Hospodársky denník
USD41,832 Sk
EUR43,576 Sk
CHF27,07 Sk
CZK1,193 Sk
  Utorok  9.Novembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Vláda SR iniciovala pokračovanie reformy verejnej správy, ktorá je jedným z rozhodujúcich prvkov transformácie spoločnosti v SR. Už od roku 1990 sa tento proces reformy verejnej správy vždy zúžil na diskusiu o počte územných celkov, o ich hraniciach, o mestách, v ktorých budú úrady územných celkov a pod., t. j. o veciach síce dôležitých, ale menej podstatných, pretože každé rozhodnutie, ktoré príjme vláda a následne NR SR, nebude optimálne, neuspokojí každého a už vôbec nie všetkých.

Výkonná verejná správa musí plniť kritériá, ktoré sú dôležité bez ohľadu na veľkosť, počet a sídla inštitúcií verejnej správy. Tieto kritériá sú rozhodujúce aj z hľadiska budúcej spolupráce Slovenskej republiky, jej regiónov, miest a obcí so inými štátmi, resp. s ich územnými celkami. Medzi kritériá, ktoré majú nad štátny význam patria : - jasná deľba právomocí a pôsobnosti jednotlivých stupňov a úrovní verejnej správy, - kvalitná legislatíva,
- dodržiavanie a schopnosť vynucovania práva,
- vysoká profesionalita a etika zamestnancov verejnej správy. Je v záujme občanov, aby v súlade s našou ústavou nekontrolovala samospráva štátnu správu, ale aj to, aby štát nezasahoval do činnosti územnej samosprávy inak ako z hľadiska ochrany zákonnosti, a to výhradne podľa definícií zákonov. Zmyslom pokračovania reformy verejnej správy na Slovensku je : - decentralizácia, t. j. odovzdanie úloh štátnej správy na územnú samosprávu, - dekoncentrácia niektorých správnych činností z ústredných orgánov štátnej správy na orgány miestnej štátnej správy, V tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že iba taká územná samospráva, ktorá na jednej strane nebude zasahovať do činnosti štátnej správy, ale na druhej strane sa bude usilovať o čo najväčšiu decentralizáciu kompetencií do svojej pôsobnosti, bude samosprávou, ktorá vytvorí podmienky pre občiansku spoločnosť, pre poskytovanie služieb občanovi na ekonomickom základe ako na základe administratívnom. Len tak sa zmení súčasný byrokratický a nariaďovací štýl vo verejnej správe na štýl rokovania a hľadania riešení v prospech tých, vďaka ktorým je štátna správa financovateľná. Občanom a daňovým poplatníkom. Vláda SR vzala na vedomie uznesením č. 695 ( 18. augusta 1999) „Stratégiu reformy verejnej správy“ a uložila splnomocnencovi vlády pre reformu verejnej správy zabezpečiť rozpracovanie stratégie do koncepcie reformy verejnej správy. Zároveň uložila ministrom vlády pripraviť legislatívne zámery rozhodujúcich zákonov. Stratégia reformy verejnej správy je široko koncipovaný a komplexný materiál, z ktorého vyplynula požiadavka na vypracovanie súvisiacich koncepcií ( vzdelávania, financovania, riadenia vo verejnej správe, kontroly, informatizácie, deregulácií...). Uvedeným uznesením vláda uložila jednotlivým ministrom, resp. vedúcim ústredných orgánov štátnej správy predložiť uvedené koncepcie, ktoré budú v súlade s koncepciou reformy verejnej správy (chápanej v užšom slova zmysle). V rámci prerokúvania stratégie ďalšieho pokračovania reformy sa vláda rozhodla, že hlavným princípom reformy bude decentralizácia výkonu verejnej správy z orgánov štátnej správy na územnú samosprávu, ktorá bude kreovaná v dvoch úrovniach. Samozrejme, musia byť rešpektované všeobecne platné princípy: podpora občianskej spoločnosti, subsidiarita, efektívnosť, transparentnosť, flexibilita. Decentralizáciou kontroly nad zabezpečovaním verejných služieb a verejných financií do dvoch úrovní demokraticky zvolenej samosprávy, navrhovaná reforma verejnej správy zásadne zmení vzťahy medzi miestnou a centrálnou vládou, upraví nedostatky súčasného územného a správneho členenia SR, umožní fiškálnu decentralizáciu. Výsledkom bude, že občania miest a obcí budú mať skutočnú kontrolu nad verejnými úlohami, ktoré budú zabezpečovať ich predstavitelia. Reforma verejnej správy, rešpektujúca posilnenie samosprávnej demokracie, neznamená iba vytvorenie nových štruktúr v rámci územnej samosprávy a revíziu v rámci ústredných orgánoch štátnej správy a miestnej štátnej správy. Ide aj o vytvorenie nových podmienok pre harmonický vývoj Slovenska a zmenu v rozdelení zodpovednosti za kvalitu života obyvateľov Slovenska. Odovzdaním podstatne vyššej miery zodpovednosti za svoju budúcnosť do rúk občanov, územnej samospráve ( decentralizáciou a privatizáciou), sa zároveň vytvoria podmienky na efektívnejšiu činnosť ústredných orgánov v oblasti hospodárskej, zahraničnej, bezpečnostnej a sociálnej politiky štátu. Odbremenením ústredných orgánov od bežnej agendy sa vytvoria podmienky na kvalitnejší a rýchlejší legislatívny proces, na rýchlejšiu aproximáciu práva, na vstup Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr. Decentralizáciou kompetencií, financií a právnych nástrojov sa vytvoria podmienky na miestny a regionálny rozvoj v súlade s princípmi prijatými v rámci Európskej únie. Orgány územnej samosprávy v spolupráci s predstaviteľmi štátnej správy budú môcť omnoho flexibilnejšie reagovať na potreby regionálneho rozvoja, na vznik regionálnych spoločnosti zabezpečujúcich zásobovanie vodou, odkanalizovanie, zásobovanie energiami, zásobovanie plynom. Budú omnoho efektívnejšie vytvárať územné celky reagujúce na kritériá zahraničnej pomoci. Verejná moc
Verejná moc je sila, ktorej pomocou je možné regulovať konanie ľudí. Nástrojmi verejnej moci sú príkazy, právne normy. Subjekt, o ktorého právach a povinnostiach rozhodne orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia orgánu verejnej moci nezávisí od vôle subjektu. Orgánmi verejnej moci sú :
- štátne orgány,
- verejnoprávne korporácie, najmä územná samospráva a záujmová samospráva. Samospráva nie je štátnou správou. Podmienkou uskutočňovania verejnej moci orgánmi samosprávy je splnomocnenie štátu na výkon moci ( zákonom v súlade s ústavou čl. 2). Samospráva :
- územná (miestna, vyššieho územného celku),
- záujmová (verejnoprávne korporácie v oblasti poisťovníctva, zdravotníctva, sociálnych vecí, životného prostredia, kultúry, školstva, telovýchovy...). Štátna moc sa vzťahuje na celé územie štátu a na všetkých obyvateľov. Pôsobnosť samosprávnych orgánov
územná: na príslušné teritórium a jeho obyvateľov,
záujmová: na príslušný organizovaný záujem.
