Čo v agrokomplexe funguje a čo nie

Ide o rozpor medzi Vodohospodárskou výstavbou a Slovenskými elektrárňami. Obidve organizácie sú zastrešené ministerstvami, ale nedarí sa nájsť dohodu. Potom, samozrejme, nesplácanie úverov za Gabčíkovo, na druhej strane neplatenie za vyrobenú elektrinu v Gabčíkove. Možno, že takýmto problémom zostáva aj rozpor medzi Ministerstvom životného prostredia SR a Ministerstvom pôdohospodárstva SR pri tvorbe zákona o vodách, ale ten sa nedokázal doriešiť ani počas predchádzajúcich štyroch rokov, keď obidvaja ministri boli z jednej politickej strany či hnutia. Zatiaľ sme nedokázali preklenúť tento rozpor ani s ministrom Lászlom Miklóšom. Chcem zdôrazniť, že to nie je rozpor ani politický, ani osobný, je to rozpor vyslovene odborný, profesijný. Ste spokojný s rozpočtovou kapitolou, podarilo sa vám to, čo ste si predsavzali? - Tak pol na pol. Spokojný som s tým, že uvádzame do života program Sapard (rozvoj vidieka). To je pre rezort miliarda korún na rok 2000, z toho 280 mil. Sk dáva štát a vyše 800 mil. Sk dáva EÚ. Takto by to malo byť sedem rokov, čiže každý rok jedna miliarda. Preto hovorím, že som spokojný na polovicu, lebo zdroje do fondovej regulácie ako podmienka na stabilizáciu odbytových cien poľnohospodárov sa uvažujú vyčleniť len z mimorozpočtových zdrojov, teda len v prípade privatizácie niektorého strategického podniku. Tam je viac-menej rezervované po dohode s ministerstvom financií a s vládou miliarda korún pre ŠFTR, 160 mil. Sk pre Štátny fond zveľaďovania lesa a 500 mil. Sk, ktoré by sme chceli využiť na podporu podnikateľov v poľnohospodárstve, ktorí prevezmú do užívania pôdu a výrobné prostriedky úpadcov. Myslíte si, že nezostaneme, alebo nebudeme len odbytiskom európskych potravín, hoci máme rovnako dobré alebo neraz ešte kvalitnejšie? Narážam teraz aj na to, že nedávno som čítala, že časť bývalej NDR sa s nadšením vracia k svojim osvedčeným potravinovým výrobkom. Máme mnoho svojich vynikajúcich výrobkov, ale predsa len dovážame rôzne potraviny zo zahraničia... - Rozhodujúce je, že podiel jednotlivých dovážaných výrobkov na domácej spotrebe neprekročil, až na olejniny za rok 1998, desať percent. Podporou domácich chovateľov a podporou ceny sme navodili situáciu, že v druhom polroku máme vo výkrme o 60-tisíc ošípaných viac, ako tomu bolo v druhom polroku 1998. Teda smerujeme k tzv. otvorenej sebestačnosti, s cieľom dovážať na Slovensko maximálne päť až desať percent z domácej spotreby, ale pri potravinách mierneho pásma rovnaké množstvo aj vyviezť. Myslím si, že sa nám to vcelku darí a nie je nejaká obava o prepad odvetví. Problém treba vidieť v mliekarenskom priemysle, pri dovoze jogurtov, na druhej strane sa nám v celku darí zvyšovať, aj keď mierne, vývoz syrov. Navyše sme navrhovali pomerne prísnu ochranu vnútorného trhu v novele zákona o poľnohospodárstve. Navrhujeme na dovoz poľnohospodárskeho tovaru zaviesť osobitné
ochranné opatrenie vo forme dodatočného cla, spúšťacia cena klesne o desať percent oproti cene na vnútornom trhu. Teda, ak by bol dovoz za nižšie ceny, čo sa veľmi často stáva, ak tá cena klesne o desať percent pod úroveň našej ceny, bola by podľa tejto novely možnosť zaviesť dodatočné clo. Pred niekoľkými týždňami bola v Bratislave pod vašou gesciou konferencia asociovaných krajín s komisárom Európskej únie. Tie závery, ktoré tam boli prijaté podľa mediálnych výstupov, boli dosť všeobecné. - Táto konferencia, musím zdôrazniť, nebola organizovaná na nejaké hodnotenie Slovenska, na hodnotenie spolupráce s Európskou úniou, ale naozaj sme ju pripravili a navrhli zorganizovať komisárovi Európskej únie Fišlerovi, s cieľom zladiť postup krajín EÚ s asociovanými krajinami voči WTO. Chceme - nechceme, ten boj o ovládnutie svetového obchodu s potravinami začína naberať veľmi ostré kontúry. Čo myslíte, k čomu to pôjde? Z týchto hľadísk treba vnímať aj nevyhnutnú spoluprácu v Európe a, samozrejme, na jednej strane hľadanie možností liberalizácie obchodu, a na druhej aj budovanie vlastného potravinovo-poľnohospodárskeho komplexu. Nie náhodou sa vo svete neprestalo hovoriť o potravinovej bezpečnosti. Je to pojem, ktorý je stále živý. A nie je živý iba na Slovensku, to nie je výmysel Koncoša a poľnohospodárov, to je jednoducho nevyhnutnosť každej krajiny, vlády, ktorá to myslí so svojím hospodárstvom a so svojím obyvateľstvom dobre. Ako sa liberalizácii obchodu dotkne Slovenska? Čo pre nás z toho vyplýva? - Pre Slovensko ďalšia pokračujúca liberalizácia nejako mimoriadne nepriaznivé dosahy v tejto etape nebude mať, lebo naša colná ochrana je na úrovni necelých troch percent v priemere. Samozrejme, sú tu citlivé položky, o ktorých treba hovoriť. A hovorili sme o nich aj na tomto stretnutí aj vo vzťahu medzi krajinami navzájom, medzi asociovanými krajinami navzájom, hovorili sme o nich aj na stretnutí ministrov poľnohospodárstva krajín CEFTA nedávno v Budapešti a hovorí sa o nich aj vo vzťahu k Európskej únii. EÚ vyšla s iniciatívou liberalizácie obchodu systémom dvoch núl, teda nulové clo,
nulová proexportná podpora. Nám to takisto vyhovuje, pretože proexportné podpory, ktoré sme schopní dávať, sú veľmi nízke. Na druhej strane Európska únia prostredníctvom vysokej proexportnej podpory nás tlačila k múru vlani na jeseň a na jar tohto roka s jatočnými ošípanými a bravčovinou. Avšak jatočné ošípané a bravčové mäso naďalej aj EÚ považuje za citlivú položku. Je vypracovaný zoznam výrobkov, hádam na siedmich stranách, o ktorých sa rokuje medzi nami aj Európskou úniou. Vo vzťahu k svetovej obchodnej organizácii pôjde nielen o liberalizáciu obchodu, ale pôjde aj o úroveň vnútorných podpôr. Pokiaľ USA, Austrália, Nový Zéland i Latinská Amerika vnímajú poľnohospodárstvo len ako odvetvie rýdzo ekonomické, Európa ho vníma ako odvetvie multifunkčné. Teda odvetvie, ktoré zabezpečuje výrobu potravín, ale zabezpečuje aj udržiavanie kultúry krajiny. Čo je však veľmi dôležité, aj udržiavanie zamestnanosti. Typický príklad z Grécka: okrem turistiky nemá takmer nijaké priemyselné odvetvie, tým skôr nie vo vnútrozemí, len poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Sotva by EÚ dovolila, aby padli vnútorné podpory a skrachovali grécki poľnohospodári, tí nenájdu iné uplatnenie, zostanú nezamestnaní. A to predsa nemôže byť cieľom nijakej politiky, nijakej vlády. Mám tu fax od nášho veľvyslanca vo Švajčiarsku akademika Hrašku. Ak dovolíte, budem citovať: „Vo Švajčiarsku ubúda ročne 2,6 percenta poľnohospodárskych podnikov, najmä zvyšovanie výmery poľnohospodárskych podnikov. Počíta sa naďalej s úbytkom až do troch percent ročne. Znížil sa aj príjem poľnohospodárov, a to od roku 1990 približne o desať percent. Vo Švajčiarsku za desať rokov klesne úroveň príjmov o desať percent.“ Zaujala nás vaša nedávna polemika v parlamente s exministrom Petrom Bacom. Aj za Bacu v podstate klesla hrubá poľnohospodárska produkcia, znížili sa stavy zvierat. Čo by ste mu v tejto súvislosti odkázali? - Mal možnosť, bol takmer šesť rokov ministrom pôdohospodárstva, mal možnosť riešiť tieto problémy vrátane zastavenie poklesu stavov hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných. V roku 1997 už začal byť vážny problém so zásobovaním obyvateľstva bravčovinou a v tomto roku sa už začali dovážať jatočné ošípané. Rok 1998 bol vyvrcholením. V druhej polovici jeho pôsobenia sa začal prejavovať problém súvisiaci s nezvládnutou, alebo ako zvyknem hovoriť so zbabranou privatizáciou.
