Keď nepredáš, tvoja chyba

Pred niekoľkými dňami ste spolu so skupinou energetikov z veľkých slovenských podnikov navštívili Fínsko, kde trh s energiami už otvorili. Ako dlho sa na tento krok pripravovali? - Na Ministerstve priemyslu a obchodu Fínskej republiky sme sa dozvedeli, že už v roku 1991 začali so všeobecnou prípravou liberalizácie. V roku 1994 vydali zákon, ale trh otvorili až od 1. 1. 1997. Na základe znenia zákona si odberateľ mohol zvoliť svojho dodávateľa. Nielen v rámci Fínska, ale Nordelu, čo je spoločenstvo elektrárenských spoločností severnej Európy, teda z krajín - Švédsko, Dánsko, Fínsko, Nórsko, Island. V prvej fáze sa zákon vzťahoval len na odberateľov od 500 kWh vyššie, to znamená na stredných a veľkých odberateľov. Do konca tohto roka sa však trh úplne otvorí aj pre domácnosti. A ako sa liberalizácia prejavuje na cenách elektriny?
- Cena elektrickej energie sa skladá z ceny výrobcu, z ceny za prenos a z ceny distribučného podniku. Situácia je dnes taká, že priemerná cena
elektrickej energie u výrobcov klesá, ale cena za prenosy sa mierne zvyšuje. Celkove však pre spotrebiteľov cena elektrickej energie klesla oproti stavu, keď trh nebol otvorený. Vo Fínsku majú dva spôsoby, ako prenos ohodnotiť. Prvá je cesta akoby poštovej alebo diaľničnej známky .To znamená, že za ľubovoľný prenos zaplatíte rovnakú cenu bez ohľadu na to, od akého výrobcu a z akej vzdialenosti elektrinu dodáva. Druhá možnosť je, že sa platí podľa dĺžky prenosu. Fíni si zvolili cestu poštovej známky. U nás sa ozývajú hlasy, že pred liberalizáciou obchodu s energiami sa musí uskutočniť privatizácia. Bolo tomu tak aj vo Fínsku? - Významná časť akcií prenosovej sústavy patrí štátu. Výrazný podiel štátu je v elektrárenských spoločnostiach. Zaujímavé je, že v prenosovej sústave Fingrid majú hlavný balík akcií – až 38 percent tri najväčšie poisťovacie spoločnosti. Vo Fínsku sa najskôr postarali o otvorenie trhu a až potom sa starali, či bude tá-ktorá elektráreň privatizovaná. Aké typy elektrární vo Fínsku prevádzkujú?
- Z prvotných energetických zdrojov značné množstvo energie získavajú z biomasy, čiže spaľovaním drevného odpadu. Pokiaľ však ide o elektrickú energiu, až 30 percent vyrábajú v jadrových elektrárňach. V súvislosti s často búrlivými diskusiami okolo privatizácie a transformácie Slovenských elektrární časť odborníkov tvrdí, že napríklad výroba 1 kWh elektrickej energie v tepelných elektrárňach, ale i v Mochovciach bude taká drahá, že by v konkurenčnom boji rýchlo skrachovali. - Aj vo Fínsku je veľa diskusií okolo otázky uviaznutých nákladov. Čiže, sú to vlastne náklady, ktoré investuje výrobca do výstavby nového zdroja a potom elektrinu nepredá, lebo iní ju vyrábajú lacnejšie. Keďže ide o obrovské náklady, v niektorých krajinách ich štát uhrádza.