Orgány územnej samosprávy postupujú :
- vo veciach samostatnej pôsobnosti na základe ústavy a zákonov, - vo veciach prenesenej pôsobnosti na základe ústavy, zákonov, nariadení vlády a predpisov orgánov štátnej správy. Štátna moc je najvyššia verejná moc.
Štát deleguje zákonom moc na verejnoprávne korporácie s cieľom decentralizovať moc s tým, že štátna moc vykonáva kontrolu nad orgánmi samosprávy z hľadiska či v oblasti samostatnej pôsobnosti postupujú v súlade s ústavou a zákonmi a v oblasti prenesenej pôsobnosti aj v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. O súlade VZN územnej samosprávy so zákonom a ústavou rozhoduje Ústavný súd ( čl. 125), a to na návrh vymenovaných subjektov v ústave. Dozor nad zákonnosťou činnosti orgánov samosprávy, najmä nad právnymi predpismi samosprávy, vykonáva generálna prokuratúra a vláda. Obec podlieha dozoru štátu v súlade so zákonom 369 (§ 5 ods. 2). Obec je právnickou osobou, a preto sa môže domáhať porušenia svojho práva na Ústavnom súde. Aj tak obce môžu kontrolovať štátnu moc a metódy jej uplatňovania, najmä tým, že kontrolujú nezasahovanie orgánov štátu do okruhu ich pôsobnosti. Delenie moci v demokratických krajinách je na horizontálnej i vertikálnej úrovni: - horizontálna: zákonodarná, súdna, výkonná,
- vertikálna: ústredné orgány, územné orgány.
Medzi ústrednými a miestnymi štátnymi orgánmi neexistuje vertikálna deľba moci, nižšie sú podriadené vyšším a miestne orgány štátu konajú podľa zákonov a vyhlášok a nariadení ústredných orgánov. Samospráva nepozná nadriadenosť a podriadenosť. Prečo je potrebná reforma
Napriek tomu, že už od roku 1990 prebieha nepretržite reforma verejnej správy, s malými či väčšími časovými prestávkami, ustavične rezonuje medzi občanmi otázka: prečo je vlastne potrebné uskutočniť zmenu v usporiadaní a v pozícii jednotlivých úrovní verejnej správy, jednotlivých úradov? Ľudia vo všeobecnosti veľmi málo dávajú do súvislosti úroveň a kvalitu poskytovaných verejných služieb, t. j. kvalitu školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, kultúry, verejnej dopravy, zásobovania vodou, zásobovanie teplom, hospodárenie s odpadom a iných, so štruktúrou inštitúcií zabezpečujúcich tieto služby, s možnosťami ich kontroly, so spôsobom ich financovania. Totalitné režimy v SR, ale aj v ostatných postkomunistických krajinách v posledných desaťročiach spôsobili množstvo „chorôb“ v správe vecí verejných. Ich liečenie si vyžaduje svoj čas. Niet žiadnej pochybnosti, že pritom dochádza k mnohým rozporom a rôznym názorom na to, ako má byť zabezpečované spravovanie verejných vecí, kto má za čo niesť zodpovednosť, aká má byť kontrola. Aj na Slovensku trvá permanentný spor o budúcom usporiadaní inštitúcií zodpovedajúcich sa občanovi za plnenie tých úloh, ktoré si nemôže zabezpečiť sám, alebo pomocou vlastnej rodiny. Tento spor bol prerušený rozdelením ČSFR, častými zmenami vlád v roku 1994, a preto sa stále vynára začiatočná otázka: prečo reforma? V súčasnosti čoraz viac pociťujeme dosah transformačných procesov na našu životnú úroveň. Odstraňovanie chýb minulého obdobia, reštrukturalizácia ekonomiky, rešpektovanie súkromného vlastníctva, narovnávanie cien spôsobujú prechodný rast nezamestnanosti, rýchlejší rast cien ako príjmov domácností a pod. Zmena všeobecných podmienok si vyžaduje aj zmeny v rámci verejného sektora, zmenu jeho pozície vo vzťahu k súkromnému a neziskovému sektoru, pretože iba efektívna, flexibilná a správne rozmiestnená verejná správa umožní vytvárať podmienky na zhodnotenie ľudského, prírodného a výrobného potenciálu Slovenskej republiky v prospech rastu kvality životnej úrovne občanov štátu. Choroby verejnej správy
Z minulého obdobia sme zdedili verejnú správu, ktorá bola konštituovaná na úplne iné podmienky a medzi choroby, ktorých ju musíme zbaviť, patria: - centralizmus (prakticky o všetkom, čo sa týka občanov, rozhoduje centrálna vláda a 150 poslancov NR SR), - etatizmus (nebola skončená privatizácia majetku, ale neprebehla privatizácia činností, ktoré omnoho lepšie ako úradníci môžu vykonávať súkromné ziskové a neziskové inštitúcie), - rezortizmus (prejavuje sa nielen pri zostavovaní rozpočtu, ale aj pri snahách o racionalizáciu činností, v súbojoch o gestorstvo nad podpornými fondmi, umožňuje pôsobenie lobistických skupín, znemožňuje úspešnú koordináciu a definovanie priorít...), - netransparentnosť (možnosť zneužívania v rámci obrovského rozsahu kompetencií a finančných zdrojov), - neefektívnosť (rast verejnej spotreby na HDP, spotreba štátnej správy nezodpovedá výkonnosti ekonomiky...), - štruktúra úradov a metódy riadenia,
