|
|
||||||||||||||||
| Utorok 14.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Služby pre všetkých už nie sú snomDružstevné bankovníctvo pomaly má šancu vstať z popola. Je len málo komerčných bánk, ktorých aktivity sú zamerané na poskytovanie služieb malej a strednej podnikateľskej vrstve a obyvateľstvu, či už pre efektivitu alebo orientáciu bánk na iné skupiny zákazníkov. Doplniť tieto služby pre obyvateľstvo, malých a stredných podnikateľov môže družstevné bankovníctvo. V Rakúsku, vo Švajčiarsku alebo v Nemecku je družstevné bankovníctvo neoddeliteľnou súčasťou širokej palety ponúkaných služieb. Jeho korene siahajú do konca minulého storočia, keď snahy o uspokojovanie potrieb jednotlivcov vyústili do zakladania sporiteľných a úverových družstiev. Avšak časom sa ukázalo, že tieto subjekty boli príliš malé na to, aby dokázali samostatne odolávať ustavične sa meniacej trhovej ekonomike. Východiskom sa stalo založenie centrály, ktorá družstvám poskytovala služby, ako je klíringové zúčtovanie, právne poradenstvo alebo reklama, na ktorú žiadne z nich nemalo dostatok finančných prostriedkov. Učme sa u susedov Vývoj v spomínaných krajinách sa nezastavil. Malé družstvá postupne prerastali do fungujúcich bánk a v súčasnosti už nepotrebujú žiadne špeciálne povolenie na prevádzkovanie svojich aktivít. O ich úspešnosti svedčí aj fakt, že napríklad v Rakúsku žiadna z komerčných bánk nie je schopná prevádzkovať retailové bankové služby tak efektívne ako družstevné banky, ktoré si posilňujú svoje pozície prostredníctvom nízkej marže a veľkého rozsahu poskytovaných služieb. Toto zistenie však nie je pre trhových expertov žiadnou novinkou. Sila družstevných bánk totiž pramení z ovládania značnej časti primárnych zdrojov v jednotlivých regiónoch. Existujúce družstevné banky v zahraničí majú záujem o investície aj za hranicami svojich krajín, ich pôsobenie je však rozdielne. Nemecká DG Bank prejavila záujem o Maďarsko, kde investovala do centrály družstevných bánk. De facto sa tak stala najvplyvnejším akcionárom tohto subjektu. To však neznamená, že by sa jednotlivé maďarské banky nemohli podieľať na riadení vlastnej centrály. Nemecký investor im ponúkol možnosť odkúpiť po určitom čase opciu na podiel v centrále maďarských družstevných bánk. No aj napriek tomu, DG Bank v nej zostane 34-percentný podiel plus jeden hlas, čo jej dostatočne zaručí kontrolnú minoritu. V Maďarsku sa teda podarilo vzbudiť záujem zahraničného investora s potrebným know-how. Prostredníctvom jeho investícií sa pretavil už existujúci bankový subjekt do centrály družstevných bánk. Toto riešenie by na slovenskom trhu bolo možné aplikovať len s tým rozdielom, že je nevyhnutné nanovo vybudovať sieť družstevných bánk. Maďarské banky sa úspešne vyhli procesu poštátňovania a nikdy neboli pričlenené k nejakému peňažnému ústavu. Prím Raiffeisenu Na Slovensku sa tento trend prejavil v aktivitách rakúskych družstevných bánk, ktoré investovali do Tatra banky. Táto naša komerčná banka pracuje veľmi efektívne, dokáže využiť know-how a presadiť sa na trhu. V tejto súvislosti je však potrebné si uvedomiť, že prenikanie zahraničných družstevných bánk na trhy iných krajín sa už nespája s presným dodržiavaním jednotlivých družstevných princípov. V Českej republike zaznamenali v posledných rokoch prudký nárast počtu družstevných záložní, tzv. kampeličiek, čo svedčí o popularite tohto druhu finančných služieb. Od polovice tohto roka sa však