|
|
||||||||||||||||
| Utorok 9.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Daňové zmeny sú chaotickéJe pesimizmus S. Kozlíka vecný alebo stranícky? Od roku 1996 prudko narástol objem obstaraných investícií, preto sa prepadla obchodná bilancia. Ale na to, aby sme sa neskôr mohli presadiť na zahraničných trhoch, to bolo nevyhnutné. Tento negatívny trend kulminoval minulý rok, keď boli do SR navezené technológie za desiatky miliárd korún. Preto sme už skôr predpokladali, že v tomto roku dôjde k poklesu dovozu, a teda aj k zníženiu deficitu obchodnej bilancie, povedal nám na margo pozitívnych výsledkov obchodnej bilancie poslanec NR SR, bývalý minister financií a podpredseda vlády SR pre ekonomiku Sergej Kozlík. Nesúhlasí s tým, že pozitívne výsledky obchodnej bilancie idú na konto súčasnej vlády. - Okrem toho sme zaviedli reguláciu miezd, čím sa nám v roku 1998 podarilo zredukovať asi 6- až 7-percentný rast reálnych miezd na 2%. To takisto má pozitívny vplyv na dovozy a obchodnú bilanciu. Na vývoj obchodnej bilancie pôsobil vývoji koruny, ktorá sa od konca roku 1998 do leta 1999 prepadala. - V niektorých oblastiach stúpli ceny dovážaných tovarov až o štvrtinu, čo dovozy pribrzdilo. Ale aj tento vývoj bol spontánny. Závery nedávnej misie Medzinárodného menového fondu hodnotíte ako príliš optimistické. Aké sú vaše argumenty proti nim? - Rast HDP sa neopiera o rast priemyselnej produkcie, ale práve o pokles deficitu obchodnej bilancie. Teda nie je založený na výsledkoch reálnej ekonomiky. MMF hovorí o znížení úrokových sadzieb na úverovom trhu. Ale tie opäť nevyplývajú z cielených opatrení vlády. Priznávam, jedno prijala transformovala štátny dlh do devízovej oblasti, so všetkými rizikami v oblasti kurzových dosahov, čím si MF SR uvoľnilo vo vzťahu k bankám ruky a tlačí na pokles výnosových úrokov štátnych dlhopisov. Inak však pokles úrokov na úverových trhoch spôsobila najmä obrovská nedôvera na podnikateľských trhoch. V súčasnosti sa každý obáva investovať do rozvoja. To spôsobuje, že cenovo aj úrokovo prijateľnejšie úvery nie sú podnikateľskou sférou akceptované, čo v skutočnosti spôsobilo pokles cien peňazí na úverových trhoch. Čiže, tento pozitívne prezentovaný výsledok odráža určitý prepad ekonomiky a obavy podnikateľov. Kritizujete vládu za štátny rozpočet na rok 2000, ale ten ešte ani nebol v konečnej verzii podaný do parlamentu na rokovanie. To sa predsa začína jeho uvedením ministrom financií pred spoločným zasadnutím výborov. - Kritizujem stav, v ktorom štátny rozpočet je. Opakuje sa situácia zo začiatku tohto roka, keď vláda po piatich mesiacoch svojho fungovania predložila rozpočet charakterizovaný úplne odkrytými príjmami. Parlament ho napriek tomu bez zaváhania schválil. V štátnom rozpočte sa opäť pripravuje financovanie úpadku. Hoci sa už vedú diskusie o tom, že desať miliárd z privatizácie telekomunikácií predsa len nepôjde do štátneho rozpočtu, tu vidno jasnú snahu vlády zmäkčiť si v rozpočte prostredie. Pritom nedefinuje rozvojové programy. Ďalej chce dať napríklad miliardu korún na bytovú výstavbu, diaľnice chce financovať viac-menej len vo výške krytia nákladov z minulosti, ale ani miliarda nie je na tento účel určená navyše. Preto tvrdím, že ministerka Brigita Schmögnerová nie je schopná pochopiť štátny rozpočet ako programovú rozvojovú víziu. Veľa sa diskutuje o príjmoch rozpočtu, nastavuje sa výška sadzieb daní z príjmov fyzických, ale najmä právnických osôb, hovorí sa v intervale od 35 po 18 %. Kam sa zaraďujete vy? - Vykonané aj pripravované zmeny v daňovom systéme sú veľmi chaotické. Aj my sme sa na ne pripravovali, ale vždy je dôležité odhadnúť spoločenskú a politickú atmosféru. Preto sme od tohto kroku rok pred voľbami upustili. Zmeny v daniach musia byť komplexné. To znamená, na jednej strane treba zaťažiť spotrebu, ale súčasne odľahčiť produkciu. No čo urobila súčasná vláda? Jednostranne zaťažila spotrebu a neodľahčila výrobu. Tým prehlbuje recesiu. Celková spotreba klesla, pretože pokles príjmov u najslabších vrstiev nebol ničím kompenzovaný, nekupujú výrobky zo zahraničia, a pritom vláda neumožnila podnikateľom adaptovať sa na tento stav nejakými uľahčenými podmienkami. To je úplne zle rozohratý daňový manéver s mnohými chybami v oblasti správy daní. Daňová výťažnosť sa nezvýšila a nekoordinovaný postup sa prejavil v medziročnom náraste daňových nedoplatkov o 15,6 mld. Sk. V čom vidíte príčiny? - V závere minulého roka nebola tvorba zisku v národohospodárskom meradle od 15 do 20 mld. Sk ako zvyčajne, ale klesla na mínus 22 mld. Sk. Podľa mňa je aktuálna otázka, či to bolo konanie v zhode kdesi v pozadí organizované v strategických podnikoch, ktoré sú pod kuratelou štátu a pod ne rátam v tom čase aj VSŽ, SPP, banky, ktoré si vytvárali vysoké rezervné zdroje. To sa v oblasti dane z príjmov muselo preniesť do ďalšieho roka. A rádovo 30 až 40 mld. Sk to už je pre štátny rozpočet veľká rana. Súčasne je to aj negatívny signál do sveta, dôležitý pri získavaní vonkajších zdrojov. Takže tu vznikol chaotický prepletenec. Ale pokiaľ by opäť došlo k proporcionálnemu zaťažovaniu spotreby a na druhej strane k odľahčovaniu výroby, situácia sa mohla zvládnuť a išlo by o zmysluplnú zmenu daňového režimu smerom k vyspelej Európe. Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
