|
|
||||||||||||||||
| Piatok 10.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Historický summit pre SR, ale aj úniuAmbiciózne budovanie vplyvnej a veľkej EÚ Pozvanie na rokovania o vstupe do Európskej únie bude pre Slovensko v každom prípade historická udalosť. O to viac, že na rozdiel od Bulharska a Rumunska, pre ktoré je členstvo v únii hudbou veľmi vzdialenej budúcnosti, je naša krajina spolu s Litvou, Lotyšskom, Maltou medzi kandidátmi, ktorí stále majú akú-takú šancu dotiahnuť sa v nasledujúcich rokoch na päticu integračných lídrov (Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko a Cyprus). Dnešný dvojdňový summit lídrov členských krajín EÚ v Helsinkách by však mohol byť historický aj pre úniu samu. Dve hlavné témy stretnutia - nová stratégia rozšírenia a bezpečnostná politika - jasne naznačujú, že Brusel má ambíciu stať sa silným a vplyvným hráčom na globálnej scéne. A hoci ide o dlhodobé plány, nie je vylúčené, že raz, po ich eventuálnom splnení, sa práve Helsinki budú spomínať v prejavoch na rôznych výročiach a oslavách. Podstata priamej úmery väčšia únia - vplyvnejšia únia je logická a jasná. Nová stratégia rozširovania môže síce z technických dôvodov celý proces spomaliť, no konečný cieľ je o to ambicióznejší: únia s najmenej 27 členmi. (V Helsinkách by sa totiž malo k únii priblížiť aj Turecko, ktoré zrejme dostane status kandidáta.) A čo je zopár oneskorených rokov v porovnaní so slávou Božou? Reforma inštitúcií Lídri EÚ ďalej v rámci novej stratégie rozšírenia príjmu záväzok, že do konca roku 2002 EÚ bude vnútorne pripravená na prijatie nových členov. Najdôležitejšiu časť tejto úlohy, reformu európskych inštitúcii, bude mať na starosti medzivládna konferencia, ktorej zvolanie tiež bude na helsinskej agende. Nepôjde pritom o žiadnu prechádzku ružovým sadom. Už teraz na povrch vystupujú rozpory medzi jednotlivými krajinami a Európskou komisiou pokiaľ ide o fungovanie zreformovanej EÚ. Najmä Veľká Británia má vážne výhrady k navrhnutému rozsiahlemu prechodu na väčšinové hlasovanie a domnieva sa, že by národné veto malo zostať pri prijímaní rozhodnutí v oblastiach ako sú: dane, obrana, sociálna bezpečnosť, kontrola hraníc a rozpočtové mechanizmy. Analytici pritom tvrdia, že do britských volieb v roku 2001 nemožno očakávať výrazný posun v názoroch Londýna. Tony Blair totiž doma čelí kritike euroskeptickej opozície a vzdanie sa veta by bol preňho vážnym predvolebným hendikepom. V rámci EÚ dôjde teda k tuhým debatám a pre nás je trochu škoda, že kandidátske krajiny do nich nebudú môcť zasiahnuť a nebudú mať tak možnosť formovať štruktúry, do ktorých raz vstúpia. Európska obrana Mimoriadne dôležité rozhodnutia , aj pod vplyvom kosovskej krízy, prijme EÚ pokiaľ ide o budovanie vlastnej obrany. Očakávané potvrdenie tendencie splynutia Západoeurópskej únie a EÚ, ako aj sformovania vlastnej mobilnej jednotky so silou asi 50-tisíc mužov, sú jednoznačnými signálmi, že Brusel sa snaží o samostatnejšie vystupovanie v bezpečnostných otázkach. Bruselskí autori celého projektu tvrdia, že EÚ chce zaplniť vákuum pri riešení konfliktov, ktoré vzniká, keď Spojené štáty neprejavia ochotu vojensky sa angažovať. A hoci v danej fáze nemožno hovoriť o vytváraní európskej armády, ktorá by konkurovala NATO, Washington sa na obranné iniciatívy únie nepozerá s prílišným nadšením. Podľa USA by európske krajiny mali posilňovať alianciu v prvom rade zvyšovaním obranných rozpočtov a nakupovaním modernej vojenskej techniky, keďže sa počas bombardovania Juhoslávie ukázalo, že tá existujúca výrazne zaostáva za americkou. Z krajín EÚ, najmä z Francúzska, zasa prichádzajú hlasy, že počas bombardovania JZR Washington často podnikal samostatné akcie a spojencov staval pred hotovú vec. Brusel zrejme aj preto hľadá spôsoby ako posilniť vlastnú úlohu v aliancii, nie však len pokiaľ ide o výzbroj, ale aj podiel na procese rozhodovania. Spor v NATO? Avšak špekulácie, ktoré sa objavili v zahraničnej tlači, že by obranné osamostatňovanie sa Európy mohlo viesť k zániku NATO, sú zo súčasného hľadiska prehnané. V prvom rade v sama Európa ešte vôbec nie je dostatočne homogénna a kompaktná na to, aby navonok mohla hovoriť jedným hlasom. Pred summitom bol napríklad v obehu návrh na vytvorenie spoločnej tajnej služby, akejsi európskej CIA, no v Londýne sa stretol s nepochopením. Okrem toho záujmy USA a EÚ sa stále vo veľkej miere prelínajú, takže spolupráca je čoraz výhodnejšia ako rozpory. Hádam najlepším dôkazom bude vyhlásenie summitu ku čečenskej kríze, ktoré zrejme nebude mať ďaleko od názoru Washingtonu. No budovanie samostatnej obrany je, podobne ako aj rozširovanie EÚ, proces dlhodobý. Čo bude na jeho konci, sa dnes hádam nikto neodváži predpovedať. Rastislav Boldocký |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
