Dnes sa začína stretnutie vedúcich politických predstaviteľov členských štátov EÚ v Helsinkách. Politické ambície sú doteraz najvyššie a riziko, že dôjde k politickému fiasku, je primerané výške týchto ambícií. Rozšírenie EÚ o nových členov, rozsiahla dohoda o zmenách základov a vybudovanie vojenskej kapacity, sú iba niektoré z otázok, ktorých riešenie ľahko môže stroskotať na nejednote v oblasti daní a sporenia. Neľahkú úlohu bude mať hostiteľ Paalo Lipponen. Musí zabezpečiť, aby stretnutie prebehlo ako-tak harmonicky a zároveň, aby sa dosiahol aspoň aký-taký pokrok, čo v substancii rokovaní nebude ľahké. Chce to trpezlivosť, taktiku a improvizáciu. Predstava o tom, že sa Paalovi Lipponenovi na tomto stretnutí podarí predložiť ucelený a ministrami financií podporený balík o daňovej harmonizácii EÚ sa už dávno rozplynula. Ministri financií EÚ sa jednoducho nedohodli. Daňový balíček pozostáva z troch častí. Prvá časť sa pokúša regulovať negatívne efekty konkurencie medzi štátmi v oblasti zdanenia podnikov. Táto oblasť je relatívne riešiteľná, pretože existuje reálna vôľa ustavične znižovať daňové zaťaženie podnikov. V druhej časti balíčka je návrh direktívy, ktorá má riešiť problematiku dvojitého zdanenia finančných tokov vyplývajúcich z licenčných vzťahov a poplatkov za royalty. Ani tu neexistujú závažné názorové rozdiely medzi krajinami EÚ. Kameňom úrazu
je tretia časť, ktorá obsahuje návrh direktívy, na regulovanie zdanenie úrokov z úspor, ktoré obyvatelia jednej krajiny majú uložené v inej krajine EÚ. Účelom tohto návrhu je vyčistiť džungľu daňových zákonov jednotlivých členských krajín tak, aby jeden zo základných nosných pilierov spoločenstva, ktorého úlohou je zabezpečiť voľný tok kapitálu v EÚ, mohol fungovať. Direktíva má tiež ambíciu zabrániť existencii takých zákonov, ktoré pod rúškom bankového tajomstva umožňujú kradnutie kapitálu a úrokových výnosov medzi krajinami EÚ. Fínsky minister financií Sauli Ninistö sa pokúsil skoordinovať finančných ministrov v Európe, ale nepochodil. Otázka sa s veľkou pravdepodobnosťou stane horúcim zemiakom budúceho predsedu EÚ z Portugalska. Základným pravidlom každého člena EÚ je právo veta. Či toto právo je alebo nie je potrebné odstrániť v oblasti daňovej, je otázkou pre členov EÚ. Ako vždy a ako v každej organizácii, je aj EÚ jednotná v oblasti vízie o budúcnosti a nejednotná v oblasti konkrétnych ústupkov v prospech niečoho lepšieho. Neviem, kto na Ministerstve financií SR sleduje túto debatu v EÚ a akým spôsobom sa chceme prispôsobiť týmto direktívam. Viem si však predstaviť rýchlosť prevodu úspor obyvateľstva, či už do bánk alebo na burzy v zahraničí v prípade, že by nás EÚ prizvala na vážnejšie rokovania o vstupe. Takéto rokovanie by určite sprevádzala požiadavka na okamžité otvorenie sa Slovenska v oblasti kapitálových tokov. Následnému krachu VÚB alebo Slovenskej sporiteľne pri väčšom výbere vkladov by sa už nedalo zabrániť. Národná banka Slovenska ukázala svoju potenciu pri riešení problémov dvoch malých bánk. Podstatne nižší tlak však NBS vyvíja na štát ako vlastníka VÚB a Slovenskej sporiteľne. V návrhu štátneho rozpočtu nie sú žiadne dostatočné a reálne prostriedky vyčlenené na posilnenie kapitálovej štruktúry týchto bánk. Guvernér NBS Marián Jusko si je vedomý toho, že vládou predložený návrh štátneho rozpočtu obsahuje sériu rozporuplností, ktoré v konečnom dôsledku môžu ovplyvniť menovú politiku. Kľúčovou otázkou Slovenska je, či sa nám podarí zastaviť pád ekonomiky a zabezpečiť rast exportu v reálnych hodnotách. Zníženie daňového zaťaženia podnikov by malo význam vtedy, keby podniky boli schopné dane platiť a ochotné rozdiel daňovej výhody investovať. Tieto reality však na Slovensku neexistujú. Alexander F. Zvrškovec
