Typický parlamentný deň Kto bol včera v slovenskom parlamente, ten mohol z veľkého počtu a obsahového ladenia vystúpení poslancov v rozprave a faktických poznámkach nadobudnúť dojem, že tam práve vrcholí politický boj o ďalšiu orientáciu Slovenska. Predmetom diskusie však bola iba voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Každý, či už opozičný, alebo koaličný poslanec hovoril o tom, aké je dôležité, aby kandidát pochádzal práve z jeho politického tábora. Pritom všetci jedným dychom tvrdili, aká je to nezávislá funkcia, v ktorej rozhoduje len a len odbornosť... Popritom, ako si takto páni poslanci šliapali po jazyku, však ani jeden neargumentoval tým, že práve ten ich kandidát má na spomínaný post najlepšie odborné predpoklady. Každý skôr zhadzoval protikandidáta z opačného politického spektra, a tým chcel vyvolať dojem nenahraditeľnosti toho svojho kandidáta. Korunu týmto dilemám nasadilo hlasovanie, ktorého výsledkom bolo odmietnutie možnosti, aby kandidáti vystúpili a povedali svoje predstavy o práci NKÚ. A tak sa poslanci (s výnimkou členov gesčného finančného výboru) pri hlasovaní rozhodovali iba podľa papierových podkladov. Rozumej životopisov a praxe kandidátov, ich straníckej príslušnosti a politických inštrukcií materských strán a poslaneckých klubov. Z toho vidno, že voľba NKÚ je čisto politickým rozhodnutím, nech hovorí kto čo chce. Okrem toho na jednej strane poslanci hovorili o význame tejto funkcie, no súčasne si nenašli čas na vypočutie kandidátov. Kam sa ponáhľali? No na prázdne reči mali času dostatok. Z týchto protirečení potom vyplýva otázka: o čom vlastne diskutovali? Vari oni nemusia rozmýšľať o obsahu svojich slov, a teda využití svojho pracovného času? Jozefa Stahla zvolili včera v NR SR za predsedu NKÚ. Peter Višváder
