Vláda SR iniciovala pokračovanie reformy verejnej správy, ktorá je jedným z rozhodujúcich prvkov transformácie spoločnosti v SR. Už od roku 1990 sa tento proces reformy verejnej správy vždy zúžil na diskusiu o počte územných celkov, o ich hraniciach, o mestách, v ktorých budú úrady územných celkov a pod., t. j. o veciach síce dôležitých, ale menej podstatných, pretože každé rozhodnutie, ktoré príjme vláda a následne NR SR, nebude optimálne, neuspokojí každého a už vôbec nie všetkých.

Rozhodnutia z roku 1996
Cieľ racionalizácie je potrebné naplniť prehodnotením štruktúry štátnej správy. Rozhodnutia v roku 1996 síce umožnili horizontálnu integráciu úradov štátnej správy, ale zároveň zdraželi a niekedy aj skomplikovali zabezpečovanie verejných úloh. Podľa porovnaní s členskými štátmi OECD (SAV) je veľkosť HDP na obyvateľa na Slovensku vo výške 16 % priemeru týchto krajín, spotreba štátnej správy dosahuje 26 % priemeru týchto krajín. Ak by sme to prepočítali podľa kurzu našej koruny k doláru a počtu našich obyvateľov, uvedených 10 % predstavuje, že spotreba našej štátnej správy je asi o 50 mld. Sk vyššia, ako by jej prináležalo podľa výkonnosti našej ekonomiky. Je zrejmé, že je potrebné, aby rástla výkonnosť našej ekonomiky, no zároveň je potrebné, aby klesala spotreba štátnej správy. Cieľ racionalizácie je možné dosiahnuť decentralizáciou kompetencií nielen preto, že z deväťročného pôsobenia miestnej samosprávy je zrejmé, že táto sa správa racionálnejšie a konzervatívnejšie, ale aj preto, že decentralizácia umožní racionalizáciu v rámci miestnej štátnej správy, v rámci ústredných orgánov štátnej správy a v rámci príspevkových a rozpočtových organizácií štátu. Cieľ racionalizácie je rovnako možné dosiahnuť odštátnením nielen majetku, ale aj činností a umožniť na týchto činnostiach participovať súkromnému sektoru (v prípade privatizácie), alebo umožniť plnenie týchto úloh územnej, resp. záujmovej samospráve. Územné a správne usporiadanie
V rámci doterajších prác sa pracovná skupina zamerala na komplexné posúdenie problematiky zmeny územného a správneho usporiadania a vychádzala z analýz súčasného stavu, z kompatibility štruktúry verejnej správy k požiadavkám vnútorným (kvalita služieb pre obyvateľov, efektívnosť...), požiadavkám kladeným na SR v rámci cieľov zahraničnej politiky (vstup do EÚ, NATO, OECD...), ale aj z hľadiska princípov definovaných v stratégii reformy. Za hlavné vlastnosti pokračovania reformy treba považovať:
- existenciu a fungovanie dvoch nezávislých (kompetenčne, personálne a finančne) štruktúr verejnej správy (štátna správa, územná samospráva), ktoré budú zabezpečovať verejné, zákonom presne definované úlohy, - posilnenie zodpovednosti a pozície miestnych a regionálnych politikov za rozvoj krajiny, - rešpektovanie princípov regionálnej identity pri formovaní samosprávy vyšších územných celkov, pretože homogenita a súdržnosť obyvateľov je základom budúcej prosperity štátu, - garanciu nezávislosti a rovnoprávnosti územnej samosprávy zakotvenej v ústave a zákonoch. Navrhovaná štruktúra verejnej správy
1. Štátna správa
Medzi výlučné kompetencie štátu patria:
- obrana štátu vrátane vydržiavania ozbrojených síl a ozbrojených zborov, - zahraničná politika a medzištátne vzťahy,
- zabezpečovanie vnútroštátneho poriadku (legislatíva, polícia, vzdelanie), - veci týkajúce sa štátneho občianstva (pobytu cudzincov, sobáše, rozvody, osvojenie si detí..), - ochrana práv a slobôd občana (vrátane napr. katastra nehnuteľností), - sociálne zákonodarstvo (ústava hovorí o sociálnom trhovom hospodárstva), sociálnoprávna ochrana detí, štátna sociálna podpora, - správa štátneho majetku,
- správa vlastných príjmov a výdavkov (štátny rozpočet),
- štátne evidencie (obyvateľstvo, matrika, evidencia zbraní a streliva, motorových vozidiel...), - vydávanie štátnych dokladov (cestovné doklady, identifikačné karty, vodičské preukazy...), - výkon štátnej kontroly (napr.: inšpekcia práce, štátny stavebný dohľad, štátny zdravotný dozor, školská inšpekcia, štátny veterinárny dozor, fyto ( rastlinný) dozor, štátny požiarny dozor, štátny dozor v životnom prostredí, ochrana pamiatok, štátna obchodná inšpekcia, farmaceutický dozor, dozor v oblasti potravinárstva, polícia, živnostenský dozor, štátny dozor vo vzťahu k sociálnej poisťovni, Národnému úradu práce, dôchodkovému poisteniu...), - vytváranie podmienok na zdravé hospodárske prostredie (menová politika, daňová politika, hospodárska a regionálna politika, celoštátna infraštruktúra - základná železničná sieť, diaľničná sieť, vodné cesty). Zabezpečenie týchto úloh bude štátna správa realizovať na stupni: - okres,
- kraj,
- ústredné orgány.
