Základný nositeľ informácií
Rast cien je bariérou rastu záujmu o tovar
Základným predpokladom fungovania trhovej ekonomiky je liberálna tvorba a pohyb cien. Všetky ostatné znaky trhovej ekonomiky sa od nich odvodzujú. Cena je základným nositeľom informácií na rozhodovanie kupujúceho čo, ako a koľko kúpi. Medzi hlavné ciele politiky výživy obyvateľstva pred rokom 1989 patrilo aj udržanie relatívne nízkych a stabilných cien potravín. Potraviny mali pevné ceny. V Aši aj v Čiernej nad Tisou ste plnotučné mlieko kúpili za rovnakú cenu 3,10 Sk. Podobne aj pre väčšinu poľnohospodárskych produktov boli stanovené stále základné ceny. Cenový systém zahŕňal spotrebné dotácie pre vybraté základné potraviny, ktoré boli určené na udržanie nízkych a stálych maloobchodných cien. Toto centrálne riadenie cien uplatňované až do roku 1990 zjavne vytváralo umelé nízke cenové hladiny, čo viedlo k deformáciám v cenovej sústave. Pred nástupom liberalizácie cien bolo nevyhnutné tieto deformácie v celom ekonomickom rozsahu odstraňovať. Tzv. centrálnou cenovou nápravou sme zápornú daň premietli do maloobchodných cien potravín a do zníženia hladiny nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov. Tento administratívny zásah vyvolal výrazné rozkolísanie vnútorného trhu potravín. Došlo k zjavnému zníženiu spotreby potravín, najmä mlieka, mliečnych výrobkov, mäsa a jeho výrobkov, nastali problémy s nadvýrobou napriek snahe stimulovať export. Klesajúci dopyt a zmeny v dlhodobých trendoch spotreby potravín boli tiež spôsobené poklesom reálnych príjmov obyvateľstva. Uvoľnenie cien využili výrobcovia rôznych výrobkov a služieb vstupujúcich do poľnohospodárstva. Pritom ceny, za ktoré poľnohospodárski výrobcovia predávali svoje výrobky, rôznymi spôsobmi reguloval a ovplyvňoval štát. Ceny spracovateľov potravín sa výrazne zvýšili, zatiaľ čo ceny atené poľnohospodárskym výrobcom sa zvýšili minimálne. Tempo rastu hotových potravinárskych výrobkov predbehol prvovýrobcov i spracovateľov. V súčasnosti celkový vývoj spotreby potravín je dôsledkom výraznej disparity medzi vývojom cien a príjmom obyvateľstva, keď peňažné príjmy obyvateľstva rastú omnoho pomalšie ako ceny potravín. Podiel výdavkov na potraviny je okrem zvýšenia cien potravín ovplyvnený aj vývojom ostatných životných nákladov. Podiel z príjmov obyvateľstva na nákup potravín tvorí jej podstatnú časť a ani za posledné obdobie sa neznižuje, práve naopak. Najvyšší rast cien zaznamenali pri spotrebiteľských (veľkoobchodných a maloobchodných) cenách, čo vytvorilo známu bariéru pre rast dopytu, viedlo a stále vedie k stagnácií rozvoja sektorov, vstupujúcich do potravinového reťazca. Najpomalšie rastú ceny poľnohospodárskych výrobkov vyrábaných prvovýrobcami. Tento jav sa označuje ako roztváranie cenových nožníc v neprospech poľnohospodárstva. Zákazníka s poloprázdnym nákupným košíkom však pramálo zaujímajú ekonomické teórie a nevyhnutnosti reformných krokov, ktorých aplikácia u nás sa iba v tomto období pomaly rozbieha a celou svojou ťaživosťou dolieha najmä na najširšie obyvateľstvo. Ľubica Černá
|
|
| Amsterdam | občasný dážď | 3 |
| Atény | polojasno | 17 |
| Belehrad | občasný dážď | 6 |
| Berlín | oblačno | 2 |
| Bratislava | polojasno | 3 |
| Brusel | občasný dážď | 3 |
| Budapešť | polooblačno | 5 |
| Bukurešť | zamračené | 8 |
| Frankfurt | oblačno | 3 |
| Helsinki | sneženie | -3 |
| Istanbul | polooblačno | 13 |
| Kodaň | dážď | 1 |
| Kyjev | hmlisto | 2 |
| Lisabon | polojasno | 13 |
| Londýn | občasný dážď | 4 |
| Madrid | polojasno | 13 |
| Moskva | hmlisto | -3 |
| Oslo | sneženie | -10 |
| Paríž | oblačno | 6 |
| Praha | polojasno | 2 |
| Rím | oblačno | 13 |
| Sofia | zamračené | 8 |
| Štokholm | sneženie | -5 |
| Varšava | polooblačno | 1 |
| Viedeň | polojasno | 3 |
| Záhreb | polooblačno | 6 |
| Ženeva | oblačno | 5 |
|
|
|
