Slovensko prešlo strategickú križovatku
Členstvo v EÚ netreba vnímať ako cieľ, ale ako cestu k rozvoju a prosperite Takže je to za nami. Európska únia v piatok v Helsinkách pozvala Slovensko na rozhovory o vstupe. Od februára sa začnú otvárať a prerokúvať jednotlivé kapitoly a my sa budeme snažiť stiahnuť náskok, ktorý v novej rozširovacej stratégii regaty majú susedia. V každom prípade ide o úspech a medzník vo vývoji našej krajiny. Summit v Helsinkách zároveň definitívne potvrdil zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska. Je jasné, aké sú naše pozície a kam smerujeme. Po vyriešení tejto zásadnej otázky, ktorá celé roky mátala našu vnútropolitickú scénu, prišiel čas spustiť trochu loptu na zem a triezvo, bez vášní, sa pozrieť na celý integračný proces. Ponúknem v nasledujúcich dňoch občanom Slovenska množstvo dôkazov (o ekonomických výhodách vstupu) od krajín ako Írsko, Grécko, Portugalsko a Španielsko. Ale aj naša skúsenosť hovorí, že máme šancu získať z fondov EÚ sumu od 5,2 do 6,1 miliardy korún, uviedol v Helsinkách premiér Mikuláš Dzurinda. Áno, z členstva v únii plynú pre nás výhody a dobre je, aby o nich Slováci vedeli. Zároveň však treba poukázať aj na niektoré nepríjemné zmeny, ktoré môžu nastať po našom vstupe a ktoré by mohli vyplynúť napríklad z nedostatočnej konkurencieschopnosti našej ekonomiky. Vzhľadom na špecifický vnútropolitický vývoj v posledných rokoch vzniká totiž nebezpečenstvo, že sa vstup SR do Európskej únie začne nesprávne vnímať ako konečný cieľ, ako nejaká definitívna odmena za vynaložené úsilie, namiesto toho, aby sa vnímal iba ako prostriedok, ako cesta na dosiahnutie prosperity. Zákulisné vyhlásenia predstaviteľov EÚ v Helsinkách naznačili, že najreálnejší termín prijatia nových členov sú skôr roky 2004 až 2005, ako v prevažnej časti strednej Európy preferovaný 1. január 2003. Takže, času na pomenovanie a odstránenie negatív vstupu, ale aj na prípravu celej spoločnosti na členstvo v únii je dosť. Okrem toho, už teraz treba uvažovať o tom, aké prostriedky bude mať Bratislava ako člen zreformovanej EÚ na presadzovanie vlastných záujmov. Lebo, ako britský denník The Guardian správne postrehol, summit v Helsinkách ukázal, že EÚ sa v danej fáze nerozvíja ako akýsi superštát, ale ako zväzok národných štátov, ktoré často navzájom súperia, avšak dokážu sa dohodnúť na veciach, ktoré sú v spoločnom záujme. Tak helsinský summit položil základný kameň budúcej európskej vojenskej politiky - v roku 2003 by EÚ mala mať k dispozícii jednotky rýchlej reakcie v počte 50- až 60-tisíc mužov. Konsenzus vládne aj pokiaľ ide o rozširovanie únie. Po tom, čo v Helsinkách došlo k povýšeniu Turecka na kandidáta, projekt veľkej EÚ počíta už s 28 krajinami. Nakoniec, lídri európskej pätnástky neváhali zaujať tvrdý spoločný postoj proti situácii v Čečensku a razantne odsúdili posledné ruské útoky na Groznyj a ďalšie mestá. Nahlas sa už uvažuje aj o ekonomických sankciách. Na druhej strane Paríž sa zrejme radšej dostane pred Európsky súdny dvor, akoby riskoval vnútropolitický rozpor s vlastnými farmármi. Ani na summite v Helsinkách sa totiž nepodarilo presvedčiť francúzskych predstaviteľov, aby sa ich krajina podriadila rozhodnutiu Európskej komisie a zrušila zákaz dovozu britského hovädzieho mäsa. Londýn pre zmenu zabránil prijatiu daňového balíka, keďže nesúhlasí so zavedením dane z úspor. V Británii majú obavy, že by sa lukratívny trh medzinárodných dlhopisov po prijatí tejto dane odsťahoval z londýnskej City. Rastislav Boldocký
|