Orgány miestnej štátnej správy budú zabezpečovať agendu všeobecnej správy, významne bude posilnená ich kontrolná činnosť vo väzbe na kontrolu zákonnosti rozhodnutí územnej samosprávy. Zároveň budú plniť úlohy odvolacích orgánov do času posilnenia správneho súdnictva. Ich existencia je zdôvodniteľná aj tým, že príde k etapovitému odovzdávaniu kompetencií samospráve. Neskôr môžu najmä okresné inštitúcie pôsobiť skôr ako sústava inšpekcií a nie úrad. Krajský stupeň by mal postupne prevziať vybratú agendu ústredných orgánov . Ponechanie sústavy okresov neznamená, že v každom okrese je potrebné realizovať všetky úlohy štátnej správy. Jednotlivé ústredné orgány štátnej správy definujú svoje potreby na základe efektívnosti a racionality výkonu im zverených úloh. Práve naopak, keďže nosnou kostrou územia budú mestá a obce a samospráva vyšších územných celkov, je nevyhnutné, aby štátna administratíva bola v území rozmiestnená čo najefektívnejšie, v súlade s úlohami rezortov. Územná samospráva bude konštituovaná v dvoch úrovniach:
- miestna samospráva (asi 2878 miest a obcí),
- samospráva vyšších územných celkov.
Predbežný rozsah kompetencií územnej samosprávy:
obce
VÚSC
A. Všeobecná správa, správna administratíva
Správa štátneho hnuteľného a nehnuteľného majetku zvereného samospráve x x Ochrana občianskych práva a slobôd na miestnej úrovni x
Civilná ochrana na miestnej úrovni x x
Požiarna ochrana na miestnej úrovni x x
Štátne evidencie uložené zákonom obciam, VÚSC alebo okresom x x Občiansky register a matrika x
Organizované hlasovania obyvateľstva, organizovanie volieb x x Register voličov x
B. Koordinačné a programové činnosti
Koordinácia celoštátnych a územných rozvojových zámerov x Koordinácia programov nadobecného charakteru x
Tvorba regionálnych politík (zamestnanosti, štrukturálnych zmien a i.) x Programy rozvoja obcí a regiónov x x
Programy transhraničnej spolupráce x
C. Hospodárske funkcie
Správa vlastných príjmov a výdavkov x x
Hospodárenie s vlastným majetkom x x
Navrhovanie a schvaľovanie nástrojov ekonomického a sociálneho rozvoja na miestnej úrovni x x Stanovovanie a schvaľovanie miestnych daní a poplatkov x x Regionálne a obecné plánovanie x x
Zakladanie a zrušovanie miestnych podnikov x x
Vlastná investičná a podnikateľská činnosť x x
Spoluúčasť na verejných službách miestneho významu x x
Finančné vyrovnávanie daňovej sily obcí x
Podpora tretieho sektora x x
D. Hospodárske služby
Verejné osvetlenie x
Zásobovanie vodou, kanalizácia x
Zásobovanie elektrinou x
Zásobovanie plynom x
Údržba miestnych komunikácií x
Pohrebníctvo, cintoríny, krematóriá, domy smútku x
Správa parkov a verejných priestranstiev x x
Estetika a vzhľad obce x
E. Výstavba a územné plánovanie
Obstarávanie a schvaľovanie územno-plánovacej dokumentácie x x Príprava územia na výstavbu x
Výstavba, správa a údržba obecných bytov x
Územné konanie x
Povoľovanie, užívanie, údržba a odstraňovanie stavieb x
Pozemkové úpravy - povoľovanie x
F. Doprava
Údržba a správa ciest III. kategórie x
Údržba a správa ciest II. kategórie x
Mestská, miestna doprava x
Prímestská doprava x
Správa letísk regionálneho významu x
Účasť na regionálnej doprave x
G. Životné prostredie
Komunálna, územná a druhová ochrana prírody a krajiny x
Zabezpečovanie ochrany akosti, množstva a racionálneho využívania vôd v správe obcí x Komunálna ochrana ovzdušia x
