|
|
||||||||||||||||
| Piatok 17.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sedemnásť ekonomických pristaveníZa necelý rok vychádzania predstavil Hospodársky denník svojim čitateľom celú plejádu pozoruhodných osobností a firiem. Z nich dvanásť bolo nominovaných na prestížne ocenenie Občianskeho združenia Neformálne ekonomické fórum - Hospodárskeho klubu (predtým HNclub) v čitateľskej a klubovej ankete Prominent ekonomiky 1999 a ďalších dvadsaťosem mien malo šancu na získanie výročnej ceny NEF - Hospodárskeho klubu Zlatý biatec 1999. V tejto chvíli vám zopár myšlienkami, ktoré neprestávajú byť aktuálne ani s odstupom času, pripomíname aspoň niektorých z nich. K ostatným sa vrátime neskôr. Mediaprint-Kapa Pressegrosso, s. r. o., firma na dovoz a distribúciu periodickej i neperiodickej tlače na území Slovenskej republiky Devízou firmy je pružnosť, operatívnosť, schopnosť pracovať s relatívne nízkou remitendou a spoľahlivé doručenie na miesto predaja. Zásluhu na tom má aj moderné expedičné stredisko s praktickým vylúčením namáhavej manuálnej práce, ktorá bývala sprievodným znakom expedície. V dôraze na dopravu, ktorý kládli už od začiatku, nepoľavili. Tá predstavuje najvyššiu položku vo vlastných nákladoch firmy, ktorá používa zásadne vlastnú dopravu a sama si ju riadi. V spoločnosti Mediaprint-Kapa majú vypracované presné pokyny nielen pre bežné, ale aj pre havarijné situácie, pripravených vodičov i autá do zálohy. A ak sa hovorí, že keď vyjde slnko, musia vždy vyjsť aj noviny, pre Mediaprint-Kapa platí, že noviny, ktoré vyjdú, sa musia vždy dostať k svojim čitateľom. Hlavným cieľom, prioritou firmy, je dosiahnuť taký stav, aby každý zo 750 titulov, ktoré distribuuje, bol na každom predajnom mieste po celý čas, kým nedoručia nasledujúce číslo. Marián Jusko, guvernér Národnej banky Slovenska: - Možno predpokladať, že centrálna banka prejde postupne od kvantitatívnych ku kvalitatívnym nástrojom menovej politiky. Všetko závisí od rýchlosti a miery obnovenia makroekonomickej stability sprevádzanej dotváraním prostredia nevyhnutného na to, aby kvalitatívne nástroje boli účinné. Myslím hlavne na to, ako sa v spoločnosti nazerá na úver a jeho cenu úroku. Akceptujeme, že úrok je cena pre niekoho dostupná, pre niekoho nie, že úrok a úver musia byť splatené, komplexne povedané, že prirodzeným miestom pobytu tunelára je cela, nie vila. Snaha politikov mať vplyv na centrálnu banku nie je slovenskou špecialitou... Istou zárukou, že politici by sa mali správať osvietene, sú aj snahy súčasnej vládnej garnitúry o urýchlenie vstupu do Európskej únie, kde je nezávislosť centrálnych bánk jasne a jednoznačne deklarovaná. Viliam Veteška, predseda dozornej rady Slovenských aerolínií, a. s., Bratislava, predseda predstavenstva Wili Holding, a. s., Bratislava: - Slovenskému hospodárstvu chýbajú rozvojové impulzy. Ľudia, ktorí sú dnes na vysokých štátnych stoličkách, nevedia, čo je to atmosféra v podniku, psychológia v práci, atmosféra na medzinárodnom trhu... Treba si uvedomiť, že vzduch je ekonomický priestor. Keď sme zakladali Slovenské aerolínie, vedeli sme, že nám v tejto oblasti uniká vyše dvoch miliárd korún... Firma Wili, a. s., ktorú