Späť k ručičkám Hodinky boli vždy darčekom trvalej hodnoty a nepochybne aj dobrou investíciu do budúcnosti. Domovom hodinárstva je Švajčiarsko. V roku 1975 tu zamestnával hodinársky priemysel deväťdesiattisíc ľudí. V roku 1995 ich však zostalo iba tridsaťtisíc. K tomu všetkému dochádza v období, keď sa situácia vo výrobe hodín radikálne mení. Kým v šesťdesiatych rokoch bolo na trhu iba 32 percent mechanických hodiniek, dnes je ich podiel 50-percentný. U jedného z renomovaných hodinárskych klenotníkov Yvesa Piageta pri pohľade do knihy objednávok sa neubránite úsmevu: ich najvýznamnejšími zákazníkmi sú Japonci a Číňania z Hongkongu. Tradičné švajčiarske hodinky víťazia triumfálne v kráľovstve elektroniky, digitálnych hodín a prístrojov na jedno použitie. Aj preto sa pred niekoľkými rokmi hodinárski majstri rozhodli obnoviť výchovu dorastu. U Piageta začali s prípravou budúcich majstrov v roku 1986. Každoročne prijímajú na štyri roky dvoch učňov do závodu v La Côte-aux-Fées, obci vo švajčiarskej časti pohoria Jura. V tomto prírodnom horskom prostredí poznávajú presný mikroskopicky svet mosadzných súkolesí a drahokamov. Prezident spoločnosti Yves Piaget vedel dobre, čo robí, keď nechal dielne tam, kde ich postavil jeho dedo v roku 1874. Ľudia sú tu veľmi pokojní a sú naučení využívať dlhé zimné večery na vytváranie veľmi zložitých predmetov. Vyrábanie hodiniek je pre nich tak trochu spôsob ako ovládnuť čas, ktorý plynie, ako ho zachytiť a uzavrieť do malej škatuľky. To je prvá vec, ktorú musia hodinárski učni pochopiť. Na zostrojovanie a napravenie hodiniek je potrebný absolútny pokoj a mimoriadne presná práca rúk. Preto sa uchádzači o prijatie musia podrobiť nielen technickým, ale aj psychologickým testom. V dielni pracuje stodvadsať ľudí. S nekonečnom presnosťou manipulujú so skrutkovačmi, triedia, prispôsobujú a zasadzujú miniatúrne diamanty, rubíny a smaragdy. Na výrobu mechanizmu pre jedny jediné hodinky je potrebných 874 hodín. Odhaduje sa, že jednému človeku by to trvalo dva roky, než by vyrobil od A až po Z náramkové hodinky. Pochopiteľne, luxusné a absolútne presné. Pán Piaget je spokojný, keď v jeho závode sa vyrobí za rok dvadsaťtisíc hodiniek. Rád cituje slová svojho deda, ktoré sa preňho stali významným heslom: Vždy treba pracovať lepšie, ako je nevyhnutné! Skutočných majstrov však postupne ubúda. Najmä zasadzovači drahokamov nemajú takmer náhradu. Ubúda aj opravárskych odborníkov. Aj preto Y. Piaget toľko investuje do výchovy učňov. Súčasne podporuje aj zakladanie hodinárskych múzeí. Dôvodom je fakt, že hodinárstvo je úžitkovým umením. Hodinky môžu byť nielen technickým, ale aj výrazným umeleckým klenotom. Preto sa o nich nehovorí ako o výrobku, ale ako o umeleckom výtvore. A isto aj preto sa s nimi čoraz častejšie stretávame vo výstavných sieňach renomovaných galérií či v svetoznámych aukčných domoch. (buj)
|
Amsterdam | oblačno | 6 |
Atény | zamračené | 14 |
Belehrad | dážď | 6 |
Berlín | prehánky | 5 |
Bratislava | oblačno | 6 |
Brusel | polooblačno | 7 |
Budapešť | oblačno | 6 |
Bukurešť | dážď | 5 |
Frankfurt | polooblačno | 7 |
Helsinki | oblačno | 6 |
Istanbul | polooblačno | 13 |
Kodaň | prehánky | 3 |
Kyjev | dážď | 7 |
Lisabon | prehánky | 15 |
Londýn | polooblačno | 8 |
Madrid | oblačno | 10 |
Moskva | zamračené | 3 |
Oslo | polooblačno | -2 |
Paríž | polooblačno | 8 |
Praha | oblačno | 5 |
Rím | dážď | 11 |
Sofia | dážď | 8 |
Štokholm | oblačno | 0 |
Varšava | dážď | 5 |
Viedeň | oblačno | 6 |
Záhreb | dážď | 6 |
Ženeva | polooblačno | 7 |
|
|
|