|
|
||||||||||||||||
| Streda 15.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Na čom sa zjednotila koalícia s opozíciou?Štátny rozpočet a rozpory medzi ročnými a dlhodobými zámermi Ako inak, poukazovaním poslancov opozície na riziká návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 pokračovala včera v parlamente diskusia k tomuto bodu programu. Keďže návrh zákona je v hospodárskej situácii Slovenska objektívne napnutý, mali o čom hovoriť. Aj napriek tomu je škoda, že viaceré námietky a návrhy, ktoré vecne poukazujú na problémy, zostávajú bez ďalšej analýzy zostavovateľov rozpočtu. Medzi také napríklad možno zaradiť ak nie priamo rozpor, tak aspoň nesúlad medzi úlohami a potrebami jednotlivých odvetví hospodárstva v roku 2000 stanovených samou vládou a možnosťami ich napĺňania, ktoré vyplývajú z finančných zdrojov daných práve rozpočtom. Medzi také patrí napríklad oblasť vodného hospodárstva, na ktorú poukázal Milan Topoli. Kým podľa vládnej správy o vodnom hospodárstve, prerokovanej v NR SR len nedávno, by toto odvetvie potrebovalo v roku 2000 sumu 8,8 mld. Sk, návrh rozpočtu počíta s podstatne menšou sumou. Hoci sa investície do tejto oblasti rozdrobujú v rôznych kapitolách rozpočtu, a preto ich možno len ťažko spočítať, nedosiahnu túto projektovanú sumu. Vidno to z čiastkových rozpočtových kapitol, keď napríklad jedna z najväčších, transfer do štátneho vodohospodárskeho fondu, sa pohybuje na úrovni 529 mil. Sk. Platí to napriek nevyhnutnosti akceptovať pripomienku, že nie všetky zdroje musia pochádzať zo štátneho rozpočtu. A ak k sume 8,8 mld. Sk pripočítame aj dlhy vodohospodárskeho odvetvia z minulosti vo výške 5,2 mld. Sk, tak celkovo sú požiadavky v tejto oblasti zabezpečené rozpočtom - podľa M. Topoliho - iba na 2,5 % (kým v roku 1998 to bolo 12 %). Ak sa pozrieme na túto oblasť z integračného hľadiska, napríklad kým EÚ požaduje pri krajine prijímanej za člena 92-percentnú napojenosť obyvateľov na verejné vodovody, u nás je stav: 81 %. Približovanie sa tomuto kritériu by si vyžiadalo v roku 2000 vyše 2,7 mld. Sk. Máme na to? Problém dotácií Podobné disproporcie včera odzneli aj na adresu poľnohospodárstva. To bolo spolu s obcami a mestami najčastejšie označované - tak opozičnými, ako aj koaličnými poslancami - za finančne podhodnotené. V poľnohospodárstve poslanci kritizovali negatívny vývoj dotácií, čo v predvstupovom období vzhľadom na (vo vyššej miere dotovanú) konkurenciu európskych vyspelých krajín, ktorej bude treba čeliť, nie je najšťastnejšie riešenie. Súčasne však treba poukázať na fakt, že až 62 % výdavkov v kapitole pôdohospodárstva putuje do oblasti dotácií. Pritom ich treba, aj podľa stanoviska NKÚ, vo väčšej miere nasmerovať nie na vyrovnávanie nerovnakých bonitných podmienok, ale efektivity práce poľnohospodárov. Viac pre obce! Za podhodnotený bol vo včerajšej rozprave označovaný aj podiel obcí a miest na daniach vo vládou navrhovanej výške 8 mld. Sk. To neodráža ani 10-percentnú infláciu, ktorej každoročné zohľadnenie je vzhľadom na zabezpečované funkcie obcí a miest nevyhnutné. Napríklad Viliam Sopko navrhol podiel samospráv zvýšiť o 500 mil. Sk, na 8,5 mld. Sk. Takisto sa napriek napätosti pri preberaní vládnych garancií za úvery podnikateľským subjektom prihováral za garanciu vlády pre