Vo Fínsku to však neplatí. Keď si proste postavil a nepredáš, je to tvoja chyba. Štát však finančne podporuje vývoj, výskum a racionalizáciu. Existujú aj štatistiky o tom, koľko odberateľov elektriny vo Fínsku zostalo verných pôvodným dodávateľom a koľko uprednostnilo zmenu? - Z veľkých odberateľov ostalo u pôvodných dodávateľov len okolo 20 percent. Toto číslo nás prekvapilo, lebo v Nemecku to bolo naopak, len 20 percent odberateľov zmenilo svojich dodávateľov. Štát vo Fínsku sa o tieto veci nezaujíma, to je vnútorná záležitosť výrobcu a odberateľa. Dokonca, vo Fínsku neexistujú ani licencie na výrobu elektriny tak ako to u nás ukladá Energetický zákon z roku 1998. Existujú však licencie na prenos elektrickej energie. Pokiaľ ide o cenu elektriny, z výsledkov prieskumov vyplýva, že v tomto roku je u 85 percent veľkých odberateľov cena nižšia v priemere o 13 percent. V 72 percentách odberných miest, čiže domácností, je v priemere nižšia o 10 percent. A u drobných podnikateľov, v poľnohospodárskych farmách išla cena dole približne o 12 percent. Vedia odberatelia, najmä občania, podľa akých kritérií si vybrať dodávateľa? - Vo Fínsku sa rozširuje súboj o zákazníka. Napríklad, kto uzatvorí dlhodobú zmluvu na odber elektriny, má určité výhody. Dodávateľ môže urobiť zmeny cien, ale zákazník sa o tom musí dozvedieť mesiac dopredu. Vo vnútri reťazca sa ceny pohybujú denne, ale len medzi prenosovou sústavou, výrobcom a distribučnou spoločnosťou. Mňa prekvapilo, že spoločnosti, ktoré dodávajú elektrickú energiu, ako

jeden z motivujúcich impulzov ponúkajú spotrebiteľom aj služby vedúce k racionalizácii. Nedávno ste v Bratislave organizovali seminár, na ktorom sa hovorilo aj o skúsenostiach s liberalizáciou trhu v Nemecku. - V Nemecku otvorenie trhu s energiami trvalo dva roky. Vzhľadom na fakt, že vo Francúzsku majú veľmi konkurencieschopného dodávateľa, a to Electricité de France, museli riešiť problém, ako podporiť domácich výrobcov elektriny. Preto pristúpili predsa len na určité ochranné opatrenia. Aj tam už ceny zaznamenali určitý pokles. Konkrétne u veľkých odberateľov klesli ceny až o 30 percent, v domácnostiach o 10 percent. Čo je však v Nemecku oveľa vypuklejšie, je podstatne väčší boj o zákazníka. Dozvedeli sme sa, že keď vznikne nová elektrárenská spoločnosť, tak aby sa uchytila na trhu,
ponúka každej domácnosti, ktorá s ňou uzavrie dlhodobejší kontrakt, napríklad televízor. Z toho čo ste povedali je jasné, že otváranie trhu s energiami sa v spomínaných krajinách ešte len rozbieha. Aký je stav v rámci EÚ? - V roku 2000 by mal byť v rámci EÚ trh otvorený na 63 percent: Veľká Británia, Fínsko, Švédsko, Nemecko budú mať trh otvorený už na 100 percent, Dánsko na 90, Francúzsko len na 26, a Rakúsko na 27 percent. Na druhej strane, Írsko a Grécko nebudú mať vôbec otvorený trh, čo potvrdzuje, že aj v rámci EÚ je vývoj rozdielny. Preto ani nemožno definitívne tvrdiť, či sa niekedy úplne otvorí. Proces otvárania je teda veľmi rôznorodý. Hoci najďalej sú v ňom severské štáty, nemožno zabúdať, že sa naň v predstihu a dôkladne pripravovali. V Anglicku napríklad trvalo otvorenie trhu deväť rokov. Spomenuli ste, že vo Fínsku venujú veľkú pozornosť racionalizácií spotreby elektrickej energie aj formou poradenstva, na akú sa zameriava pracovisko, ktorého ste riaditeľom. - Osobne som navštívil jedno poradenské centrum v Helsinkách, kde robia len poradenstvo, nie energetické audity. Záujem spotrebiteľov šetriť energiu
potvrdzujú nasledujúce čísla. Elektrárenská spoločnosť má asi 600-tisíc zákazníkov a poskytnú až osemtisíc osobných konzultácií. My za celé Slovensko poskytneme (vrátane telefonických a písomných) asi 3500 konzultácií za rok. Oproti minulému roku nás však teší, že sa výrazne zvýšil počet tých, ktorí k nám prídu s konkrétnymi projektmi na zníženie spotreby. Zdena Rabayová