Silnejšia Európa znamená zároveň silnejšiu alianciu Výsledky helsinského summitu EÚ týkajúce sa bezpečnostnej politiky, situácia v Kosove a vzťahy s Ruskom v súvislosti s čečenskou krízou sú hlavnými témami dvojdňového stretnutia ministrov zahraničných vecí 19 členských štátov NATO, ktoré sa začalo včera v Bruseli. Ministri sa zaoberali najmä rozhodnutím EÚ postaviť do roku 2003 vlastnú vojenskú úderku na riešenie kríz na kontinente. Aliancia túto iniciatívu víta ako dôkaz väčšieho záujmu európskych krajín o sféru obrany, ktorá by sa mohla premietnuť do účinnejšej politiky, vyšších vojenských rozpočtov a lepšej koordinácie zbrojných priemyslov. USA však na druhej strane majú výhrady k zahmlenosti tohto projektu a požadujú, aby EÚ bola presnejšia čo sa týka budúceho systému vzťahov s NATO. Silnejšia Európa znamená silnejšiu a schopnejšiu alianciu, vyhlásil v úvodnom vystúpení generálny tajomník NATO George Robertson, podľa ktorého sú rozhodnutia prijaté na summite EÚ obrovským krokom vpred. Ministri posúdia, ako premietnuť závery summitu do prebiehajúcich prác NATO na európskej bezpečnostnej a obrannej identite takým spôsobom, ktorý zabezpečí harmonické, transparentné a vzájomne sa doplňujúce fungovanie medzi NATO a EÚ bez zbytočného zdvojovania a paralelizmu. Ministri sa včera celý deň radili o tom, ako presne reagovať na helsinské rozhodnutie EÚ vybudovať vlastnú vojenskú kapacitu 60 000 vojakov síl rýchlej reakcie do roku 2003. Odpoveď NATO bude v zásade pozitívna, môže však odraziť niektoré odtiene v chápaní snáh Európanov, najmä čo sa týka budúceho postavenia USA v Európe. Ministri sa nakoniec vyslovili za čo najtesnejšie zapojenie do budúcej európskej vojenskej politiky aj tých členov aliancie, ktorí nie sú v EÚ - ČR, Poľska, Maďarska, Nórska, Turecka a Islandu. Prevládal názor, že NATO si musí zachovať rozhodujúcu úlohu nielen v spoločnej obrane, ale aj pri úvahách, či do riešenia kríz na európskom kontinente zasiahne samo, alebo prenechá iniciatívu EÚ. (TASR/ČTK)
