|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 13.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
Ultimátum bez ohlasuRusko však po prstoch dostalo Ultimátum, ktoré Moskva minulý týždeň naservírovala Groznému, zostalo v meste a prakticky aj v celej oblasti bez ohlasu. Z piatich desiatok tisíc obyvateľov dalo metropole zbohom asi len osem stovák, a to aj napriek tomu, že celý víkend bola hojne zasypávaná letákmi vyzývajúcimi obyvateľstvo na odchod z mesta s využitím niektorého z pripravených bezpečných koridorov. 11. december nie je konečným dátumom, po ktorom už nikto nebude môcť opustiť Groznyj, zdôraznil pred víkendom ruský minister pre mimoriadne záležitosti S. Šojgu, čo v premenení na drobné znamená, že ruské velenie nepristúpi na uplatnenie hrozby fyzickou likvidáciou všetkých, ktorí ultimátum nebudú rešpektovať. Bez ohlasu však nezostalo ultimátum, ktoré dal Moskve svet. A nielen na summite EÚ, kde sa európska pätnástka dohadovala za prítomnosti nových kandidátov na potrestaní Kremľa revíziou spoločnej stratégie EÚ voči Rusku, pozastavením niektorých bodov v dohodách o partnerstve a spolupráci a prevedením niektorých finančných fondov v rámci podporného programu TACIS na humanitárne ciele vrátane ochrany ľudských práv, vlády zákona, podpory občianskej spoločnosti a jadrovej bezpečnosti. Európska rada nespochybňuje právo Ruska na ochranu svojej územnej celistvosti, ani na boj proti terorizmu. Ten však za žiadnych okolností nemôže spočívať v ničení miest, ich vyprázdňovaní od obyvateľov, či označovaní celej populácie za teroristov. Tvrdé echo prišlo aj z USA. Americký prezident Bill Clinton síce tvrdí, že obmedziť pomoc Rusku nie je v záujme USA, ale nevylúčil ani to, že USA nepodporia pôžičky Rusku poskytované prostredníctvom MMF. Hoci táto otázka vraj nie je teraz aktuálna, mohla by sa ňou stať v budúcnosti. Lenže, Moskva už po prstoch dostala. A riadne. Dokonca ešte pred helsinským summitom. Priamo MMF totiž odmietol oznámiť termín prerokovania otázky o udelení ďalšej tranže pre Moskvu. Pričom, tak šéf MMF M. Camdesus, ako aj sám B. Clinton podčiarkli, že Rusko spĺňa všetky stanovené hospodárske podmienky. Avšak 640 mil. USD je zatiaľ vo hviezdach (a prinajmenšom nielen tých na modrejúcej sa zástave dnes už európskej pätnástky). Rusko, samozrejme, musí rokovať a riešiť situáciu najprv politicky. Ale treba dodať aj to, že to už tak niekoľkokrát urobilo, pričom zostáva v kontakte s čečenským vedením, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť civilistov. Na jednej strane možno len súhlasiť s generálnym tajomníkom NATO G. Robertsonom, aby Rusko vyriešilo čečenský konflikt radšej politickou cestou ako výlučne vojenským spôsobom a bralo do úvahy humánne dôsledky konfliktu v Čečensku. Lenže, pravdou je aj to, že práve nedávna vojenská operácia NATO v Juhoslávii ukázala, že takéto obete (na civilistoch) nemožno úplne vylúčiť. Nuž, v súčasnosti nesmieme viniť len jednu stranu, ak nepoznáme celé pozadie. Pretože, určite by svet neignoroval to, ak by ruská vláda ignorovala napríklad cez vianočné sviatky prípadný teroristický ohňostroj na obyvateľoch Moskvy či nejakého iného mesta (vláda USA to musí vedieť najlepšie, veď sama upozornila svojich občanov na ostražitosť, lebo sa teroristické útoky na USA a jej občanov môžu zopakovať). Takže to, že si ruský Biely dom dal za cieľ urobiť opatrenia na zabránenie podobných teroristických akcií do 20. decembra (teroristi môžu z mesta odísť, ak zložia zbrane), nie je nič iné, len zabezpečiť pokojné Vianoce. A nevyhýba sa ani politickému dialógu s Grozným, ak čečenský prezident a jeho vláda odsúdia terorizmus vo všetkých jeho formách, bezodkladne prepustia všetkých rukojemníkov zadržiavaných na území kontrolovanom ozbrojencami, ako aj vydajú ľudí zodpovedných za augustové udalosti v Dagestane a následné krvavé bombové atentáty v Moskve, vo Volgodonsku a v Bujnaksku. (sb) |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |