|
|
||||||||||||||||
| Streda 15.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Riziká návratu studenej vojnyMocenské hry sa presúvajú z Európy na ázijský kontinent Predstava, že vojna proti Juhoslávii a v Čečensku nemá nič spoločné s mocenskými pohybmi, ale ide len o ľudské práva, patrí od samého začiatku do sféry politických naivít a vymývania mozgov. Studená vojna sa jednoducho neskončila. Jej aktuálnym cieľom je zbaviť sa Ruska nielen vo východnej Európe a na Balkáne, ale vyhnať ho aj z Kaukazu a zo Strednej Ázie. Aj každý žralok na východ od Suezu tomu rozumie, píše Stephan Blank v Center Asian Survey. Najväčšia hra budúceho desaťročia sa bude krútiť okolo kaspického priestoru. Veľmoci a naftové koncerny už teraz o tento región s vysokým nasadením hrajú poker. A Berliner Zeitung sa pýta: Prečo mnohí Európania s výnimkou Británie tejto hre nie celkom rozumejú? Američania odpovedajú výstavbou obrannej línie, ktorá zjavne rovnako ako počas studenej vojny má obkľúčiť Rusko. V analýze Christiana Schmidta-Häuera v Die Zeit sa vyslovuje záver, že čečenská vojna je odpoveďou Moskvy na stratégiu Washingtonu od polovice deväťdesiatych rokov. Tá je zameraná na obkľúčenie južného krídla Ruska podľa paradigmy studenej vojny a má destabilizovať tamojšie ruské ropovody a plynovody. Schmidt-Häuer konštatuje, že Rusko sa podporou pučov a atentátov v Azerbajdžane a v Gruzínsku pokúsilo vyrvať tieto bývalé sovietske republiky z objatia Washingtonu. Čoraz viac však platí, že USA stúpili svojou nohou na mäkké podbruško Ruska, akoby celý región bol len ich oprávnenou korisťou. Autor dáva do súvislosti dva javy: V prezidentských palácoch Gruzínska a Azerbajdžanu si podávajú dvere americkí senátori, vysokí úradníci ministerstva zahraničných vecí USA, Pentagónu a CIA. Početné protesty Moskvy, že cez hranice týchto štátov prenikajú teroristi do Čečenska a Dagestanu, zostávajú bez odpovede. Namiesto nich posmeľuje gruzínsky prezident Ševardnadze Brusel, aby prijal jeho krajinu do NATO. V Čečensku sa jednoducho opakuje situácia z Bosny a Kosova s rovnakým cieľom posunúť mocenskú hranicu. Légie expertov Venujú sa tomu légie odborníkov. Kolínsky vedec Uwe Halbach, dôverný znalec kaspického priestoru, porátal, že len v USA sa Kaukazom a Strednou Áziou zaoberá 95 výskumných pracovísk. Filozofiu druhého dejstva studenej vojny vyjadril pregnantne už v roku 1995 washingtonský poradca naftového koncernu Amoco, keď povedal: Pumpovať z Azerbajdžanu naftu nám umožní rozšíriť západné záujmy priamo do štátneho systému bývalého Sovietskeho zväzu. Zrejme preto tiež ponechali pri nedávnom podpise dohody o doprave ropy z Baku via Gruzínsko a Turecko do stredomorského Ceyhanu Rusov za dverami paláca Ciragan. Nad ceremóniou v paláci Ciragan sa vznášal duch studenej vojny, píše v Die Zeit Schmidt-Häuer; už preto, že podpis sa konal na okraji konferencie OBSE, ktorá má iné poverenie ako konfrontáciu: Istanbulská dohoda je rezkým politickým a strategickým zauchom pre Moskvu. USA majú právo starať sa o zdroje energie pre Západ. Hospodárske záujmy tu však slúžia predovšetkým imperiálnym výbojom. Weyne Merry, niekdajší americký mat a terajší pracovník Atlantickej rady vo Washingtone, vyjadril na vec svoj názor: Americká vláda spojila svoje projekty s celkom zbytočnými provokáciami proti regionálnym mocnostiam Rusku a Iránu. Stredná Ázia Keďže doprava azerbajdžanskej ropy nemôže byť po vykolíkovanej trase do Ceyhanu v nijakom prípade ekonomická (ani v porovnaní s eventuálnou trasou do iránskeho Chargu), sleduje dohoda najmä geostrategický cieľ. Preto sa súčasne zorganizoval aj podpis rámcovej dohody s Kazachstanom a Turkménskom o tom, že posilnia svojou ropou trasu do Ceyhanu. Práve zapojenie Strednej Ázie do strategických záujmov USA sa zdá ešte rizikovejším faktorom pre mierový vývoj v tomto regióne. V Kazachstane sú jedny z najväčších ropných zásob na svete. Na ropných poliach Tengizu a Kašgaru investujú nielen Američania, ale aj Číňania, ktorí odtiaľ povedú ropovod do Sin-ťiangu. Neďaleko leží Irán. Ak by sa podarilo, hoci na báze islamizmu, vyvolať napätie medzi Kazachstanom a Ruskom, potom by bola ohrozená najdlhšia hranica medzi krajinami SNŠ, z ktorej je do Volgogradu a Astracháne čo by kameňom dohodil. Preto patria mocenské hry v Strednej Ázii k najrizikovejším. Protiruský tlak zbližuje Moskvu s Pekingom a Teheránom. Rusko stavia za dve miliardy dolárov prvú iránsku jadrovú elektráreň, čo veľmi znepokojuje Washington. Hoci Čína zobrala vážne americké varovania a vzdala sa svojich dodávok pre elektráreň, Rusko v nich pokračuje. Pri neistých pôžičkách MMF, ktoré visia na politických podmienkach, potrebuje zrejme každý dolár. Spolupráca s Iránom má pravda v čase návratu studenej vojny aj politické motívy. Os Moskva - Peking Aj posledná návšteva ruského prezidenta Jeľcina v Pekingu je výpoveďou o politickom zbrojení proti resuscitačným rizikám studenej vojny. Čína vyjadruje odpor proti snahám o dezintegráciu jej spoločnosti na báze formálnych ľudských práv, etník, relígie a secesie Taiwanu. Obidve krajiny odmietajú humanitnú intervenciu s cieľom zničiť suverenitu nezávislých štátov. Peking iritujú americké plány roztiahnuť pri čínskych brehoch integrovaný protiraketový systém a pýta sa, prečo bol vystavený takému tlaku, aby pristúpil k Zmluve o celkovom zákaze jadrových skúšok, keď ju teraz USA nie sú schopné či ochotné ratifikovať? Rovnako tak snaha Spojených štátoch revidovať Zmluvu o protiraketovej obrane z roku 1972 sa chápe ako stupienok k návratu studenej vojny, ktorej opona sa začína pociťovať od Japonska až po Ukrajinu. Teda, vitajte pani studená v 21. storočí, ironizuje Die Zeit. Šťastné a veselé. Jaroslav Brabec |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
