Macošský postoj k domácej produkcii

Aká reálna situácia v zásobovaní liekmi v Slovenskej republike môže nastať ako dôsledok tohto stavu? - Prudké zníženie dostupnosti liekov vrátane diagnostík, zdravotníckeho materiálu a pomôcok. Je dôležité upozorniť na zánik predovšetkým malých vidieckych lekární a zníženie dostupnosti lekárenskej starostlivosti v územnom ponímaní. Vzhľadom na fakt, že úverové zaťaženie výrobcov a distributérov liekov je už neúnosné, nie sme schopní a ani ochotní tento stav ďalej znášať. Zadlženosť zdravotníctva ustavične pretrváva a najväčší dlh
je za už dodané lieky. Ministerstvo zdravotníctva deklarovalo použiť mimorozpočtové zdroje vzniknuté privatizáciou bánk a telekomunikácií na riešenie dlhov za lieky. Prostriedky uvoľňované mesačne zo zdravotných poisťovní na lieky nepokrývajú ani ich skutočné náklady za daný mesiac. V súčasnosti až 10 % lekární je zatvorených a 30 – 50 % liekov v lekárňach chýba, čo pre pacienta na vidieku znamená, že pre liek musí buď cestovať, alebo ho vôbec nedostane. Jedným z reálnych riešení tohto stavu je poskytnutie vládnych garancií na úvery zdravotným poisťovniam, ktoré musia byť účelovo viazané na platby za lieky. Čo je podstatou skutočnosti neplnenia si povinností štátu voči zdravotníctvu? - V roku 1994 si štát znížil svoju povinnosť odvodov do zdravotného poistenia tým, že zo zákona zaplatí za svojich ekonomicky neaktívnych poistencov povinných 13,7 % nie zo stanovenej plnej minimálnej mzdy 2700 Sk, ale iba z jej 76,5-percentnej časti. Teda, že zaplatí povinné percento asi iba z troch štvrtín hodnoty minimálnej mzdy. V neskorších rokoch hodnota minimálnej mzdy stúpala až na súčasnú hodnotu 3600 Sk, ale štát naďalej platí za svojich ekonomicky neaktívnych poistencov iba 76,5 % z hodnoty 2700 Sk a nie zo súčasnej hodnoty minimálnej mzdy. Finančný rozdiel za uplynulé obdobie tvorí sumu až 27 mld. Sk, ktoré mal štát zaplatiť a nezaplatil. Vari netreba ani zdôrazňovať, že tieto finančné prostriedky by pokryli celý deficit v zdravotníctve. V prvom rade sa musí upraviť tento nepomer odvodov štátu do zdravotného poistenia prepočítaním povinného odvodového percenta na súčasnú hodnotu minimálnej mzdy. Kompromisný návrh Asociácie farmaceutických výrobcov SR bol plný odvod z hodnoty 3000 Sk a vykrytie starých dlhov z úverov poskytovaných alebo garantovaných štátom. Ako vnímate kroky smerujúce k pozastaveniu neúmerne sa zvyšujúcich nákladov na lieky a čo je príčinou tohto trendu? - S odstupom času sa ako kladný výsledok zavedenia krízovej kategorizácie liekov hodnotí stabilizácia zvyšujúcich sa nákladov na lieky. Množstvo pozmeňujúcich návrhov pri schvaľovaní tejto druhej časti novely Liečebného poriadku, teda kategorizačného zoznamu v parlamente, bolo výsmechom