Zber a likvidácia odpadu x
Správa stredísk environmentálnej výchovy a informatiky x
Utváranie a ochrana zdravých podmienok života a práce x
Ochrana spotrebiteľa x
H. Vzdelávanie
Zriaďovanie a správa predškolských zariadení x
Výstavba a správa základných škôl x
Výstavba a správa stredných odborných škôl a gymnázií x
Zriaďovanie a správa vyšších odborných škôl a vysokých škôl (okrem univerzít) x Zriaďovanie a správa učňovských škôl x
Prideľovanie finančných prostriedkov (v súlade so zákonom) pre všetky riadené školy x Zriaďovanie a správa špeciálnych škôl x
Zriaďovanie a správa iných vzdelávacích inštitúcií (vzdelávania dospelých, nadstavbové typy vzdelávania) x x Zriaďovanie, zrušovanie a správa školských zariadení x x
Prideľovanie finančných dotácií súkromným a cirkevným školám x I. Zdravotníctvo
Výstavba a prevádzka miestnych zdravotných stredísk x
Výstavba a prevádzka polikliník a nemocníc miestneho významu x Výstavba, údržba a správa detských jaslí x
Zriaďovanie a správa polikliník a nemocníc regionálneho významu x Správa liečebných ústavov (taxatívne vymenované) x
Preventívna zdravotná starostlivosť x
Zdravotnícke vzdelávacie inštitúcie (taxatívne vymenované) x J. Sociálna starostlivosť
Zriaďovanie a správa zariadení opatrovateľských služieb x x Zriaďovanie a správa domovov dôchodcov x
Zriaďovanie a správa detských domovov x
Poskytovanie služieb starostlivosti o rodinu x x
Sociálna pomoc x
Spoluúčasť na výkone sociálneho zabezpečenia x
Zriadenie a správa chráneného bývania x
Zriaďovanie klubov a jedální pre dôchodcov x
Starostlivosť o zamestnávanie zdravotne postihnutých občanov x K. Kultúra, kultúrne pamiatky, voľný čas, šport
Zakladanie a správa osvetových stredísk x x
Zakladanie a správa obecných kultúrnych stredísk x
Zakladanie a správa divadiel, umeleckých súborov, orchestrov x Zakladanie a správa múzeí, galérií x
Zakladanie a správa knižníc x x
Vydávanie stanovísk k vyhlasovaniu a zrušovaniu vecí za kultúrne pamiatky x Vyhlasovanie vecí za kultúrne pamiatky a územia na pamiatkové zóny x Vyhlasovanie zmeny a zrušovanie chránených areálov (zoologické záhrady, botanické záhrady, skanzeny) x Ochrana a starostlivosť o kultúrne pamiatky a historické objekty x x Zakladanie a údržba športovísk a areálov na využívanie voľného času x x Vedenie miestnej kroniky
Poznámky k riadkom
č. 25 je predpoklad vytvorenia regionálnych sústav
č. 37 pozemkové úpravy budú v kompetencii štátu
č. 51 a 52 za predpokladu slabých obcí bude predškolské zariadenia a základné školy riadiť okresná samospráva č. 63 v prípade slabých obcí kompetencia prechádza na samosprávu vyššieho územného celku Medziobecná spolupráca
V rámci verejnej diskusie je potrebné hovoriť v zásade o troch prístupoch k riešeniu decentralizácie kompetencií na územnú samosprávu. Cieľom je vytvoriť čo najoptimálnejšie podmienky na odovzdanie kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu tak, aby nebola ohrozená funkčnosť zabezpečovania povinných verejných úloh. Príklady z transformujúcich sa krajín (Maďarsko), keď boli kompetencie v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb odovzdané každej obci spolu s podielmi na daniach a systémom dotácií ukazujú, že nastávajú mnohé problémy v kvalite zabezpečovania týchto služieb. Preto je potrebné prediskutovať viaceré možnosti. Vo všetkých možnostiach platí nezastupiteľná úloha štátu vo forme kontroly zákonnosti a inšpekcie (hygiena, školský inšpektor...). Variant 1: silná samospráva vyššieho územného celku
Samospráva vyššieho územného celku by prevzala nové decentralizované kompetencie v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, kultúry. Finančné toky by boli smerované do samosprávy vyšších územných celkov. V tomto prípade je potrebné, aby volebný systém zohľadňoval zastúpenie z celého územia samosprávy vyššieho územného celku. Na zabezpečovanie správnej agendy zriadia obce spoločný obecný úrad (môžu využiť za úhradu administratívu mestského úradu) na základe princípu efektívnosti výkonu. Mestá budú túto agendu zabezpečovať samostatne. Variant 2: spoločné obecné úradovne
Nové decentralizované kompetencie v oblasti základného školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva, kultúry budú delegované na spoločné obecné úradovne. Toto delegovanie musí byť povinné. Doterajšie kompetencie miestnej samosprávy ostanú mestám a obciam. Kompetencie nadobecného významu prejdú na samosprávu vyššieho územného celku. Spoločná obecná úradovňa bude mať právnu subjektivitu, právo na podielové dane a dotácie v daných kompetenciách a zároveň bude dostávať príspevky od obcí na prevádzku úradovne (v pomere podľa počtu obyvateľov). Musí byť definovaný spôsob vymáhania príspevkov v prípade, že by niektoré obce neplatili (napr. možnosť siahnuť na podielové dane...). Takýchto bodov v území by mohlo byť 121 - 131 ( bývalé obvodné úrady). Variant 3: delenie kompetencie
Nové decentralizované kompetencie v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, kultúry by mohli byť rozdelené medzi samosprávu vyšších územných celkov a miestnu samosprávu. Samospráva vyššieho územného celku by zabezpečovala: plánovanie (rozvoj), financovanie, t. j. poskytovala by normované dotácie na prevádzku jednotlivých zariadení, pričom by mala vplyv na posudzovanie efektívnosti zariadení, vybavenia... Miestna samospráva by vlastnila tieto zariadenia (nie je vylúčená možnosť vytvorenia spoločnej obecnej úradovne a vlastnenie zariadení ňou). Keďže zariadenia budú financované podľa normatívov (počet občanov dostávajúcich službu, počet žiakov) nie je rozhodujúce, kde títo občania bývajú. Zároveň je možné vytvoriť konkurenciu medzi zariadeniami obcí a zariadeniami „neziskového“ sektora. Volebné pravidlá
Každý z predložených modelov si vyžaduje nanovo definovať volebné pravidlá a nové volebné zákony. Ústava SR v čl. 64 stanovila, že základom územnej samosprávy je obec a v ods. 3 explicitne prejudikovala, že samosprávu vyšších územných celkov (SVÚC) a jej orgány ustanoví zákon. Postavenie vlády a spôsob kreovania orgánov miestnej štátnej správy je primerane v ústave upravené a zriaďuje sa zákonom. Každý z uvedených modelov spĺňa podmienky uvedené v ústave. Z možných volebných systémov (väčšinový, pomerný, zmiešaný) odporúčame: - základná úroveň - miestna samospráva
ponechať platný volebný systém, oddelenú voľbu starostu ( primátora) a členov zastupiteľstva v obciach do 200 obyvateľov umožniť, aby funkcia zastupiteľstva mohla byť nahradená priamym hlasovaním obyvateľstva starosta, primátor: priama voľba, väčšinový princíp
poslanci zastupiteľstva: počet obvodov a poslancov stanoví zastupiteľstvo, potrebné uvážiť zníženie počtu poslancov, resp. profesionalizáciu najmä v mestách (profesionálna mestská rada) - samospráva vyšších územných celkov
uvažovať o väčšinovom volebnom systéme
volebné obvody nemusia kopírovať administratívne, resp. katastrálne hranice a hľadať ako určujúci ukazovateľ počet obyvateľov z dôvodu prehlbovania väzby medzi voličmi a poslancami kreovať jednomandátové volebné obvody (v prípade jednokomorového zastupiteľstva) v prípade dvojkomorového zastupiteľstva:
1. komora: priama voľba v rámci hraníc VÚSC
2. komora: rada primátorov a starostov okresov VÚSC
NR SR
Pri zachovaní jednokomorového parlamentu zachovať terajší model pomerného zastúpenia s posilňovaním niektorých prvkov (preferenčné hlasy, viac volebných obvodov...) a hľadať možnosti bližšieho prepojenia poslancov na voličov a na územie, pri akceptovaní dvojkomorového parlamentu rozdielny spôsob voľby, ako aj rozličné volebné obvody I. komora (poslanecká): pomerný systém (SR ako 1 volebný obvod) II. komora (senát): väčšinový systém, volebný obvod prirodzený región,

á 2 - 3 poslanci
Finančná decentralizácia
Súčasťou decentralizácie kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu bude aj zmena v podiele na príjmoch a výdavkoch verejných rozpočtov. Každý model uvažuje s vytvorením samosprávy vyšších územných celkov ako právnickej osoby, s vlastným rozpočtom, majetkom a nástrojmi hospodárskej politiky. V tomto duchu sa zmení aj štruktúra verejných rozpočtov na: - štátny rozpočet,
- rozpočet samosprávy vyššieho územného celku,
- rozpočet miestnej samosprávy.
Pri posúdení výdavkov štátneho rozpočtu na zabezpečovanie kompetencií, ktoré majú byť decentralizované na územnú samosprávu v roku 1998, ide o nasledujúce objemy: V mil. Sk/rok 1996 1997 1998
Základné školstvo 8 507 9 055 9 319
Stredné školstvo 7 593 8 071 8 064
Súkromné a cirkevné školy 642 719 754
Metodická pomoc 383 418 459
Ostatné školské zariadenia 6 876 7 050 7 541
Školstvo spolu 24 001 25 313 26 137
Kultúrne zariadenia 1 756 1 169 856
Starostlivosť o kult. pamiatky 130 60 66
Ostatné kultúrne inštitúcie 357 934 1241
Kultúra spolu 2 243 2 163 2 163
Zdravotníctvo 2 167 2 583 2 062
Sociálna pomoc 8 065 9 433 11 419
Bezpečnosť, verejný poriadok 1 108 1 033 970
SPOLU 37 584 40 525 42 751
Posilnenie rozpočtov územných samospráv
Posilnenie rozpočtov územnej samosprávy je možné realizovať viacerými spôsobmi, ktoré možno rozdeliť do dvoch základných skupín: - zvýšenie daňových príjmov miestnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov, - transferom zo štátneho rozpočtu.
Zvýšenie daňových príjmov
Priame príjmy miestnych samospráv a samosprávy vyšších územných celkov je možné realizovať viacerými spôsobmi: - zvýšenie objemu existujúcich príjmov,
- presun daňových právomocí zo štátu na územnú samosprávu (zvýšenie rozsahu miestnych daní), - možnosť stanovenie prirážky k štátnej dani.
1.1 Zvýšenie existujúcich príjmov
- daň z nehnuteľností: stanovenie základu dane na základe trhovej ceny nehnuteľnosti miestne poplatky: majú charakter miestnych daní - umožniť vyššie sadzby používateľské poplatky: deregulácia cien (teplo, vodné, stočné...). Zmena daňového určenia
- daň z príjmov zo závislej činnosti,
- daň z príjmov fyzických osôb z podnikateľskej činnosti,
- ostatné majetkové dane (daň z prevodu nehnuteľností, daň z dedičstva a darovania...). Možnosti prirážky k štátnej dani
- daň z príjmu právnických osôb,
- daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti.
Transfer zo štátneho rozpočtu
2.1 Podielovými daňami
ktoré je možné rozdeľovať podľa vzorca, resp. podľa pôvodu. Delenie daní má mnoho výhod, pretože pri pevne stanovenom podiele majú príjemcovia prospech z celkového rastu daňovej základe (ale aj naopak). Problémom je prepojiť podiel na daniach s potrebami výdavkov samosprávy, najmä ak samospráva poskytuje služby aj občanom inej samosprávy. Výhoda slobodného nakladania s podielovými daňami (sú vlastným príjmom) býva však obmedzovaná zákonmi (zmeny v kritériách, zmeny v podieloch...), ktoré nemôžu predstavitelia samosprávy ovplyvniť. 2.2 Dotáciami
Môžu mať oproti podielovým daniam výhodu v účelovosti, v prospech konkrétnej úlohy. Je zároveň jednoduchšie kontrolovať využitie dotácie, uzákonenie podmienok jej poskytovania a kritérií na poskytnutie. Na druhej strane dotácia znamená ingerenciu štátu, vyššieho územného celku do nezávislosti územnej samosprávy a v prípade, že by sa stala výhradným nástrojom transferu, znamenala by ustavičné zasahovanie štátu do nezávislosti samosprávy.

V rámci európskych dohovorov sa odporúča poskytovať tzv. blokové, t. j. neúčelové dotácie, vyrovnávajúce rozdiely v daňovej sile miest, obcí a regiónov a minimalizovať účelové dotácie. Kombináciou podielových daní a dotácií
tento spôsob je pravdepodobne najprijateľnejší. Základom by mali byť vlastné príjmy, podielové dane a neúčelové dotácie. Účelové dotácie by mali byť len pre jasne vymedzené ciele a priority definované vládou ako verejný záujem. Stabilita príjmov a základ redistribúcie
Príjmy územnej samosprávy by mali byť garantované zákonom na viacročné obdobie a zákonom o finančnom vyrovnávaní. Rovnako aj kritériá delenia daní by mali byť definované zákonom. Zákon o finančnom vyrovnávaní by mal definovať:
- príjmovú základňu územnej samosprávy,
- vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územnej samosprávy, - vzťahy medzi rozpočtami územnej samosprávy,
- kritériá prerozdeľovania podielových daní a podiely verejných rozpočtov, - mechanizmus finančného vyrovnávania,
- mieru možného zadlžovania sa.
Finančné vyrovnávanie
Z dôvodu možnosti zabezpečiť približne rovnaký rozsah a úroveň služieb občanom, ktorá je garantovaná ústavou, sa odporúča realizovať princíp solidarity. Je zrejmé, že nerovnaká daňová sila jednotlivých miest, obcí, regiónov môže ohroziť zabezpečovanie služieb a spôsobiť nerovnosť Preto sa zavádzajú rôzne mechanizmy finančného vyrovnávania, ktorých cieľom je: - znížiť, nie úplne odstrániť, nerovnosti medzi daňovou základňou území, - zmierniť rozdiely v miestnych podmienkach poskytovania verejných služieb, - zmierniť rozdiely v nákladoch na prevádzkovanie zodpovedajúceho štandardu služieb spôsobené objektívnymi faktormi (úroveň miezd, cien, hustota osídlenia...). Je však potrebné jasne odlišovať tzv. povinné úlohy od dobrovoľných, ako aj výdavky na zabezpečovanie bežných a kapitálových výdavkov. Finančné vyrovnávanie je možné realizovať viacerými metódami: - dotáciami (účelovými aj blokovými) - vertikálne vyrovnávanie, - diferenciáciou kritérií prerozdeľovania daní,
- redistribúciou príjmov pomocou horizontálneho vyrovnávania, resp. kombináciou týchto možností.
Úroveň finančného vyrovnávania by nemala dosahovať 100 % priemeru, pretože takýmto spôsobom by sa strácala motivácia maximálneho výberu miestnych daní maximalizácie vlastných príjmov. Poskytovanie finančného vyrovnávania automaticky znamená kontrolu a audit rozpočtu príslušnej samosprávy z dôvodu poskytnutia finančnej pomoci od daňových poplatníkov z iných obcí, miest, regiónov. Absencia kontroly by mohla viesť k špekuláciám získania cudzích zdrojov bez využitia vlastného daňového potenciálu. Kapitálové výdavky
Krytie kapitálových výdavkov by mali tvoriť príjmy z predaja, prenájmu nehnuteľností, úvery, obligácie, dary, granty a prebytky zbežného rozpočtu. V prípade realizácie programov celoštátneho zámeru, priorít vlád je možné účelovo smerovať do týchto programov investičné dotácie, prideľované na základe jasných kritérií. Viktor Nižňanský
splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy