Pomôže privatizácia podielov v strategických podnikoch rozvoju KT SR? V súvislosti so situáciou, v ktorej sa nachádza slovenský kapitálový trh v porovnaní s trhmi ostatných krajín v strednej Európe, sa krátko vrátime do prvej polovice deväťdesiatych rokov, keď sa tieto začali formovať. Naznačíme východiská príznačné pre kapitálové trhy v tomto regióne. Pre spomínané obdobie bola charakteristické, že kapitálové trhy sa začali rozvíjať až po čiastočnej privatizácii v jednotlivých krajinách. Stupeň rozvoja kapitálového trhu v Maďarsku, Poľsku, ČR a SR závisel vo veľkej miere od prijatej hospodárskej politiky a spôsobu prevodu majetku, ktorému príslušná vláda mala záujem nájsť (určiť) nového vlastníka. S odstupom času môžeme pozorovať rozličný stupeň rozvinutosti kapitálových trhov v krajinách strednej Európy. Trhy varšavskej a budapeštianskej burzy boli od ich vzniku formované zahraničnými investormi (pre nich s prijateľnými požiadavkami na prostredie a kultúru) vo väčšej miere ako trhy v ČR a SR. Svoj podiel na tom malo aj poradie a rozsah v akom sa privatizovali jednotlivé podniky a inštitúcie, ktorých produkty sa premietajú do vstupov spoločností v celej ekonomike. Išlo predovšetkým o finančný sektor, niektoré odvetvia energetiky a infraštruktúry. V Maďarsku podniky ako Matáv, Rt. (telekomunikácie), MOL (petrochémia), Richter (farmaceutická spoločnosť), OTP (bankovníctvo), Borsodchem dodnes patria medzi spoločnosti s najvyššou kapitalizáciou, a takisto medzi najviac obchodované tituly na budapeštianskej burze. Možnosť predať svoju investíciu alebo naopak kúpiť istý podiel na základnom imaní nadobudli investori aj po uvedení emisii akcií troch spoločností dodávajúcich elektrickú energiu (DÉMÁSZ, ELMŰ, ÉMÁSZ) na trh budapeštianskej burzy. Podobne to bolo v Poľsku, finančné inštitúcie (Bank Handlowy), konglomeráty pozostávajúce z priemyselných podnikov a z podnikov služieb (Elektrim) sa tešili zvýšenému záujmu portfóliových investorov zo zahraničia. Najnovšie sme na varšavskej burze zaznamenali pozitívny trend na základe zvýšeného dopytu, ktorý nastal po uvedení emisie akcií najväčšej východoeurópskej spoločnosti PKN na trh. Ekonomické prostredie Maďarska a Poľska pri formovaní legislatívneho rámca kapitálového trhu zo stránky regulačnej a aj zo stránky vymožiteľnosti vykazuje vyšší stupeň v porovnaní so slovenským prostredím. Česká republika takisto urobila v rozvoji kapitálového trhu a jeho inštitúcií veľa práce, ale v porovnaní s Poľskom a Maďarskom má ešte čo doháňať. Ako sme mohli zaznamenať, v susedných krajinách majú čiastkový a v niektorých prípadoch aj úplný predaj vybratých veľkých spoločností už realizovaný. Na Slovensku po uskutočnenej kupónovej a dlhopisovej privatizácií ostali v rukách štátu významné podiely vo finančných inštitúciách (SLSP, VÚB, Slovenská poisťovňa, IRB) a ešte nedotknuté ostali podniky z oblasti energetiky (SE, ZSE, SSE, VSE, SPP, Transpetrol), dopravy a telekomunikácií (Slovenské telekomunikácie, a. s.). Medzi investorov sa tak okrem iných dostali aj podiely takých spoločností ako Slovnaftu, Nafty Gbely, VSŽ, VÚB, Slovakofarmy. Uvedené spoločnosti vzhľadom na ich objem emisií tvoria vysoký podiel na kapitalizácii a obrate bratislavskej burzy. Z plánovaných predajov podielov ostáva doprivatizovať niektoré podniky z oblasti telekomunikačnej infraštruktúry (operátori v Česku, Poľsku, Maďarsku, na Slovensku) a vybraté podniky z priemyselného odvetvia (chémia, energetika). Slovenskú republiku takáto udalosť ešte len čaká. Vážna situácia vo financovaní verejného sektora, ktorá sa prejavuje rastúcim deficitom verejných rozpočtov, prinúti príslušnú vládnu reprezentáciu k realizácii predajov niektorých podnikov. Ako prvým veľkým podnikom, pri ktorom vláda počíta s výnosmi z predaja v budúcoročnom rozpočte, budú Slovenské telekomunikácie, a. s., pričom po rozdelení strategického podielu (51 %) pre strategického investora, minoritného podielu pre štát, zostane istý podiel aj pre prípadných portfóliových investorov. Pre doplnenie finančných prostriedkov do príslušných verejných fondov vláda určite pristúpi aj k predajom časti podielov v spoločnostiach podnikajúcich v oblasti energetiky (SE) a finančníctva (banky, poisťovne). Osobitne privatizácia bankového sektora, ktorého dve najväčšie inštitúcie (Slovenská sporiteľňa, a. s. a Všeobecná úverová banka, a. s.) spolu s Investičnou a rozvojovou bankou, a. s., musia najprv nastúpiť ozdravný proces, nebude záležitosťou jedného roka. Pri pohľade na osti s ozdravovaním bánk v ČR a ich následným predajom (Komerčná banka, Investičná a poštovná banka, ČSOB, Česká sporiteľňa) môžeme predpokladať, že tento proces nebude krátky. Aj preto sa domnievame, že nastúpená cesta privatizácie významných podielov podnikov, ktoré sú doteraz vo vlastníctve FNM SR alebo pod pôsobnosťou niektorého z ministerstiev, môže v budúcom roku výrazne pomôcť k oživeniu trhu. Predpokladáme, že k zvýšeniu obratu na trhoch bratislavskej burzy by mohlo dôjsť aj vtedy, keď sa na trhy burzy ponúknu minoritné podiely spoločností ešte pred ich priamym predajom vybratému strategickému investorovi. Mario Schrenkel
člen výkonného výboru Asociácie
obchodníkov s cennými papiermi
|
|
| Amsterdam | prehánky | 9 |
| Atény | polooblačno | 16 |
| Belehrad | oblačno | 10 |
| Berlín | prehánky | 7 |
| Bratislava | polooblačno | 7 |
| Brusel | prehánky | 8 |
| Budapešť | polooblačno | 11 |
| Bukurešť | polooblačno | 9 |
| Frankfurt | oblačno | 9 |
| Helsinki | sneženie | 0 |
| Istanbul | polooblačno | 14 |
| Kodaň | prehánky | 5 |
| Kyjev | polooblačno | 6 |
| Lisabon | polooblačno | 14 |
| Londýn | prehánky | 10 |
| Madrid | oblačno | 10 |
| Miláno | občasný dážď | 11 |
| Moskva | zamračené | 1 |
| Oslo | sneženie | -2 |
| Paríž | oblačno | 10 |
| Praha | oblačno | 7 |
| Rím | občasný dážď | 12 |
| Sofia | polooblačno | 11 |
| Štokholm | sneženie | 0 |
| Varšava | oblačno | 5 |
| Viedeň | polooblačno | 8 |
| Záhreb | oblačno | 11 |
| Ženeva | oblačno | 10 |
|
|
|
