|
|
||||||||||||||||
| Utorok 14.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ozdraviť, logický krokNáklady rastú s každým premrhaným dňom V uplynulom týždni dostala reštrukturalizácia bankového sektora zelenú. Popri vládnom uznesení cestu otvorila i Národná banka Slovenska tým, že uvoľnila opravné položky v objeme 17,8 mld. Sk, ktoré sa použijú na kapitálové posilnenie finančných ústavov, v ktorých má štát majetkovú účasť Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa, Slovenská poisťovňa a Investičná a rozvojová banka. O tom, ako postupuje reštrukturalizácia v Slovenskej sporiteľni, sme sa pozhovárali s Ing. Štefanom Májom, prvým viceprezidentom banky. Často sa stretávame s otázkou, prečo treba reštrukturalizovať a ozdravovať práve Slovenskú sporiteľňu. - Reštrukturalizácia a ozdravenie Slovenskej sporiteľne (SLSP) je nevyhnutným a logickým krokom. Potvrdil to aj medzinárodný audítor pri hodnotení výsledkov SLSP za predchádzajúci rok. O tomto probléme sa doteraz (už od roku 1995), žiaľ, iba hovorilo. Škoda, že sa nevyriešil skôr, určite by bol menej nákladný. Náklady totiž rastú s každým premrhaným mesiacom, nieto rokmi. V prvom kroku predprivatizačnej etapy reštrukturalizácie schválenej vládou sa banka kapitálovo posilní z prostriedkov štátu zvýšením základného imania o 4,3 mld. Sk z terajších 2,074 mld. Sk rozhodlo o tom mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov SLSP, ktoré sa uskutočnilo 7. decembra. Toto zvýšenie základného imania však nestačí na to, aby sme dosiahli lepšiu kapitálovú primeranosť ako na konci uplynulého roka, keď bola 6,62 %. Aj preto je nevyhnutný druhý krok reštrukturalizácie, a to presun časti klasifikovaných úverov mimo SLSP. Aký majú podiel klasifikované úvery na aktívach banky? - Narastajúci podiel klasifikovaných pohľadávok je výsledkom dlhodobého procesu, zhoršovania sa situácie v podnikoch, ale aj niektorých ďalších faktorov, ktoré tento proces sprevádzali. Zo 71,7 mld. úverov poskytnutých sporiteľňou k 30. 9. 1999 je 34,6 mld. klasifikovaných, pričom do najhoršej kategórie stratových úverov možno zaradiť 32,2 mld. Sk. Rozhodujúci podiel - 17 mld. Sk - zo stratových tvoria úvery, kde dlžníci sú v konkurze. Tieto úvery už neprinášajú úrokové výnosy. Chcel by som zdôrazniť, že SLSP ošetrovala portfólio klasifikovaných úverov veľmi starostlivo a k vyhláseniu konkurzu pristúpila iba vtedy, keď iné možnosti neboli. Problémové úvery nielenže zaťažujú ekonomiku banky, ale musíme na ne vytvárať opravné položky. Aj preto sa banka v tomto roku po prvý raz ocitla v strate podľa domácich účtovných štandardov. Koľko má banka utvorených opravných položiek? - Je to 11,1 mld. a spolu s rezervami to predstavuje 19,4 mld. Sk. Vráťme sa však k druhému kroku predprivatizačnej reštrukturalizácie. - Časť klasifikovaných aktív sa presunie do Konsolidačnej banky a špecializovanej agentúry (Slovenskej konsolidačnej, a. s.) - jej akcionármi budú VÚB, SLSP, IRB a Konsolidačná banka s rovnakým podielom na základnom imaní (19 %) a Ministerstvo financií SR s 24-percentným podielom. Na konci prvého polroka nasledujúceho roka sa predpokladá, že podiely reštrukturalizovaných bánk sa predajú. Aký bude objem aktív presunutých do Konsolidačnej banky prípadne agentúry? - Je to 22, 8 mld. Sk, pričom toto portfólio bolo veľmi starostlivo