|
|
||||||||||||||||
| Utorok 9.Novembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Učia sa robiť nové veciVymáhanie peňazí stojí ďalšie peniaze Prešovská tlačiareň Polygraf print mala v prvom polroku kapacity vyťažené len na 60 percent, dôvodom bol pád trhu s neperiodickými publikáciami. Mesačne vyrábali v objeme 13 mil. Sk. Už od augusta však tlačiareň beží naplno. Súčasná mesačná produkcia dosahuje 20 mil. Sk. Najväčší problém v súčasnosti je zohnať peniaze na materiál. Máme staré dlhy z privatizácie a z rozbehu výroby v roku 1996 a bez zvýšenia výroby ich nedokážeme splácať, tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti Ing. Jozef Tarasovič. Naplnili kapacity Najhoršia situácia v podniku bola na prelome rokov 1998/1999. Pád ruského trhu a zmena situácie na Slovensku po voľbách vytvorili stav, že na január mali koncom decembra objednanú výrobu za 2,5 mil. Sk, pričom potreba firmy je 20 mil. Sk. Ako dodal, do istého objemu sa vôbec nepozerali na podmienky zákaziek, len chceli zabezpečiť výrobu. Zložitá situácia v polygrafickom priemysle spôsobila, že za celý prvý polrok nedosiahli dostatočnú naplnenosť výroby. Polročný obrat predstavoval len 74 mil. Sk, v súčasnom období má podnik naopak problém, že nedokáže viac vyrobiť. Požiadavky dosahujú mesačný objem 30 mil. Sk, firma však tento objem nedokáže vyrobiť, preto množstvo zákaziek museli odrieknuť. Minulý rok sme sa pripravovali na mesačnú produkciu v objeme 20 mil. Sk, a dosiahli sme ju len raz. V súčasnosti, od augusta až do decembra, však pod 20 mil. Sk neklesneme. Žiaľ, výpadok v prvom polroku bol príliš vysoký, takže plánovaný zámer dosiahnuť obrat 240 mil. Sk sa nám nepodarí naplniť. Na základe celoročných výsledkov očakávame rovnako ako v minulom roku obrat 200 mil. Sk, pričom sa vo výsledku asi vytvorí minimálna strata. Nerovnomerné rozloženie výroby má totiž svoj podiel na vyšších nákladoch, argumentuje generálny riaditeľ. Oproti minulému roku v Polygraf printe zefektívnili výrobu. Kým v roku 1998 na niektorých strojoch vyrobili 4000 kusov za zmenu, v súčasnosti dosahujú výrobu 10-tisíc kusov. Ako zdôrazňuje generálny riaditeľ, teraz ich už limitujú zariadenia, ktoré sa nedajú viac využiť. Naplno nevyužívajú iba kapacity na starších technologických zariadeniach, na ktorých nemajú zákazkovú naplnenosť. Keby ich dokázali využiť, mesačne by vyrobili o 4 - 5 mil. Sk viac. Potrebujeme splácať úvery, stroje, materiál, dopravu, mzdy, energie. Zlá situácia na slovenskom trhu, platobná neschopnosť spôsobuje, že sme nútení skoro výlučne exportovať. Je mi ľúto, že máme dodávateľov po lehote splatnosti, ťahá nás to do kolotoča druhotnej platobnej neschopnosti. Žiaľ, ak chceme všetko splatiť, museli sme zvýšiť výrobu a čakáme na peniaze zo zahraničia. Vymáhanie vlastných peňazí stojí ďalšie peniaze. Drží ich export Situácia na polygrafickom trhu, hlavne v oblasti neperiodických publikácií, je veľmi zlá. Preto prešovská tlačiareň pracuje na rozšírení výroby. Ide o zavedenie novej výroby špeciálnych obalov. Tento produkt sa na Slovensku priemyselne nevyrába a v Európe je len jeden výrobca. Opäť je však potrebná nová technológia vyrobená na mieru. Keď sme začiatkom roka nemali čo robiť, poslali sme našich obchodníkov do zahraničia zohnať prácu za akýchkoľvek podmienok, komentuje vtedajšiu situáciu generálny riaditeľ: Ukázalo sa, že to bolo to najlepšie, čo sme mohli urobiť. Získali sme nových odberateľov, takže na budúci rok by sme nemali mať problémy s výrobou. Budúci rok je však zákazkovo ešte otvorený. Firma má rozbehnuté kontrakty, ale pre tlačiarov je to ešte ďaleko. Aj keď sú podpísané rámcové zmluvy, na každú knihu sa robí výberové konanie. Vzhľadom na dĺžku výrobného procesu sa konkrétne zmluvy podpisujú len jeden, maximálne dva mesiace dopredu. Výrobný proces trvá 4 - 6 týždňov. Ako Ing. J. Tarasovič hodnotí z vlastnej skúsenosti, firma si musí najprv vytvoriť dobré meno na zahraničnom trhu: Preto vyrábame rôzne druhy výrobkov, učíme sa robiť nové veci. Dali sme vyrobiť rôzne prídavné technologické zariadenia, aby sme rozšírili svoje možnosti a ponuku, a tým nových zákazníkov. Podnik sa obrátil na nových odberateľov v Taliansku, Anglicku, ale aj na nemeckom trhu, kde už sú dobre etablovaní. Nie všade má však Slovensko dobré meno, tvrdí generálny riaditeľ, a mnohí partneri sú preto veľmi opatrní. Niektorí zneužívajú našu situáciu a nesprávajú sa vždy seriózne. Našťastie, nie je to pravidlo, v Nemecku máme odberateľa, s ktorým máme dohodnutú 7-dňovú splatnosť a do 10 dní máme peniaze skutočne na účte. Škoda, že nechce robiť viac. Cieľom spoločnosti je dostať sa k veľkému zahraničnému zákazníkovi. Požiadavka takého partnera však je od zadania do sedem dní dodať už v Nemecku hotové výrobky, a to musíme počítať dva dni na cestu. Nie sme schopní takto skrátiť výrobný proces bez zmeny technológie. Sú to extrémne náročné podmienky až na úrovni periodík, technológiu na to nemáme a na budúci rok mať nebudeme, konštatuje generálny riaditeľ. Rusko ožíva V minulosti výpadok na domácom trhu vykrývali prešovskí tlačiari ruským trhom. V minulom roku predstavovali dodávky do Ruska za 40 mil. Sk, v tomto roku ich úplne zastavili. Ukazuje sa však, že ruský a ukrajinský trh začínajú ožívať. Firma sa preto snaží získať veľkú zákazku na ruskom trhu. Ide o sériu kníh o ruských politikoch v náklade 50-tisíc kusov, počet dielov je rozrátaný na desiatky. Pre ukrajinskú vládu vyrobili reprezentačnú publikáciu Zlatá kniha ukrajinského obchodu v dvoch jazykových mutáciách. Pripravujú tiež reprezentačnú publikáciu pre ukrajinského prezidenta. Na Ukrajine je takisto zámer vydávať periodikum Prezident, zdôrazňuje Ing. J. Tarasovič, mnohé zákazky však závisia od výsledku prezidentských volieb. Dodal, že na východných trhoch treba mať aj trochu šťastia pri výbere obchodného partnera. Tohtomesačná výroba tlačiarne dosahuje 22,8 mil. Sk, z toho len za 1 mil. Sk ide na slovenský trh. Priamy vývoz predstavuje 60 - 70 % exportu, zvyšok je nepriamy vývoz prostredníctvom slovenských vydavateľstiev. V poslednom období robíme množstvo kníh, ktoré idú do celého sveta. Naše knihy sú v Južnej Afrike, Brazílii, Hongkongu, Kanade i v USA. V tomto roku zostáva na slovenskom trhu 10 % produkcie Polygraf printu vrátane diárov a kalendárov. Situácia sa zmení, keď skončíme splácanie úverov a nájdeme spôsob financovania nových projektov. Potom budeme o stupeň lepší, uzavrel generálny riaditeľ Polygraf printu. Veronika Fitzeková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