práce množstva odborníkov pri jeho zostavovaní. Krízová kategorizácia už z tohto dôvodu nemohla splniť svoj účel – zastavenie ustavičného zvyšovania sa nákladov na lieky. Nesúhlasím s dôvodením, že náklady na lieky sa stabilizovali len v dôsledku krízovej kategorizácie. Ich stabilizáciu zapríčinilo aj zníženie dostupnosti liekov. V súčasnosti, keď je v podstate problém zabezpečiť lieky predpísané lekármi, sa nevybaví až 20 % receptov. Oveľa horšia situácia môže nastať v budúcom roku, keď v dôsledku poddimenzovania nákladov na zdravotníctvo v rámci štátneho rozpočtu na rok 2000 a neriešením dlhov za lieky nebudú dostupné aj tie lieky, ktoré sú ešte v súčasnosti bežné. Jedným z dôsledkov dnešnej situácie, ktorá núti zdravotníctvo šetriť na nákladoch na lieky, by mal byť aj návrat k generickým liekom, ktoré už nie sú pod patentovou ochranou. Nie je to šanca práve pre domácich výrobcov? - Domáce farmaceutické podniky sú väčšinou generickí výrobcovia a produkujú generické lieky, ktoré sú, zjednodušene povedané, kópiou originálnych prípravkov. Sú v prvom rade prínosom pre štátnu liekovú politiku, pretože svojou ekonomickou dostupnosťou šetria neúmerne vysoké náklady na lieky. Dôležitým faktom, ktorý sa veľmi často používa vo farmako-ekonomickej praxi, je priemerná cena generického lieku 50 Sk, kým priemerná cena originálnych liekov je 240 Sk. Navyše, z každých 100 Sk vydaných za liek od domáceho výrobcu sa do štátnej pokladnice formou daní z činností a odvodov do fondov vráti až 55 Sk. Priemerné ceny generických liekov stúpajú lineárne, ale priemerné ceny drahých originálnych liekov stúpajú exponencionálne. Tento vývoj priemernej ceny liekov v Slovenskej republike je v ostrom kontraste s legislatívnou úpravou úhrad liekov z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Zákonom pevne zakotvené výšky úhrad a cien liekov neumožňovali flexibilnú reakciu na vývoj trhu liekov. Spotreba generických liekov rastie len mierne, ale podiel originálnych liekov rastie výrazne. V relatívnom vyjadrení predstihla v roku 1997 spotreba originálnych liekov spotrebu liekov generických. Pokiaľ by tento trend tak ako v predchádzajúcich štyroch rokoch naďalej pokračoval, potom by už v roku 2002 podiel originálnych liekov predstavoval až 55 %. Takže smerovanie k lepšiemu využitiu domácich zdrojov vnímam v prvom rade nie ako šancu pre slovenských výrobcov, ale ako šancu pre štátny rozpočet. Uvedomujeme si nevyhnutnosť dovozu
zahraničných liekov, ktoré domáci farmaceutický priemysel nie je schopný vyrobiť. Práve preto považujem aj za nevyhnutnosť zvýšenie spotreby domácich generických a ekonomicky výhodnejších liekov, teda šetrenie tam, kde je to možné, aby tento štát mal prostriedky na drahé zahraničné lieky, teda tam, kde šetrenie možné nie je! Domáci farmaceutický priemysel je schopný vyrobiť tretinu dovozových liekov v ich generickej substitúcii. Ak by sa tieto lieky vyrobili v SR, znamenalo by to prínos pre obchodnú bilanciu SR až 2,7 mld. Sk a zdravotné poisťovne by ušetrili asi 1 mld. Sk. Toto je druhou šancou pre zdravotníctvo. Tretia šanca pre tento štát je skončiť s veľkorysosťou, na ktorú nemá. Ešte stále sa chováme veľkoryso vzhľadom na úhrady drahých liekov zo zdravotného poistenia v plnej výške, ktoré majú v domácej výrobe lacnejšiu generickú alternatívu. Veľkorysá je naša legislatíva, podľa ktorej zahraničný výrobca nie je nútený hľadať nové možnosti lacnejšieho umiestnenia lieku na našom trhu. A pritom možnosti tu sú. Aká je prognóza spotreby liekov do roku 2000 vo finančnom vyjadrení podľa štúdií Asociácie farmaceutických výrobcov SR? - V strednodobom horizonte bude mať vývoj výdavkov na lieky stúpajúcu