pripravené v spolupráci s našimi pobočkami. Po tomto kroku dosiahne SLSP kapitálovú primeranosť presahujúcu 8 %, ktorú požaduje Národná banka Slovenska, ale aj medzinárodné štandardy. V budúcom roku nás čaká ešte druhá etapa, v ktorej by sme mali podiel klasifikovaných aktív znížiť pod 20 %, čo je hodnota považovaná za prijateľnú aj zahraničnými investormi. Netreba zdôrazniť, že banku treba ozdraviť natoľko, aby bola konkurencieschopná nielen v tomto regióne (privatizovať sa budú nielen slovenské banky, ale aj banky v ČR, Slovinsku a Poľsku), ale aj v rámci Európskej únie. Aj preto bude nevyhnutné, aby okrem kapitálového posilnenia získala banka aj know-how a aby poskytovala produkty bežné v ekonomicky vyspelom svete. Treba však povedať, že v SLSP už prebieha diagnostický audit (bude trvať 6 mesiacov), ktorý nielen zhodnotí kvalitu jej aktív, ale aj určí, v akom objeme bude treba vytvoriť opravné položky a ošetriť riziko. Neoddeliteľnou súčasťou celého predprivatizačného procesu je (nielen časovo) náročná príprava podkladov pre potenciálnych investorov. Môžete charakterizovať vývoj klasifikovaných úverov za posledné roky a uviesť príčiny dynamiky ich vývoja? - Najväčší nárast klasifikovaných úverov evidujeme v roku 1995, keď v porovnaní z predchádzajúcim rokom vzrástli o 7,2 mld. na 23,4 mld. Sk. Je však zároveň potrebné podotknúť, že tento nárast bol ovplyvnený vydaním Opatrenia NBS o Pravidlách hodnotenia pohľadávok a podsúvahových záväzkov bánk podľa rizík v nich obsiahnutých a na tvorbu zdrojov na krytie týchto rizík. V ďalších rokoch sa medziročný nárast klasifikovaných úverov pohyboval v rozpätí 1,9 až 3,2 mld. Sk, pričom k ultimu roku 1998 tento objem predstavoval 31,4 mld. Sk. Za hlavnú príčinu nepriaznivého stavu úverového portfólia je jednoznačne potrebné uviesť privatizačný proces, najmä v začiatkoch privatizácie (hlavne v malej privatizácii) stáli proti sebe dvaja neskúsení partneri a SLSP bola pod obrovským tlakom celospoločenskej objednávky na podporu transformácie ekonomiky a vlastníckych vzťahov. Významný podiel na raste klasifikovaných úverov má i legislatívne prostredie postavenie veriteľa je, žiaľ, slabšie ako dlžníka. Nielen preto je potrebné novelizovať zákon o konkurze a vyrovnaní. V opačnom prípade kapitálové posilnenie bánk nepomôže ak sa totiž nezmení legislatívne prostredie a neposilní sa postavenie veriteľa, nevytvorí sa normálne podnikateľské prostredie. Čo, samozrejme, by malo aj negatívny dosah nielen na banky, ale aj na ich privatizáciu. Našťastie, aj v tejto oblasti sa už realizujú potrebné kroky zákon o konkurze a vyrovnaní je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Reštrukturalizáciu banky si nemožno predstaviť bez toho, že by sa znížili aj vlastné náklady banky. - Pri príprave obchodného a finančného plánu na tento rok sme stanovili rad opatrení, ktoré znížia naše vnútorné náklady. Zamerali sme sa na všetky možnosti, dokonca sme prehodnocovali limity pokladničných hotovostí v pobočkách sú to totiž peniaze, ktoré neprinášajú banke úžitok. Prehodnocovali sme (položku po položke) i všeobecné prevádzkové náklady banky organizačnú štruktúru a obchodnú sieť sporiteľne, mzdy, počty pracovníkov, motorové vozidlá, mobilné telefóny, ale aj odber tlače. Zvažovali sme pozitíva i negatíva každého obchodného miesta (aj z hľadiska demografického vývoja, potenciálu jednotlivých regiónov a pod.) a 626 obchodných miest sporiteľne plánujeme postupne do konca roku 2001 zredukovať o 122. V ďalších 89 obchodných miestach budeme v horizonte jedného roka prísne sledovať ekonomiku, objem uložených prostriedkov a uzatvorených obchodov. Zisťujeme aj to, či pobočky spĺňajú všetky parametre, či niektoré činnosti pobočiek nemožno sústrediť tak, aby sa vykonávali z jedného miesta pre niekoľko obchodných miest a pod. Ekonomiku banky zaťažujú i povinné minimálne rezervy. - Od apríla sa objem prostriedkov, ktoré musíme držať na povinných minimálnych rezervách, znížil asi o 1,3 mld. Sk. Myslím si, že by bolo vhodné zmeniť štruktúru tvorby povinných minimálnych rezerv a podporiť tak snahu banky vytvárať podmienky pre klientov na výhodné ukladanie zdrojov na dlhšie obdobie. To však súvisí aj so stabilitou meny. Samozrejme, že výška povinných minimálnych rezerv musí korešpondovať so zámermi centrálnej banky. Môžete odhadnúť, ako sa bude vyvíjať ekonomika banky ak sa urobia už spomínané opatrenia kapitálové posilnenie banky a presunie sa časť klasifikovaných úverov? - Som presvedčený, že ak sa urobia spomínané opatrenia, tak v roku 2001 bude banka zisková, bude mať na to všetky predpoklady. Takže v tomto a budúcom roku predpokladáte stratu? - Vráťme sa k minulému roku. Podľa slovenských účtovných štandardov sme dosiahli zisk 88 mil. Sk, pričom sme, samozrejme, kvantifikovali objem nekrytého rizika banky. Podľa medzinárodných štandardov sme však mali stratu 5,01 mld. Sk, čo bolo uvedené aj vo výroku medzinárodného audítora. Ak teda chceme postupovať transparentne, musíme aj podľa slovenských účtovných štandardov vytvoriť v tomto roku opravné položky na doteraz vykazované nekryté riziko. Napriek tomu, že hospodársky výsledok SLSP v tomto roku vykážeme v červených číslach, chcem ubezpečiť klientov, že nemusia mať obavy o svoje vklady a o ďalšie fungovanie banky. K tomuto výroku ma oprávňuje reálne naštartovaný projekt reštrukturalizácie a privatizácie banky. Čo sa týka budúceho roka, máme vypracovaných niekoľko alternatív, avšak všetko ešte veľmi starostlivo a zodpovedne posudzujeme. Plán bude schvaľovať predstavenstvo v januári na budúci rok. Aká časť majetku Slovenskej sporiteľne by sa podľa vášho názoru mala privatizovať? Zatiaľ nie sú jednoznačné ani predstavy vlády. Nedávno dokonca Svetová banka konštatovala, že sporiteľňa by sa - vzhľadom na to, že v nej je podstatná časť úspor obyvateľstva nemala vôbec privatizovať. - Treba to posúdiť z odborného hľadiska na základe dôsledného preverenia stavu banky. Pri príprave privatizácie sa určite zhodnotia rôzne varianty podielu privatizovaného majetku, ako aj formy privatizácie. Zvyšok rozhodne vláda. V uplynulom týždni schválili akcionári Priemyselnej banky, a. s., jej akvizíciu Slovenskou sporiteľňou. Pokladáte to za najlepšie riešenie tohto problému? - Zložitý problém Priemyselnej banky riešime odvtedy, ako sme nastúpili do funkcií. Celý proces pripravujeme tak, aby sme v súlade s platnými zákonmi banku prevzali. Je to logický krok nielen z hľadiska stability bankového sektora a zabezpečenia vkladov klientov Priemyselnej banky. Samozrejme, že tým si i sporiteľňa vyrieši veriteľské vzťahy. Anton Legéň |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
