Vyvezieme len kvalitu

Poľnohospodárska prvovýroba už dávnejšie žiada výraznejšie zvýšenie nákupných cien mlieka. V podobe inflácie, zdražovania pohonných látok, hnojív a techniky má na to aj argumenty. Spracovatelia však nie sú tejto požiadavke naklonení, lebo pri zvyšovaní ceny produktu úmerne klesá už i tak rizikovo nízka spotreba. Ročne sa u nás nakúpi okolo 900 mil. litrov mlieka a skonzumujeme asi 700 mil. Zvyšok treba s podporou štátu exportovať. Mnohé podniky, ako napríklad Liptovská mliekareň, to robia vo forme syrov. Za hranice však možno vyviezť len obmedzené množstvo, do výšky limitu, a ten je pomerne nízky. S nádejou preto mliekari očakávajú výsledky nových rokovaní v Seatle v USA, ktoré by mohli v tomto smere priniesť zvýšenie objemu vývozu. Lepšie by sa však mliekarom dýchalo, keby SR bolo už súčasťou spoločenstva krajín EÚ. V zahraničí by predávali ako doma, hoci by čelili značnej konkurencii. Aj preto sa už dnes podniky na otvorenie európskeho trhu pripravujú. Jedným z dôležitých krokov je uplatnenie novej normy kvality mlieka od 1. januára, adekvátnej podmienkam EÚ. Mliekarom odstráni pretrvávajúci hendikep, zaraďovanie nášho mlieka na západoeurópskom trhu ako horšieho, čo zahraničná konkurencia primerane využíva vo svoj prospech. Na druhej strane však vznikne problém, čo s neštandardným mliekom. Spracovateľom robí problémy, ak musia pre rozdielnu kvalitu nakupovanej suroviny, zvážať ich a spracúvať separovane. V každom prípade je cena motivujúcim prvkom a treba veriť, že producenti mlieka budú mať záujem predávať len to najkvalitnejšie. Ak však cena nekvalitného mlieka bude nižšia len nepatrne, pre prvovýrobu to nebude žiaden motivujúci impulz a ohrozí sa aj konkurencieschopnosť domácich mliekarov na náročnejších trhoch.