To, čo zabránilo poľnohospodárom a potravinárom kapitálovo prepojiť svoje podniky, jednoducho sa vypomstilo a následky budeme niesť ešte niekoľko rokov. V parlamente ste hovorili, že v roku 2000 mnohí užívatelia pôdy odstúpia od nájomných zmlúv. Môže sa to týkať až 100-tisíc hektárov pôdy v rámci Slovenského pozemkového fondu. Ak sa tak stane, čo bude s technológiou, kto bude pôdu spravovať, ako sa bude využívať? - Aj z týchto dôvodov sa snažíme ekonomiku v rezorte stabilizovať a hlavne stabilizovať prostredníctvom cien. Dnes sú už viac-menej uzatvorené rokovania o príprave a o vyhlásení minimálnych cien. Žiadame z mimorozpočtových zdrojov, keď už sa to nepodarilo v rozpočte, 500 mil. Sk, ktoré by sme chceli zásadne využiť na podporu podnikateľských subjektov, ktoré začnú hospodáriť a prevezmú do obhospodarovania opustenú pôdu po úpadcoch. Je to nevyhnutnosť. Je treba a máme dosť vážny rozpor v súčasnosti s FNM, ktorý dlhuje voči nášmu štátnemu podpornému fondu 1,67 mld. Sk. Rozpočet na rok 2000 FNM opäť neuvažuje so splatením svojho záväzku. Avšak táto takmer 1,7 mld. Sk nám chýba v reprodukcii výrobných fondov, chýba v podpore pri rekonštrukcii budov, v podpore nákupu strojov atď. Takže hľadáme možnosti, ako dostať čo najviac peňazí aj za cenu úverov pre štátny podporný fond tak, aby sme mohli konečne aj za obilie platiť v reálnom čase, aby už cena plnila svoju uhradzovaciu funkciu nákladov vynaložených na výrobu danej komodity. Myslím, že predsa len sa nám to postupne darí. Spomeniem aj príklad sladovníckeho jačmeňa. V tomto roku je predpoklad, že sa zo Slovenska, vďaka podpore zo ŠFTR, vyvezie viac ako 130 tisíc ton sladu. To je historicky najväčšie množstvo. To je o 30 až 40 tisíc ton viac, ako sa vyvážalo doteraz v najlepších rokoch. V tejto súvislosti opäť silnejú rozpory a vyostrujú sa rozdielne názory na smerovanie dotačnej podpory. Poslanec Slaný navrhuje zalesniť 500 tisíc hektárov pôdy. SMK navrhuje smerovať dotácie len do intenzívnych oblastí. Ak si myslia, že Žitný ostrov a Trnavská tabula uživia Slovensko, tak sú na veľkom omyle.
Päťstotisíc hektárov, ktoré navrhuje zalesniť poslanec Slaný, znamená 150 tisíc kusov dobytka. Znamená výrobu najmenej 40 tisíc ton hovädzieho. Samozrejme, je to len v komodite hovädzí dobytok. Samozrejme, že uvažujeme aj so zalesnením časti poľnohospodárskej pôdy. Na najbližších 4 - 5 rokov je to však asi 50 tisíc hektárov. Na druhej strane treba urobiť poriadok s evidenciou pôdy. A to nielen s vyrovnaním vlastníckych vzťahov, určením konkrétneho vlastníka, ale treba priznať, že v horských oblastiach sú už pomerne veľké výmery pasienkov, ktoré sú od roku 1990 nevyužívané, ale málo využívaných bolo aj pred rokom 1990. Sú doslova zaburinené, nie zalesnené, ale zaburinené nekultúrnou drevinou brezou a ja neviem čím všetkým, osikou a pod. Takže veľmi vážne hovoríme aj o využití skúmania územia SR prostredníctvom družicových snímok a veľmi vážne hovoríme aj o ďalšom využití tejto pôdy. Ale to všetko niečo stojí. Len náklady na zalesnenie jedného hektára ročne stoja najmenej 11 tisíc Sk. SMK vás viac-menej obviňuje, že mnohé dotácie idú do neefektívnych podnikov. Neviem, či tým mysleli práve ten juh a Trnavskú tabulu... - Pri súčasnom systéme dotácií je ťažko zabezpečiť dôslednú kontrolu ich využitia. To treba objektívne priznať. K 1. 1. 1999 sme urobili aspoň jedno, že sme podmienili výplatu systémových dotácií chovom dobytka, oviec, kôz alebo koní na trvalých trávnych porastoch. O niečo sme znížili dotácie na hektár ornej pôdy. Samozrejme, aj tu sú úniky, tam sú regionálne odbory, komora, je povinnosťou regionálnych odborov a komory kontrolovať využitie pôdy, kontrolovať zaťaženosť pôdy zvieratami, čo sa, samozrejme, aj robí. Na druhej strane sme dali možnosť tým, ktorí prevezmú pôdu úpadcov, že najbližšie dva roky nemusia dodržať dolnú hranicu zaťaženosti pôdy dobytkom, zvieratami. Nestretlo sa to s nejakým záujmom užívateľov pôdy, a tak po roku túto výhodu rušíme,
lebo síce zabezpečili udržanie chotára alebo užívanej pôdy v kultivovanom stave, ale veľa ráz nemajú snahu zvýšiť stavy dobytka. Na budúci rok preto zvyšujeme počty zvierat v prepočítaní na dobytčie jednotky na 35 s tým, že zavedieme štvrťročnú evidenciu, štvrťročné hlásenie o stavoch zvierat, že zavedieme podrobnejšiu evidenciu o využívaní aj ornej pôdy tak, aby sa jednoducho dotácie nemohli zneužívať a nevyplácali sa za pôdu, ktorá nie je obrobená. Do kontroly zapojíme študentov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, ktorí v rámci štúdia chodia na prax, no zapojíme vo väčšej miere aj poľnohospodárov. Jednoducho, nemôžu to robiť len profesijní pracovníci regionálnych úradov alebo odborov Poľnohospodárskej a potravinárskej komory a pracovníci regionálneho odboru. Musia to robiť aj poľnohospodári. V opatreniach, ktoré sme predkladali so zelenou správou, hovoríme o zásadnej reforme dotačnej politiky k 1. 1. 2001. Roky 2000 a 2001 budú ešte stále rokmi stabilizačnými. Prijímame opatrenia na zvyšovanie stavov hovädzieho dobytka, a to nielen v dotáciách. To by som chcel zdôrazniť a upozorniť, že veľmi často laická i poľnohospodárska verejnosť sa utieka len k dotáciám. Je to zapríčinené tým, že v mnohých prípadoch dotácie boli jediným možným zdrojom úhrady vynaložených nákladov, ale je treba prijímať aj ďalšie opatrenia smerujúce k rozvoju jednotlivých odvetví vrátane zmeny a nápravy vlastníckych vzťahov vrátane pokračujúcej podpory exportu. To, čo sme urobili pri slade, osvedčilo sa pri ďalších plodinách, komoditách, už len samotné zrušenie viazaných licencií. Doslova na budúci rok uvažujeme aj so zrušením viazanej licencie pre potravinársku pšenicu. Teraz niečo o mliečnom programe. Nedarí sa ho zavádzať v tej miere, ako by bolo žiaduce. Mlieko je drahé, dva a pol deci stojí žiakov a ich rodičov až sedem korún. Dá sa v tomto niečo urobiť, ráta sa s nejakými dotáciami? - Myslím, že treba si sadnúť aj s ministerstvom školstva a problém riešiť. Faktom je, že sa dosť poukazuje, že v podstate sa platí za obal. Ak škatuľa stojí toľko, tak z toho možno štvrtina je cena obalu. Teraz jednu provokatívnu otázku: Ešte dávnejšie ste povedali, že ste nič neprivatizovali, že už zostali v podstate po bývalej garnitúre len odrobinky. Ja som sa stretol s takým názorom, že ste neprivatizovali, alebo nebudete privatizovať práve preto, že zostali len odrobinky. Sprivatizovali ste teda voľačo, alebo nie? - Som členom dvoch družstiev, dokonca som členom družstva v Klenovci, kde som robil predsedu 14 rokov a po rozpade alebo v čase, keď sa dostalo do problémov družstvo v Tisovci, kde patrila aj moja rodná obec, družstvo sa rozdelilo a založili sme tam nové. Toto družstvo sa rozvíja, síce s problémami, ale sa rozvíja. Takže som členom dvoch družstiev. Je to v mojom majetkovom priznaní, ktoré každoročne ako ústavný činiteľ predkladám do NR SR. Budem rád, ak jedno i druhé družstvo, kde som členom, sa budú rozvíjať, budem rád, ak sa bude dariť všetkým poľnohospodárom, budem rád ak sa bude dariť potravinárom, ak sa bude dariť podnikom služieb. Eleonóra Bujačková
Vladimír Turanský