozhodnutia. Avšak za taký dlhý čas dlžník už žiadny majetok nemá. To, že štát pomáha dlžníkom, dokazuje aj novela zákona o exekučnom poriadku. Tá zrušila právny inštitút uznania záväzku formou notárskej zápisnice, keď vlastne exekútor mohol vykonať exekúciu na základe notárskej zápisnice a nemusel čakať na zdĺhavé súdne rozhodnutie. Faktom je, že sa tento postup zneužíval. - Takýto argument neobstojí. Štát mal predsa vytvoriť mechanizmus na to, aby činnosť exekútorov mohol kontrolovať. A pokiaľ niektorý exekútor vykonával činnosť v rozpore so zákonom, tak mu mali predsa odobrať exekútorskú licenciu. Pokiaľ platí čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, ktorý hovorí, že to, čo nie je zákonom zakázané, je dovolené. Na to si budeme musieť zvykať a nemôžeme postupovať tak, že pre niekoľké porušenia zákona namiesto kontroly zrušíme zákon. Systému bankrotov sa týka aj novela Trestného zákona. - V § 250 písm. e) a 250 písm. f), čiže tam, kde hovorí o zavinenom a podvodnom úpadku, sa minula cieľom. Snaha zákonodarcov bola jasná: zabezpečiť spoločenskú objednávku a postihnúť také javy, ako je tzv. tunelovanie podnikov. Ide o rôzne presuny majetkov zadlžených firiem do nových firiem a ďalšie zastreté ekonomické machinácie. V podstate však pojem tunelovanie nikto nevysvetlil. Celkovo novela Trestného zákona podkopáva snahu vedenia štátu, najmä premiéra Dzurindu priviesť SR do Európskej únie. Ako by ste z hľadiska podnikateľských podmienok hodnotili ročnú prácu vlády, ktorá chce očistiť právne prostredie a zabráni tunelovaniu? - Musíme jej len poďakovať, že nám zabezpečuje stále dostatok klientov. A pokiaľ ide o sľuby, že klientelistickí privatizátori a zlodeji budú potrestaní, vlastne sa nič nedeje. Veď vyšetrovateľ Ivor zatiaľ nič nevyšetril. Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