- neochota záujmových a politických skupín tolerovať názor iných. Vláda SR rozhodla, že reforma verejnej správy má pokračovať v ceste nastúpenej v roku 1990, t. j. v tzv. oddelenom modeli verejnej správy. Jeho uplatnenie v praxi bude znamenať: - inštitucionálne oddelenie výkonu štátnej správy a samosprávy, - výrazný presun kompetencií zo štátnej správy na územnú a záujmovú samosprávu, - diferenciáciu odovzdaných kompetencií podľa veľkosti samosprávnej jednotky, - presun kompetencií z centrálnej vlády na nižšie stupne štátnej správy, - výrazné zníženie pôsobnosti štátnu v území, redukcia úradov miestnej štátnej správy, - presun kompetencií štátu na verejnoprávne inštitúcie,
- vytvorenie nových mechanizmov kooperácie štátnej správy a samosprávy v území. Príčiny reformy
Rozsiahle odovzdanie kompetencií samospráve bude sprevádzané odovzdaním potrebného majetku, zmenami vo financovaní verejnej správy, dereguláciou a deetatizáciou. Dôvody reformy verejnej správy s výraznou decentralizáciu je možné rozdeliť na: politické
- posilnenie fungovania inštitútov demokracie,
- zabránenie vzniku krízy medzi štátom a občanmi,
- zabránenie návratu totality a autoritárstva,
- posilnenie samosprávneho princípu v zmysle európskych dohovorov, - posilnenie občianskej spoločnosti,
- zníženie menšinových napätí, ochrana práv menšín,
- potieranie korupcie a klientelizmu,
- vytvorenie podmienok na zmenu úloh centrálnych inštitúcií v súvislosti s prípravami na vstup do euroatlantických štruktúr, - prispôsobenie štruktúry verejnej správy krajinám EÚ,
- zachytenie trendov v krajinách V4, ale aj EÚ,
- budovanie štruktúr pre regionálnu politiku.
ekonomické
- zvýšenie efektívnosti výkonu samej verejnej správy,
- zvýšenie ekonomickej výkonnosti štátu a regiónov,
- lepšie využitie potenciálu regiónov decentralizáciou nástrojov rozvoja (daňový systém, rozhodovanie, plánovanie), - vyššia transparentnosť rozhodovania a kontroly,
- vyššia flexibilita, prispôsobivosť verejnej správy požiadavkám súkromného sektora, - efekty cezhraničnej spolupráce a medziregionálnej spolupráce. SR môže byť úspešná iba vtedy, ak zabezpečí pre svojich občanov podmienky na rast ich bohatstva (duševného, ekonomického...). Štát preto musí podporovať občianske aktivity, samosprávu, ktorá umožní občanom formovať a kontrolovať miestne verejné inštitúcie a politiku v oblastiach, ktoré sa týkajú ich denného života. Dôležitým stabilizačným a demokratizačným prvkom bude vznik volených orgánov samosprávy vyšších územných celkov. Odovzdanie kompetencií a nástrojov na nižšie úrovne verejnej správy umožní mimovládnym inštitúciám zohrávať čoraz väčšiu úlohu pri realizácii verejných služieb. Decentralizácia zbaví ústredné orgány mnohých povinností, o ktorých budú rozhodovať samosprávy slobodne a nezávisle, pri rešpektovaní platných zákonov a občanmi zvolení predstavitelia samosprávy budú niesť za svoje rozhodnutia plnú zodpovednosť. Ako pokračovať v reforme?
V rámci stratégie reformy verejnej správy boli definované viaceré zásady jej budúceho usporiadania. Medziiným: 1. Verejná správa v SR má byť zabezpečovaná na troch úrovniach: - štát (úroveň Slovenskej republiky ako celku),
- vyšší územný celok,
- obec,
2. Všetky tri úrovne verejnej správy (výkonu verejnej moci) musia byť celkami, ktoré sa pri svojom výkone úloh budú riadiť verejným aj súkromným právo, tzn. pri zabezpečovaní verejných úloh budú: - povinné realizovať úlohy, ktoré im budú zverené zo zákona (povinné úlohy), - môcť ako právnické osoby konať úkony, ktoré budú dohodami predstaviteľov obce, vyššieho územného celku, resp. štátu a ich obyvateľov (dobrovoľné úlohy), Všetky tri úrovne budú reprezentované aparátom a volenými zástupcami občanov. 3. V súlade s Ústavou SR budú existovať dve úrovne územnej samosprávy: - miestna samospráva,
- samospráva vyššieho územného celku.
4. Štátnu správu budú zabezpečovať:
- ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
- štátom poverené agentúry,
- územné orgány štátnej správy.