tendenciu, aj keď sa pravdepodobne podarí dynamiku rastu spomaliť. Je možné očakávať, že medziročný nárast v rokoch 1999/2000 bude dosahovať 10 %. V tomto prípade by celkové výdavky na lieky vo finančnom vyjadrení v cenách výrobcu dosiahli v budúcom roku sumu približne 18,6 mld. Sk. Vyšší rast by výrazne ohrozil fungovanie systému verejného zdravotného poistenia. Dosiahnutie nižšieho rastu je len málo pravdepodobné. Celkový rast výdavkov na lieky v SR však bude daný predovšetkým rastom v skupine originálnych liekov, ktorých zastúpenie vo finančnom vyjadrení v roku 2000 pravdepodobne presiahne podiel 50 percent. Racionalizácia a efektívnosť liekovej terapie je úloha pre lekára, ale aj pre pacienta. U nás sa tento problém rieši iba zvyšovaním podielu pacienta na nákladoch. - Zastávam názor, že je nevyhnutné eliminovať podiel spoluúčasti pacienta na nákladoch na lieky. V prípade proklamovaných riešení o doplácaní 20 Sk pacientom za každý vydaný liek by nastal veľký dimenzionálny rozdiel medzi pomerom doplatku k cene domáceho a dovozového lieku. Riešenie vidím v takom systéme zabezpečenia liekovej politiky štátu, ktorá by zabezpečovala základné lieky v súlade so štandardnými terapeutickými postupmi pre pacienta bez príplatku a zavedením manipulačného poplatku za recept maximálne do výšky 10 Sk.
Dosiahnutie tohto stavu liekovej politiky s eliminovaním spoluúčasti pacienta na nákladoch za lieky je možné jedine s použitím transparentného a objektívneho systému a zavedením pružnej a flexibilnej kategorizácie liečiv. Je nevyhnutné rýchlo reagovať na zmeny na trhu s liekmi a s nástupom nových, pre zdravotné poisťovne ekonomicky efektívnejších generických liekov, znižovať úhrady poisťovní za onomicky náročnejšie originálne prípravky. Tento krok je možný iba presunutím zdĺhavého schvaľovacieho procesu z parlamentu na ministerstvo, teda výšky úhrad zdravotných poisťovní upravovať nižšou zákonnou normou – vyhláškou v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Ste schopní prežiť a obstáť, alebo by domáci výrobcovia potrebovali väčšiu ochranu zo strany štátu? - Vychádzajúc zo skutočnosti, že domáci výrobcovia sú generickými producentmi, očakávame riešenie registrácie generických liekov. Zákon o lieku by mal upraviť možnosti ich registrácie skrátenou formou a nie v plnom rozsahu, ako sa to požaduje v prípade originálnych prípravkov. Oprávnená je požiadavka väčšej ochrany a podpory domácej farmaceutickej výroby zo strany štátu. Kým v iných krajinách štát podporuje svoju domácu výrobu, náš štát sa správa k svojej produkcii macošsky. Zavedením a dlhotrvajúcim neriešením dovoznej prirážky na suroviny a materiál z dovozu potrebný na výrobu domácich liekov prišli slovenské výrobné podniky o mnohomiliónové sumy. Tiež spôsob, akým spomínaný exekučný zákon „rieši“ zadlženosť zdravotníctva za lieky, sú nesporne dôkazy nepodpory
a neochrany domácej produkcie. Aj v dôsledku týchto skutočností v porovnaní s inými krajinami, kde domáca výroba pokrýva až dve tretiny spotreby liekov, u nás slovenskí producenti vo finančnom vyjadrení pokrývajú iba 14 % trhu s liekmi. Podiel domácich výrobcov na našom trhu s liekmi je najnižší v postkomunistických štátoch. Peter Kasalovský