okolo nich rozpútala živá diskusia, systém začal kolabovať. Kolaps spôsobila predovšetkým strata kontroly nad odlievaním zdrojov prostredníctvom dcérskych spoločností. Porušil sa územný princíp, čo vyústilo do zníženej kontroly nielen zo strany členov, ale aj štátu. Problémy nedali na seba dlho čakať. Od schválenia zákona v roku 1995 sa v kampeličkách nahromadili vklady za 10 mld. CZK, pričom sa im podarilo osloviť viac ako stotisíc občanov. Niektoré kampeličky sa dostali do problémov už začiatkom tohto roka. V lete totiž začali prenikať z policajných zdrojov prvé informácie o ich problematickom hospodárení. Situácia sa začala komplikovať... Davová psychóza Okolo družstevného bankovníctva sa strhla veľká kampaň. A davová psychóza vykonala svoje zhubné dielo... Družstevníci začali húfne vyberať svoje vklady, čo by podlomilo kolená aj iným bankovým subjektom. V snahe zabrániť škodám, niektoré kampeličky uplatnili svoje právo na pozastavenie nakladania so svojimi vkladmi. Situácia sa vyhrotila v novembri natoľko, že viac ako 80 % existujúcich klientov sa v tomto období nemôže dostať k vloženým peňažným prostriedkom. A to či už pre nútenú správu alebo ochranárske opatrenia samých kampeličiek. Poslednou kvapkou bolo zistenie, že v rezervnom fonde na ochranu vkladov nie je dostatok prostriedkov na sanovanie pohľadávok vkladateľov.Napriek spomenutým problémom v ČR existuje snaha o novelizáciu zákona o družstevných záložniach, ktorá by mala odstrániť súčasné problémy a obnoviť fungovanie celého systému. Reformné krajiny sa snažia o vytvorenie vlastného modelu družstevného bankovníctva, ktorý by zohľadňoval ich špecifické potreby. A hoci sa nedá povedať, ktorý zo súčasných systémov je najlepší, možno z nich vybrať určité prvky a vhodne ich zakomponovať do vlastného projektu. Negatívny vývoj v ČR nie je dôvodom na zatracovanie celého systému. Mal by slúžiť skôr ako návod na predchádzanie problémom, rovnako ako pozitívne smerovanie sektora družstevného bankovníctva v okolitých krajinách. Slovenská realita Na Slovensku existujú snahy o obnovu družstevného bankovníctva, pričom sa stále hľadá model vhodný na naše podmienky. V niektorých prípadoch sa už našli subjekty, ktoré sa priamo pustili do poskytovania finančných služieb družstevnou formou. Pravdou však zostáva, že vzhľadom na absentujúcu právnu úpravu je takéto podnikanie nielen problematické, ale aj ničím a nikým nekontrolované. Zdá sa teda, že dozrel čas na úpravu podmienok na poskytovanie služieb družstevného bankovníctva. Ako? Právnu úpravu týkajúcu sa družstiev vo všeobecnosti predstavuje Obchodný zákonník. To je základ, z ktorého sa dá vychádzať pri tvorbe špeciálnych úprav pre sporiteľné a úverové družstvá. Skúsenosti okolitých krajín, či už pozitívne alebo negatívne, poukazujú na to, že je potrebné vybudovať silnú centrálu družstevných bánk. Tá by na seba prebrala aj časť povinností národnej banky, a to najmä kontrolné aktivity. Zároveň by však zabezpečovala prepojenie jednotlivých družstiev na existujúci bankový systém vrátane Bankového a zúčtovacieho centra Slovenska a Autorizačného centra Slovenska. Napojenie sporiteľných a úverových družstiev na centrálu by malo byť povinné. Takto vytvorenú štruktúru by bolo vhodné doplniť systémom na ochranu vkladov, ktorý by však poskytoval ochranu porovnateľnú s tou, ktorá je poskytovaná vkladateľom komerčných bánk. Veronika Joštiaková |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