Vo výnimočných prípadoch (ak je to z hľadiska poskytovania služby pre občana výhodnejšie) budú úlohy štátu zabezpečovať orgány samosprávy v tzv. prenesených kompetenciách zo štátnej správy na samosprávu (napr.: matrika, evidencia obyvateľstva, vydávanie osobných dokladov). Ďalšie princípy
Ako princípy na pokračovanie reformy verejnej správy boli stanovené: - princíp občianskej spoločnosti, t. j. vyššia participácia občanov na rozvoji štátu, čo znamená zároveň zmenu vzťahu medzi štátnou správou, územnou a záujmovou samosprávou a súkromným sektorom, - princíp subsidiarity, t. j. zverenie riešenia verejných úloh tej úrovni, ktorá je najbližšie k občanovi a má schopnosť úlohu riešiť. Súčasná situácia na Slovensku je taká, že princíp subsidiarity je možné dosiahnuť iba decentralizáciou a dekoncentráciou moci, - princíp efektívnosti, znamená nielen racionalizáciu výdavkov, ale aj také usporiadanie verejnej správy, aby zodpovednosť za rozvoj štátu bola rozložená na všetky úrovne verejnej správy. Redukcia výdavkov na správu umožní rast disponibilných zdrojov na služby a rozumné rozloženie zodpovednosti umožní, aby sa napr. centrálna úroveň mohla sústrediť na zásadné veci Slovenska (dobré zákony, vytváranie podmienok na rozvoj ekonomiky...) a neriešiť bežnú agendu, - princíp transparentnosti, sprehľadnenie štruktúry verejnej správy, dvojitá kontrola (volení zástupcovia a nezávislá kontrola zákonnosti zo strany štátu), jasnejšie definovanie zodpovednosti a decentralizácia finančných verejných prostriedkov umožnia postupne odstraňovať korupciu, nezodpovednosť, zabránia snahe o koncentráciu moci, - princíp flexibility znamená možnosť riešiť diferencované potreby a požiadavky obyvateľov regiónov, ale aj diferencovaný prístup k riešeniu ich problémov, umožní flexibilne reagovať na miestne a regionálne požiadavky. Pretože sa vláda SR uzniesla pokračovať v tzv. oddelenom modeli verejnej správy, patria medzi hlavné ciele pokračovania reformy verejnej správy: decentralizácia zo štátnej správy na územnú samosprávu,
dekoncentrácia z ústredných orgánov na miestnu štátnu správu, racionalizácia.
Prvé kroky
V rámci uznesenia č. 695/1999 vláda SR schválila prvé kroky decentralizácie verejnej správy a určila, že do konca roku 1999 je potrebné definovať novú štruktúru územného a správneho usporiadania Slovenska. Táto požiadavka je výsledkom analýz súčasného stavu a súčasného modelu usporiadania verejnej správy. Už od roku 1990 pretrváva nedokončený model verejnej správy, ktorý posilňuje vplyv a ingerenciu štátnej správy na úkor posilňovania samosprávy, ba naopak, štát svojimi legislatívnymi a ekonomickými opatreniami oslabuje pozíciu miestnej samosprávy pred občanmi. Je preto nevyhnutné aj v záujme miestnej samosprávy ustanoviť samosprávu vyššieho územného celku a odovzdať kompetencie a príslušné financie štátu na územnú samosprávu. Uznesenie vlády predpokladá vznik tejto úrovne samosprávy k 1. 1. 2001. Až tento krok bude znamenať naplnenie cieľa decentralizácie. Cieľ dekoncentrácie je možné dosiahnuť práve na základe decentralizácie najmä úloh miestnej štátnej správy na samosprávu. To umožní preniesť časť zostávajúcich štátnych kompetencií z ministerstiev a ostatných ústredných orgánov na miestnu samosprávu, čím sa zároveň vytvoria podmienky na efektívnejšie plnenie hlavných úloh centrálnych inštitúcií: tvorba dobrej legislatívy, vytváranie rámcových podmienok na rast ekonomiky SR, zabezpečovanie bezpečnosti a obrany štátu, kontrola zákonnosti...

Rozhodnutia z roku 1996
Cieľ racionalizácie je potrebné naplniť prehodnotením štruktúry štátnej správy. Rozhodnutia v roku 1996 síce umožnili horizontálnu integráciu úradov štátnej správy, ale zároveň zdraželi a niekedy aj skomplikovali zabezpečovanie verejných úloh. Podľa porovnaní s členskými štátmi OECD (SAV) je veľkosť HDP na obyvateľa na Slovensku vo výške 16 % priemeru týchto krajín, spotreba štátnej správy dosahuje 26 % priemeru týchto krajín. Ak by sme to prepočítali podľa kurzu našej koruny k doláru a počtu našich obyvateľov, uvedených 10 % predstavuje, že spotreba našej štátnej správy je asi o 50 mld. Sk vyššia, ako by jej prináležalo podľa výkonnosti našej ekonomiky. Je zrejmé, že je potrebné, aby rástla výkonnosť našej ekonomiky, no zároveň je potrebné, aby klesala spotreba štátnej správy. Cieľ racionalizácie je možné dosiahnuť decentralizáciou kompetencií nielen preto, že z deväťročného pôsobenia miestnej samosprávy je zrejmé, že táto sa správa racionálnejšie a konzervatívnejšie, ale aj preto, že decentralizácia umožní racionalizáciu v rámci miestnej štátnej správy, v rámci ústredných orgánov štátnej správy a v rámci príspevkových a rozpočtových organizácií štátu. Cieľ racionalizácie je rovnako možné dosiahnuť odštátnením nielen majetku, ale aj činností a umožniť na týchto činnostiach participovať súkromnému sektoru (v prípade privatizácie), alebo umožniť plnenie týchto úloh územnej, resp. záujmovej samospráve. Územné a správne usporiadanie
