|
|
||||||||||||||||
| Streda 15.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Keď práca útočíV našom seriáli sme venovali pozornosť už viacerým javom, ktoré sprevádzajú a ovplyvňujú život vrcholových manažérov, podnikateľov a majiteľov firiem. Nie je to iba stres, vysoké pracovné zaťaženie, nedostatok voľného času, depresie... Táto skupina ľudí musí často riešiť aj problém, ktorý v poslednom čase sa prejavuje čoraz viac a ovplyvňuje v konečnom dôsledku výsledok celej firmy. Dal by sa zhrnúť do niekoľkých viet: Práca vás ničí psychicky aj fyzicky. Objavujú sa zdravotné problémy, ktoré si neviete vysvetliť. A vravíte si, že ste preťažení. V skutočnosti však ide o premyslený útok. V našom seriáli dnes pokračujeme na tému: mobbing. Psychologický teror. Slovné násilie. Bojkot. To všetko môžeme zhrnúť pod jeden pojem: mobbing alebo pracovná agresia. Výraz pochádza z angličtiny a miestom jeho zrodu sú Spojené štáty, ktoré si na ochranu osobnosti doslova potrpia. Európu po prvý raz upozornil na mobbing nemecký psychológ Heinz Leymann v roku 1986, ktorý skúmal tento jav z hľadiska zdravotného. Mobbing totiž neprináša iba psychické následky (pripadáte si ako odstrčení, nedocenení, preťažení), ale aj následky fyzické. Čím viac sa o mobbingu hovorilo, tým viac pribúdalo obetí. Podľa vlaňajšej štúdie si v krajinách EÚ na mobbing sťažuje 8,1 percenta pracovníkov. Najviac je ich vo Veľkej Británii (16,3 %), Švédsku (10,2 %) Francúzsku (9,9 %). Podľa odborníkov je však obetí oveľa viac. U nás sa zatiaľ podobná štúdia nevypracovala, ale podľa niektorých odborníkov nebude to zanedbateľné percento. Hoci problém tejto novodobej súčasti našich pracovísk sa na prvý pohľad týka iba radového pracovníka, zamestnanca, môže podstatne ovplyvniť aj pôsobenie manažéra či podnikateľa. Ten totiž popri zásadných a dôležitých rozhodovaniach musí riešiť aj napätie na pracovisku, ktoré v konečnom dôsledku môže podstatne ovplyvniť celkové výsledky firmy aj jeho samého. Pokiaľ by mobbing znamenal iba nepríjemné spory s kolegami alebo nedorozumenia, nikto by sa ním príliš vážne nezaoberal. Ale mobbing, to sú aj fyzické následky. Tie počiatočné pripisujeme stresu a veľkému množstvu práce bolesti hlavy, zažívacie problémy, nespavosť. Ak ide skutočne o dočasné nezhody, postupne sa všetko dostane do normálnych koľají. Ak však mobbing pokračuje, stupňujú sa aj zdravotné problémy. Pridávajú sa výpadky pamäti, silnejšie a dlhodobejšie bolesti hlavy, prebdené noci, podráždenosť. Všetko môže vyústiť do rozvíjajúcej sa depresie alebo návalov paniky či úzkostné stavy. Psychické problémy sprevádzajú stavy označované ako psychosomatické ťažkosti - gastritída, žalúdočný vred, dermatologické problémy, bolesti krížov. Vo väčšej či menšej miere sú tieto príznaky typické pre dnešného zamestnaného človeka. Každý, samozrejme, reaguje na stres inak. U niekoho prevážia problémy psychické, u iného psychosomatické či fyzické. Ako zdôrazňujú psychológovia, dá sa odhadnúť, aký typ osobnosti je na problémy prameniace z mobbingu náchylnejší. Kto je teda typický mobber? Často človek frustrovaný (prenáša svoje osobné problémy na okolie), štváč (ktorý ustavične vyhľadáva spory), megaloman (všetko musí ovládať). Oveľa nebezpečnejší je perverzný narcista, ako tento typ definuje francúzska psychoterapeutka Maria-France Hirigoyenová. Nevyznačujú sa na prvý pohľad žiadnymi symptómami. Potrebujú však iným ľuďom spôsobiť bolesť, pretože ich to teší. Ochrana pred moggingom nebýva ľahká. Nielenže sa ťažko dokazuje, veď sama obeť má pocit, že si iba čosi nahovára, ale aj problematicky trestá. V niektorých štátoch je obrana zjednodušená ustanovením v zákone. Mobbing možno riešiť aj pomocou odborov a práva. Vo Švédsku už päť rokov platí zákon, podľa ktorého majú zamestnávatelia povinnosť zabrániť akejkoľvek perzekúcii na pracovisku. Nemecký Volkswagen diskrimináciu a perzekúciu prísne trestá. Mobbing im totiž prináša obrovské straty: nemocenské dávky, výpadky prevádzky v dôsledku choroby, právne procesy... Viacerí psychológovia upozorňujú, že neriešenie problémov na pracovisku môže mať veľmi zlý dosah na riadiacich pracovníkov, podnikateľov, manažérov. Pri maximálnej zodpovednosti za chod firmy, riešení výrobných a odbytových problémov, môže mobbing znamenať výrazne zhoršenie ekonomiky firmy. Aj preto treba tento fenomén dneška riešiť okamžite. (buj) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