úver ŽSR, pretože vláda nedokáže finančne ani v budúcom roku zabezpečiť prefinancovanie služieb vo verejnom záujme, čím schodok ŽSR porastie. Rovnako však rastie aj objem úverov, na ktoré vláda preberá záruky (bližšie v grafe), čo naznačuje ďalšie riziko štátneho rozpočtu na rok 2000. Aký bude schodok? Problémový na budúci rok bude schodok rozpočtu. Nielen exminister M. Maxon včera, ale už aj predtým vo výboroch na to poukazovali aj koaliční poslanci, napríklad predseda gesčného finančného výboru P. Farkaš. Zhodli sa v tom, že ak zoberú do úvahy § 1 ods. 2 návrhu rozpočtu (určuje schodok vo výške 18 mld. Sk) a § 12 ods. 2 (umožňuje vláde emitovať štátne dlhopisy) a ak sa zohľadní predpokladaný schodok 10 mld. Sk vo verejných fondoch, potom schodok všeobecnej vlády (daný súčtom schodku štátneho rozpočtu a schodku verejných fondov) dosiahne 58 mld. Sk, čo predstavuje nie plánované 3, ale až 6 % HDP. A predpoklad, že vláda využije možnosť emisie dlhopisov nad rámec 18 mld. Sk, reálne vyplýva z jej rozvojových a reštrukturalizačných zámerov. Tieto obavy poslancov sú teda opodstatnené. A to aj napriek tomu, že v posledných rokoch sa napriek problémom v daňovej oblasti darí približovaním plánu daňových príjmov a ich reálneho výberu riziko schodku rozpočtu eliminovať (bližšie v grafe). Fixný kapitál Predmetom slovnej prestrelky sa včera stala aj výška prírastku fixného kapitálu. Kým za vlády V. Mečiara predstavovala v priemere ročne 37 %, v súčasnosti opoziční poslanci jej pokles na 30 % kritizujú. No podľa vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša tempo predchádzajúcej vlády v tejto oblasti bolo vysoké, neudržateľné a financované z nevýhodných krátkodobých úverov. Preto bolo zámerom vlády zmierniť ho a presmerovať na dlhšie zdroje za výhodnejších úrokových sadzieb. Ako povedal, potrebám ekonomiky a rozvojovým projektom vlády to stačí. S I. Miklošom treba súhlasiť aj v tom, že situácia slovenskej ekonomiky nie je katastrofálna, ako sa to snažili včera deklarovať opoziční poslanci. Na prijatie tohto tvrdenia by musela ekonomika za dva štvrťroky za sebou vykázať pokles rastu HDP. A to sa nestalo. Súčasne v argumentácii, prečo treba zvyšovať ceny elektrickej energie aj v roku 2000 (a nielen od januára) povedal, že je to iba dobiehanie toho, čo bývalá vláda roky odkladala. Keď prijala rozhodnutie o dostavbe elektrárne v Mochovciach, tak prijala aj dve uznesenia, ktoré nesplnila. Prvé bolo o zvýšení regulovaných zmien a druhé o daňových úľavách pre SE. V prípade ich realizácie by problém nebol taký vypuklý, povedal I. Mikloš. Kedy koniec? Predmetom sporov sa včera stali aj rozpočtom projektované makroekonomické ukazovatele v roku 2000 - najmä rast HDP, miera nezamestnanosti a inflácie, na ktorých je postavený. V rozprave o návrhu zákona o štátnom rozpočte SR na rok 2000 do včerajšieho dopoludnia vystúpilo 27 poslancov NR SR z celkovo písomne prihlásených 54. Pritom možno predpokladať, že ďalší poslanci sa prihlásia ústne. Ak k tomu pripočítame množstvo faktických poznámok, ani časový limit 10 minút na diskusné vystúpenia a dvojminútová hranica faktických poznámok nedovoľuje odhliadnuť, dokedy bude diskusia trvať. Pokračovala aj v čase našej uzávierky. Peter Višváder |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
