|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 8.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
Nočné mory...Peter Kasalovský Pol roka nám dlhuje jedna z domácich, veľmi ambicióznych firiem, vyše milióna korún. Jej boss nám prisľúbil, že prostredníctvom agentúry zaplatí do konca októbra. Medzitým sa okrem iného postaral o kúpu skromnej nehnuteľnosti za štvrť miliardy a na verejnosti prezentoval ďalšie smelé projekty. Došlo nám, že by sme sa mali aj hanbiť, že po ňom chceme svoj zarobený milión. Je to predsa nezmyselné, chcieť v tejto krajine našskú disciplínu a vôbec poriadok. Už by sme sa mali dostať konečne do takej situácie, že právne normy sa budú používať iba pre príslušníkov masy. Pre takých ľudkov, ktorí sa nedokážu dotýkať hviezd a naďalej si prežívajú s ilúziou, že pravidlá slušnosti, ale aj právne normy nie sú dávno prežité a sú všeobecne záväzné pre všetkých. Bolo by načim skoncovať s tým, aby sme si dovoľovali na veľkých a brzdili ich rozlet našou úzkoprsosťou. Sú predsa tam, kde je materiálny dostatok - prebytok, a podľa renomovaných prognostikov sa v nich čoskoro niečo zlomí. Potom sa budú starať len a len o to, aby sa mase lepšie žilo a dýchalo. Dovtedy by sa žiadalo izolovať tých, ktorí spochybňujú geniálnosť a prospešnosť konania veľkých. Keď sa stali veľkými, tak majú predsa na to, aby nám ostatným pomáhali z chápadiel malosti. Takej, ktorá zabraňuje trebárs pochopiť, že dcéra jedného z nich je najvhodnejšia geneticky do naftárskej dozornej rady. Aby sme aspoň trochu chápali, že najprv bolo, je a bude treba vyrábať donekonečna veľkých a ich rodiny, aby potom mohli povznášať ostatných. Už by aj stačilo, aby sme chceli odpočty sľubov a verejných záväzkov od súčasných a minulých politikov. Aj preto, aby sa nezbláznili, a potom nemiatli verejnosť takými názormi, že sa u nás príkladne zakorenilo niekoľko sto zlých špekulantov a mafiánov, a zároveň intelektuáli z 1989. roku sa postarali o privatizačný blitzkrieg s následkom bankrotu, a tiež o dehonestáciu kapitalizmu. Máme predsa pred sebou zlatý vek ...To mi zabúšilo do hlavy, keď som vchádzal do hlavného mesta po nočnej jazde od severovýchodnej hranice. Čo tam po tom, že na 450-kilometrovej trase za dva-tri týždne pribudlo vyše päťtisíc nezamestnaných ľudkov?! Čo s toľkou skepsou a pesimizmom, čo s tým strachom z bežného života, zo zajtrajška a z veľkosti tých, ktorí nedorástli?! Bol taký podnikateľ z piatka na sobotu, ktorý v triezvom stave meditoval o tom, že práve veľkých a ich pomocníkov treba zavrieť do športovej haly, zamurovať všetky vchody , nechať ich o hlade a smäde dovtedy, pokiaľ nevyjdú s plánom plánov na disciplínu a poriadok, ako to urobiť inak, aby masa nemusela čakať na to, kým bude náležitý dostatok veľkých ... |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |