Vojenské operácie EÚ?
Summit rozhodne o budúcej vojenskej politike únie
Helsinki (TASR) - Šéfovia štátov a vlád 15 členských krajín EÚ majú okrem zásadných rozhodnutí o rozšírení schváliť v sobotu na summite v Helsinkách koncepciu budúcej európskej vojenskej politiky, podľa ktorej by EÚ mala byť do roku 2003 schopná nasadiť do vlastných mierových operácií 60 000 vojakov. Členské štáty sa rozhodli vybudovať účinné vojenské kapacity a vytvoriť nové politické a vojenské orgány s cieľom znížiť závislosť EÚ od ozbrojených síl USA. Cieľom únie je možnosť robiť autonómne rozhodnutia, a tam, kde nedochádza k zapojeniu NATO ako celku, uskutočňovať vojenské operácie pod vedením EÚ ako odpoveď na medzinárodné krízy, uvádza sa v správe vypracovanej fínskym predsedníctvom, s ktorou v pondelok v Bruseli súhlasili ministri zahraničných vecí európskej pätnástky. Vojenské aktivity EÚ nebudú podľa dokumentu v rozpore s plnením záväzkov vzájomnej obrany vyplývajúcich z Washingtonskej zmluvy (členovia NATO) ani Parížskej zmluvy (členovia Západoeurópskej únie). Obmedzia sa na tzv. Petersburské úlohy, teda prevenciu, udržiavanie a vynucovanie mieru, riešenie krízových situácií a záchranné akcie. Ak helsinský summit koncepciu schváli, prevezme na seba EÚ záväzok do roku 2003 vytvoriť vlastnú 50- až 60-tisícovú armádu zloženú z jednotiek rýchleho nasadenia 15 členských krajín a medzinárodných zborov. Tá má byť schopná nasadenia do 60 dní a v mieste operácie zotrvať najmenej jeden rok. EÚ plánuje v tejto súvislosti zriadiť stály Politický a bezpečnostný výbor, ktorý sa bude zaoberať všetkými aspektmi spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a Vojenský výbor, zložený zo zástupcov náčelníkov generálnych štábov členských armád. Ten bude orgánom únie poskytovať vojenské rady a rozdeľovať úlohy Vojenskému štábu, ktorý bude zodpovedný za bezprostredné riadenie mierových misií. Tieto orgány majú vzniknúť do konca budúceho roka, už v marci však chce únia na skúšku zriadiť dočasné inštitúcie na riadenie svojej vojenskej a obrannej politiky. Do konca budúceho roka sa musia členské štáty únie rozhodnúť, či a akým spôsobom zahrnúť tieto zmeny do pripravovanej novely Zmluvy o EÚ. Nečlenské krajiny EÚ, ktoré sú členmi NATO (ČR, Maďarsko, Poľsko), budú mať podľa koncepcie automaticky právo zúčastniť sa na vojenských operáciách EÚ, v ktorých budú využité prostriedky aliancie. Ak bude únia zasahovať len s vlastnými kapacitami, môžu byť tieto krajiny prizvané rovnako ako kandidátske krajiny, ktoré nie sú ani v NATO - napr. Slovensko. Návrh vojenskej politiky predpokladá informovanie, spoluprácu, konzultácie a dialóg s nečlenmi EÚ, nehovorí však nič o prípadnej účasti na rozhodovaní.
|
|
| Amsterdam | prehánky | 9 |
| Atény | polooblačno | 16 |
| Belehrad | oblačno | 10 |
| Berlín | prehánky | 7 |
| Bratislava | polooblačno | 7 |
| Brusel | prehánky | 8 |
| Budapešť | polooblačno | 11 |
| Bukurešť | polooblačno | 9 |
| Frankfurt | oblačno | 9 |
| Helsinki | sneženie | 0 |
| Istanbul | polooblačno | 14 |
| Kodaň | prehánky | 5 |
| Kyjev | polooblačno | 6 |
| Lisabon | polooblačno | 14 |
| Londýn | prehánky | 10 |
| Madrid | oblačno | 10 |
| Miláno | občasný dážď | 11 |
| Moskva | zamračené | 1 |
| Oslo | sneženie | -2 |
| Paríž | oblačno | 10 |
| Praha | oblačno | 7 |
| Rím | občasný dážď | 12 |
| Sofia | polooblačno | 11 |
| Štokholm | sneženie | 0 |
| Varšava | oblačno | 5 |
| Viedeň | polooblačno | 8 |
| Záhreb | oblačno | 11 |
| Ženeva | oblačno | 10 |
|
|
|