V rámci doterajších prác sa pracovná skupina zamerala na komplexné posúdenie problematiky zmeny územného a správneho usporiadania a vychádzala z analýz súčasného stavu, z kompatibility štruktúry verejnej správy k požiadavkám vnútorným (kvalita služieb pre obyvateľov, efektívnosť...), požiadavkám kladeným na SR v rámci cieľov zahraničnej politiky (vstup do EÚ, NATO, OECD...), ale aj z hľadiska princípov definovaných v stratégii reformy. Za hlavné vlastnosti pokračovania reformy treba považovať:
- existenciu a fungovanie dvoch nezávislých (kompetenčne, personálne a finančne) štruktúr verejnej správy (štátna správa, územná samospráva), ktoré budú zabezpečovať verejné, zákonom presne definované úlohy, - posilnenie zodpovednosti a pozície miestnych a regionálnych politikov za rozvoj krajiny, - rešpektovanie princípov regionálnej identity pri formovaní samosprávy vyšších územných celkov, pretože homogenita a súdržnosť obyvateľov je základom budúcej prosperity štátu, - garanciu nezávislosti a rovnoprávnosti územnej samosprávy zakotvenej v ústave a zákonoch. Navrhovaná štruktúra verejnej správy
1. Štátna správa
Medzi výlučné kompetencie štátu patria:
- obrana štátu vrátane vydržiavania ozbrojených síl a ozbrojených zborov, - zahraničná politika a medzištátne vzťahy,
- zabezpečovanie vnútroštátneho poriadku (legislatíva, polícia, vzdelanie), - veci týkajúce sa štátneho občianstva (pobytu cudzincov, sobáše, rozvody, osvojenie si detí..), - ochrana práv a slobôd občana (vrátane napr. katastra nehnuteľností), - sociálne zákonodarstvo (ústava hovorí o sociálnom trhovom hospodárstva), sociálnoprávna ochrana detí, štátna sociálna podpora, - správa štátneho majetku,
- správa vlastných príjmov a výdavkov (štátny rozpočet),
- štátne evidencie (obyvateľstvo, matrika, evidencia zbraní a streliva, motorových vozidiel...), - vydávanie štátnych dokladov (cestovné doklady, identifikačné karty, vodičské preukazy...), - výkon štátnej kontroly (napr.: inšpekcia práce, štátny stavebný dohľad, štátny zdravotný dozor, školská inšpekcia, štátny veterinárny dozor, fyto ( rastlinný) dozor, štátny požiarny dozor, štátny dozor v životnom prostredí, ochrana pamiatok, štátna obchodná inšpekcia, farmaceutický dozor, dozor v oblasti potravinárstva, polícia, živnostenský dozor, štátny dozor vo vzťahu k sociálnej poisťovni, Národnému úradu práce, dôchodkovému poisteniu...), - vytváranie podmienok na zdravé hospodárske prostredie (menová politika, daňová politika, hospodárska a regionálna politika, celoštátna infraštruktúra - základná železničná sieť, diaľničná sieť, vodné cesty). Zabezpečenie týchto úloh bude štátna správa realizovať na stupni: - okres,
- kraj,
- ústredné orgány.
Orgány miestnej štátnej správy budú zabezpečovať agendu všeobecnej správy, významne bude posilnená ich kontrolná činnosť vo väzbe na kontrolu zákonnosti rozhodnutí územnej samosprávy. Zároveň budú plniť úlohy odvolacích orgánov do času posilnenia správneho súdnictva. Ich existencia je zdôvodniteľná aj tým, že príde k etapovitému odovzdávaniu kompetencií samospráve. Neskôr môžu najmä okresné inštitúcie pôsobiť skôr ako sústava inšpekcií a nie úrad. Krajský stupeň by mal postupne prevziať vybratú agendu ústredných orgánov . Ponechanie sústavy okresov neznamená, že v každom okrese je potrebné realizovať všetky úlohy štátnej správy. Jednotlivé ústredné orgány štátnej správy definujú svoje potreby na základe efektívnosti a racionality výkonu im zverených úloh. Práve naopak, keďže nosnou kostrou územia budú mestá a obce a samospráva vyšších územných celkov, je nevyhnutné, aby štátna administratíva bola v území rozmiestnená čo najefektívnejšie, v súlade s úlohami rezortov. Územná samospráva bude konštituovaná v dvoch úrovniach:
- miestna samospráva (asi 2878 miest a obcí),
- samospráva vyšších územných celkov.
Predbežný rozsah kompetencií územnej samosprávy:
obce
VÚSC
A. Všeobecná správa, správna administratíva
Správa štátneho hnuteľného a nehnuteľného majetku zvereného samospráve x x Ochrana občianskych práva a slobôd na miestnej úrovni x
Civilná ochrana na miestnej úrovni x x
Požiarna ochrana na miestnej úrovni x x
Štátne evidencie uložené zákonom obciam, VÚSC alebo okresom x x Občiansky register a matrika x
Organizované hlasovania obyvateľstva, organizovanie volieb x x Register voličov x
B. Koordinačné a programové činnosti
Koordinácia celoštátnych a územných rozvojových zámerov x Koordinácia programov nadobecného charakteru x
Tvorba regionálnych politík (zamestnanosti, štrukturálnych zmien a i.) x Programy rozvoja obcí a regiónov x x
Programy transhraničnej spolupráce x
C. Hospodárske funkcie
Správa vlastných príjmov a výdavkov x x
Hospodárenie s vlastným majetkom x x
Navrhovanie a schvaľovanie nástrojov ekonomického a sociálneho rozvoja na miestnej úrovni x x Stanovovanie a schvaľovanie miestnych daní a poplatkov x x Regionálne a obecné plánovanie x x
Zakladanie a zrušovanie miestnych podnikov x x
Vlastná investičná a podnikateľská činnosť x x
Spoluúčasť na verejných službách miestneho významu x x
Finančné vyrovnávanie daňovej sily obcí x
Podpora tretieho sektora x x
D. Hospodárske služby
Verejné osvetlenie x
Zásobovanie vodou, kanalizácia x
Zásobovanie elektrinou x
Zásobovanie plynom x
Údržba miestnych komunikácií x
Pohrebníctvo, cintoríny, krematóriá, domy smútku x
Správa parkov a verejných priestranstiev x x
Estetika a vzhľad obce x
E. Výstavba a územné plánovanie
Obstarávanie a schvaľovanie územno-plánovacej dokumentácie x x Príprava územia na výstavbu x
Výstavba, správa a údržba obecných bytov x
Územné konanie x
Povoľovanie, užívanie, údržba a odstraňovanie stavieb x
Pozemkové úpravy - povoľovanie x
F. Doprava
Údržba a správa ciest III. kategórie x
Údržba a správa ciest II. kategórie x
Mestská, miestna doprava x
Prímestská doprava x
Správa letísk regionálneho významu x
Účasť na regionálnej doprave x
G. Životné prostredie
Komunálna, územná a druhová ochrana prírody a krajiny x
Zabezpečovanie ochrany akosti, množstva a racionálneho využívania vôd v správe obcí x Komunálna ochrana ovzdušia x
Zber a likvidácia odpadu x
Správa stredísk environmentálnej výchovy a informatiky x
Utváranie a ochrana zdravých podmienok života a práce x
Ochrana spotrebiteľa x
H. Vzdelávanie
Zriaďovanie a správa predškolských zariadení x
Výstavba a správa základných škôl x
Výstavba a správa stredných odborných škôl a gymnázií x
Zriaďovanie a správa vyšších odborných škôl a vysokých škôl (okrem univerzít) x Zriaďovanie a správa učňovských škôl x
Prideľovanie finančných prostriedkov (v súlade so zákonom) pre všetky riadené školy x Zriaďovanie a správa špeciálnych škôl x
Zriaďovanie a správa iných vzdelávacích inštitúcií (vzdelávania dospelých, nadstavbové typy vzdelávania) x x Zriaďovanie, zrušovanie a správa školských zariadení x x
Prideľovanie finančných dotácií súkromným a cirkevným školám x I. Zdravotníctvo
Výstavba a prevádzka miestnych zdravotných stredísk x
Výstavba a prevádzka polikliník a nemocníc miestneho významu x Výstavba, údržba a správa detských jaslí x
Zriaďovanie a správa polikliník a nemocníc regionálneho významu x Správa liečebných ústavov (taxatívne vymenované) x
Preventívna zdravotná starostlivosť x
Zdravotnícke vzdelávacie inštitúcie (taxatívne vymenované) x J. Sociálna starostlivosť
Zriaďovanie a správa zariadení opatrovateľských služieb x x Zriaďovanie a správa domovov dôchodcov x
Zriaďovanie a správa detských domovov x
Poskytovanie služieb starostlivosti o rodinu x x
Sociálna pomoc x
Spoluúčasť na výkone sociálneho zabezpečenia x
Zriadenie a správa chráneného bývania x
Zriaďovanie klubov a jedální pre dôchodcov x
Starostlivosť o zamestnávanie zdravotne postihnutých občanov x K. Kultúra, kultúrne pamiatky, voľný čas, šport
Zakladanie a správa osvetových stredísk x x
Zakladanie a správa obecných kultúrnych stredísk x
Zakladanie a správa divadiel, umeleckých súborov, orchestrov x Zakladanie a správa múzeí, galérií x
Zakladanie a správa knižníc x x
Vydávanie stanovísk k vyhlasovaniu a zrušovaniu vecí za kultúrne pamiatky x Vyhlasovanie vecí za kultúrne pamiatky a územia na pamiatkové zóny x Vyhlasovanie zmeny a zrušovanie chránených areálov (zoologické záhrady, botanické záhrady, skanzeny) x Ochrana a starostlivosť o kultúrne pamiatky a historické objekty x x Zakladanie a údržba športovísk a areálov na využívanie voľného času x x Vedenie miestnej kroniky
Poznámky k riadkom
č. 25 je predpoklad vytvorenia regionálnych sústav
č. 37 pozemkové úpravy budú v kompetencii štátu
č. 51 a 52 za predpokladu slabých obcí bude predškolské zariadenia a základné školy riadiť okresná samospráva č. 63 v prípade slabých obcí kompetencia prechádza na samosprávu vyššieho územného celku Medziobecná spolupráca
V rámci verejnej diskusie je potrebné hovoriť v zásade o troch prístupoch k riešeniu decentralizácie kompetencií na územnú samosprávu. Cieľom je vytvoriť čo najoptimálnejšie podmienky na odovzdanie kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu tak, aby nebola ohrozená funkčnosť zabezpečovania povinných verejných úloh. Príklady z transformujúcich sa krajín (Maďarsko), keď boli kompetencie v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb odovzdané každej obci spolu s podielmi na daniach a systémom dotácií ukazujú, že nastávajú mnohé problémy v kvalite zabezpečovania týchto služieb. Preto je potrebné prediskutovať viaceré možnosti. Vo všetkých možnostiach platí nezastupiteľná úloha štátu vo forme kontroly zákonnosti a inšpekcie (hygiena, školský inšpektor...). Variant 1: silná samospráva vyššieho územného celku
Samospráva vyššieho územného celku by prevzala nové decentralizované kompetencie v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, kultúry. Finančné toky by boli smerované do samosprávy vyšších územných celkov. V tomto prípade je potrebné, aby volebný systém zohľadňoval zastúpenie z celého územia samosprávy vyššieho územného celku. Na zabezpečovanie správnej agendy zriadia obce spoločný obecný úrad (môžu využiť za úhradu administratívu mestského úradu) na základe princípu efektívnosti výkonu. Mestá budú túto agendu zabezpečovať samostatne. Variant 2: spoločné obecné úradovne
Nové decentralizované kompetencie v oblasti základného školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva, kultúry budú delegované na spoločné obecné úradovne. Toto delegovanie musí byť povinné. Doterajšie kompetencie miestnej samosprávy ostanú mestám a obciam. Kompetencie nadobecného významu prejdú na samosprávu vyššieho územného celku. Spoločná obecná úradovňa bude mať právnu subjektivitu, právo na podielové dane a dotácie v daných kompetenciách a zároveň bude dostávať príspevky od obcí na prevádzku úradovne (v pomere podľa počtu obyvateľov). Musí byť definovaný spôsob vymáhania príspevkov v prípade, že by niektoré obce neplatili (napr. možnosť siahnuť na podielové dane...). Takýchto bodov v území by mohlo byť 121 - 131 ( bývalé obvodné úrady). Variant 3: delenie kompetencie
Nové decentralizované kompetencie v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, kultúry by mohli byť rozdelené medzi samosprávu vyšších územných celkov a miestnu samosprávu. Samospráva vyššieho územného celku by zabezpečovala: plánovanie (rozvoj), financovanie, t. j. poskytovala by normované dotácie na prevádzku jednotlivých zariadení, pričom by mala vplyv na posudzovanie efektívnosti zariadení, vybavenia... Miestna samospráva by vlastnila tieto zariadenia (nie je vylúčená možnosť vytvorenia spoločnej obecnej úradovne a vlastnenie zariadení ňou). Keďže zariadenia budú financované podľa normatívov (počet občanov dostávajúcich službu, počet žiakov) nie je rozhodujúce, kde títo občania bývajú. Zároveň je možné vytvoriť konkurenciu medzi zariadeniami obcí a zariadeniami „neziskového“ sektora. Volebné pravidlá
Každý z predložených modelov si vyžaduje nanovo definovať volebné pravidlá a nové volebné zákony. Ústava SR v čl. 64 stanovila, že základom územnej samosprávy je obec a v ods. 3 explicitne prejudikovala, že samosprávu vyšších územných celkov (SVÚC) a jej orgány ustanoví zákon. Postavenie vlády a spôsob kreovania orgánov miestnej štátnej správy je primerane v ústave upravené a zriaďuje sa zákonom. Každý z uvedených modelov spĺňa podmienky uvedené v ústave. Z možných volebných systémov (väčšinový, pomerný, zmiešaný) odporúčame: - základná úroveň - miestna samospráva
ponechať platný volebný systém, oddelenú voľbu starostu ( primátora) a členov zastupiteľstva v obciach do 200 obyvateľov umožniť, aby funkcia zastupiteľstva mohla byť nahradená priamym hlasovaním obyvateľstva starosta, primátor: priama voľba, väčšinový princíp
poslanci zastupiteľstva: počet obvodov a poslancov stanoví zastupiteľstvo, potrebné uvážiť zníženie počtu poslancov, resp. profesionalizáciu najmä v mestách (profesionálna mestská rada) - samospráva vyšších územných celkov
uvažovať o väčšinovom volebnom systéme
volebné obvody nemusia kopírovať administratívne, resp. katastrálne hranice a hľadať ako určujúci ukazovateľ počet obyvateľov z dôvodu prehlbovania väzby medzi voličmi a poslancami kreovať jednomandátové volebné obvody (v prípade jednokomorového zastupiteľstva) v prípade dvojkomorového zastupiteľstva:
1. komora: priama voľba v rámci hraníc VÚSC
2. komora: rada primátorov a starostov okresov VÚSC
NR SR
Pri zachovaní jednokomorového parlamentu zachovať terajší model pomerného zastúpenia s posilňovaním niektorých prvkov (preferenčné hlasy, viac volebných obvodov...) a hľadať možnosti bližšieho prepojenia poslancov na voličov a na územie, pri akceptovaní dvojkomorového parlamentu rozdielny spôsob voľby, ako aj rozličné volebné obvody I. komora (poslanecká): pomerný systém (SR ako 1 volebný obvod) II. komora (senát): väčšinový systém, volebný obvod prirodzený región,

á 2 - 3 poslanci
Finančná decentralizácia
Súčasťou decentralizácie kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu bude aj zmena v podiele na príjmoch a výdavkoch verejných rozpočtov. Každý model uvažuje s vytvorením samosprávy vyšších územných celkov ako právnickej osoby, s vlastným rozpočtom, majetkom a nástrojmi hospodárskej politiky. V tomto duchu sa zmení aj štruktúra verejných rozpočtov na: - štátny rozpočet,
- rozpočet samosprávy vyššieho územného celku,
- rozpočet miestnej samosprávy.
Pri posúdení výdavkov štátneho rozpočtu na zabezpečovanie kompetencií, ktoré majú byť decentralizované na územnú samosprávu v roku 1998, ide o nasledujúce objemy: V mil. Sk/rok 1996 1997 1998
Základné školstvo 8 507 9 055 9 319
Stredné školstvo 7 593 8 071 8 064
Súkromné a cirkevné školy 642 719 754
Metodická pomoc 383 418 459
Ostatné školské zariadenia 6 876 7 050 7 541
Školstvo spolu 24 001 25 313 26 137
Kultúrne zariadenia 1 756 1 169 856
Starostlivosť o kult. pamiatky 130 60 66
Ostatné kultúrne inštitúcie 357 934 1241
Kultúra spolu 2 243 2 163 2 163
Zdravotníctvo 2 167 2 583 2 062
Sociálna pomoc 8 065 9 433 11 419
Bezpečnosť, verejný poriadok 1 108 1 033 970
SPOLU 37 584 40 525 42 751
Posilnenie rozpočtov územných samospráv
Posilnenie rozpočtov územnej samosprávy je možné realizovať viacerými spôsobmi, ktoré možno rozdeliť do dvoch základných skupín: - zvýšenie daňových príjmov miestnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov, - transferom zo štátneho rozpočtu.
Zvýšenie daňových príjmov
Priame príjmy miestnych samospráv a samosprávy vyšších územných celkov je možné realizovať viacerými spôsobmi: - zvýšenie objemu existujúcich príjmov,
- presun daňových právomocí zo štátu na územnú samosprávu (zvýšenie rozsahu miestnych daní), - možnosť stanovenie prirážky k štátnej dani.
1.1 Zvýšenie existujúcich príjmov
- daň z nehnuteľností: stanovenie základu dane na základe trhovej ceny nehnuteľnosti miestne poplatky: majú charakter miestnych daní - umožniť vyššie sadzby používateľské poplatky: deregulácia cien (teplo, vodné, stočné...). Zmena daňového určenia
- daň z príjmov zo závislej činnosti,
- daň z príjmov fyzických osôb z podnikateľskej činnosti,
- ostatné majetkové dane (daň z prevodu nehnuteľností, daň z dedičstva a darovania...). Možnosti prirážky k štátnej dani
- daň z príjmu právnických osôb,
- daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti.
Transfer zo štátneho rozpočtu
2.1 Podielovými daňami
ktoré je možné rozdeľovať podľa vzorca, resp. podľa pôvodu. Delenie daní má mnoho výhod, pretože pri pevne stanovenom podiele majú príjemcovia prospech z celkového rastu daňovej základe (ale aj naopak). Problémom je prepojiť podiel na daniach s potrebami výdavkov samosprávy, najmä ak samospráva poskytuje služby aj občanom inej samosprávy. Výhoda slobodného nakladania s podielovými daňami (sú vlastným príjmom) býva však obmedzovaná zákonmi (zmeny v kritériách, zmeny v podieloch...), ktoré nemôžu predstavitelia samosprávy ovplyvniť. 2.2 Dotáciami
Môžu mať oproti podielovým daniam výhodu v účelovosti, v prospech konkrétnej úlohy. Je zároveň jednoduchšie kontrolovať využitie dotácie, uzákonenie podmienok jej poskytovania a kritérií na poskytnutie. Na druhej strane dotácia znamená ingerenciu štátu, vyššieho územného celku do nezávislosti územnej samosprávy a v prípade, že by sa stala výhradným nástrojom transferu, znamenala by ustavičné zasahovanie štátu do nezávislosti samosprávy.

V rámci európskych dohovorov sa odporúča poskytovať tzv. blokové, t. j. neúčelové dotácie, vyrovnávajúce rozdiely v daňovej sile miest, obcí a regiónov a minimalizovať účelové dotácie. Kombináciou podielových daní a dotácií
tento spôsob je pravdepodobne najprijateľnejší. Základom by mali byť vlastné príjmy, podielové dane a neúčelové dotácie. Účelové dotácie by mali byť len pre jasne vymedzené ciele a priority definované vládou ako verejný záujem. Stabilita príjmov a základ redistribúcie
Príjmy územnej samosprávy by mali byť garantované zákonom na viacročné obdobie a zákonom o finančnom vyrovnávaní. Rovnako aj kritériá delenia daní by mali byť definované zákonom. Zákon o finančnom vyrovnávaní by mal definovať:
- príjmovú základňu územnej samosprávy,
- vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územnej samosprávy, - vzťahy medzi rozpočtami územnej samosprávy,
- kritériá prerozdeľovania podielových daní a podiely verejných rozpočtov, - mechanizmus finančného vyrovnávania,
- mieru možného zadlžovania sa.
Finančné vyrovnávanie
Z dôvodu možnosti zabezpečiť približne rovnaký rozsah a úroveň služieb občanom, ktorá je garantovaná ústavou, sa odporúča realizovať princíp solidarity. Je zrejmé, že nerovnaká daňová sila jednotlivých miest, obcí, regiónov môže ohroziť zabezpečovanie služieb a spôsobiť nerovnosť Preto sa zavádzajú rôzne mechanizmy finančného vyrovnávania, ktorých cieľom je: - znížiť, nie úplne odstrániť, nerovnosti medzi daňovou základňou území, - zmierniť rozdiely v miestnych podmienkach poskytovania verejných služieb, - zmierniť rozdiely v nákladoch na prevádzkovanie zodpovedajúceho štandardu služieb spôsobené objektívnymi faktormi (úroveň miezd, cien, hustota osídlenia...). Je však potrebné jasne odlišovať tzv. povinné úlohy od dobrovoľných, ako aj výdavky na zabezpečovanie bežných a kapitálových výdavkov. Finančné vyrovnávanie je možné realizovať viacerými metódami: - dotáciami (účelovými aj blokovými) - vertikálne vyrovnávanie, - diferenciáciou kritérií prerozdeľovania daní,
- redistribúciou príjmov pomocou horizontálneho vyrovnávania, resp. kombináciou týchto možností.
Úroveň finančného vyrovnávania by nemala dosahovať 100 % priemeru, pretože takýmto spôsobom by sa strácala motivácia maximálneho výberu miestnych daní maximalizácie vlastných príjmov. Poskytovanie finančného vyrovnávania automaticky znamená kontrolu a audit rozpočtu príslušnej samosprávy z dôvodu poskytnutia finančnej pomoci od daňových poplatníkov z iných obcí, miest, regiónov. Absencia kontroly by mohla viesť k špekuláciám získania cudzích zdrojov bez využitia vlastného daňového potenciálu. Kapitálové výdavky
Krytie kapitálových výdavkov by mali tvoriť príjmy z predaja, prenájmu nehnuteľností, úvery, obligácie, dary, granty a prebytky zbežného rozpočtu. V prípade realizácie programov celoštátneho zámeru, priorít vlád je možné účelovo smerovať do týchto programov investičné dotácie, prideľované na základe jasných kritérií. Viktor Nižňanský
splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy

Amsterdampolojasno12
Aténybúrky20
Belehraddážď13
Berlínoblačno9
Bratislavadážď8
Bruselpolojasno11
Budapešťdážď10
Bukurešťdážď14
Frankfurtzamračené8
Helsinkiprehánky3
Istanbulbúrky21
Kodaňoblačno10
Kyjevdážď10
Lisabonskoro jasno22
Londýnoblačno11
Madridskoro jasno20
Milánooblačno18
Moskvapolojasno-4
Oslozamračené9
Parížpolojasno12
Prahaprehánky7
Rímbúrky20
Sofiadážď13
Štokholmoblačno5
Varšavaprehánky7
Viedeňdážď8
Záhrebdážď12
Ženevaoblačno9

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.