stopercentne vlastním, za deväť rokov činnosti preinvestovala v cestovnom ruchu okolo 180 mil. Sk, možno 200 mil. Sk. Vytvorili sme hodnotu prevyšujúcu 0,5 mld. Sk. Pritom som začínal ako živnostník, dnes sme spoločnosťou, ktorá vlastní majetok v hodnote vyše 0,5 mld. Sk... Pavel Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: - Nestačí len analyzovať situáciu a poznať pravdu. Treba vidieť východiská. Ak by som východiská nevidel, asi ťažko by som našiel odvahu ísť do vlády a sadnúť si na kreslo ministra poľnohospodárstva. Východiská nie sú v návratoch pred rok 1989, ani v konzervácii doterajšieho vývoja. Samozrejme, treba rozmýšľať o tom, odkiaľ dostať zdroje, dostať financie do rezortu... Usilujeme sa, aby úroveň pôžičiek, zahraničných úverov bola primeraná potrebám rezortu. Naše expertné a prepočítané odhady hovoria o potrebe 5 mld. Sk. Boli by to peniaze poskytované ako návratné zdroje, dlhé peniaze najmenej na sedem rokov s úročením na úrovni okolo päť percent. To jediné môže poľnohospodárstvu pomôcť... Ako človeka ma znepokojuje to, čo vidím okolo seba... ak dieťa dostane na Vianoce hrebeň a mydlo ako vianočný dar, je človeku smutno na duši. Management Consulting Jenewein, s. r. o., poradensko-konzultačná firma v personálnej oblasti - Našou špecialitou je metóda tzv. executive search, teda priame oslovovanie a výber, - hovorí Martin Novotný, jeden z dvoch konateľov a spolumajiteľ firmy. - Naši konzultanti systematicky sledujú trh ľudských zdrojov, takže dokážeme takmer vždy identifikovať správnych ľudí. Ak taký človek existuje, na 99,9 percenta ho nájdeme... Pracujeme aj pre tunajších majiteľov, ktorým záleží na rozvoji ich spoločnosti a jej konkurencieschopnosti. - Stretávame sa už aj s tým, že nám predstaviteľ firmy povie: Chcem byť taký dobrý ako zahraničný podnik, preto potrebujem kvalitných ľudí, - vysvetľuje Martin Krekáč, druhý z konateľov a spolumajiteľ, ktorý má vo firme na starosti práve kontakt s domácimi klientmi. - Už im nezáleží na tom, koľko to bude stáť, zaujíma ich, čo im môžeme ponúknuť. Ľubomír Harvánek, generálny riaditeľ Raven, a. s., Považská Bystrica: - Ak hovoríme o úspechu našej firmy, netreba za tým hľadať nič iné ako úpornú snahu dobre pracovať. Konkrétne neobmedzený pracovný čas môj i ďalších rozhodujúcich manažérov a vysoké pracovné nasadenie všetkých ostatných zamestnancov... Ročne predáme 150-tisíc ton hutníckych výrobkov, pričom zákazníkovi poskytujeme čo najkvalitnejší servis služieb. Obchodnými partnermi sú také významné podniky ako Hydrostav, Doprastav, Váhostav, Inžinierske stavby a veľa iných stavebných a výrobných spoločností... Slovensko je pre nás malé a má len obmedzenú trhovú kapacitu. Preto využívame našu výhodnú geografickú polohu a 30 percent predaja uskutočňujeme v ČR, Chorvátsku, Maďarsku a Slovinsku. (Firma Raven vznikla v roku 1993 a na zozname najväčších nefinančných podnikov SR sa vlani umiestnila na 53. priečke s tržbami takmer 2,6 mld. Sk.) Nestlé Food, s. r. o., Prievidza, výrobná a obchodná spoločnosť S predpokladanými tržbami okolo 3 mld. Sk v tomto roku sa zaradí na jedno z prvých troch miest medzi potravinárskymi výrobcami. Ponúka mimoriadne široký a kompletný sortiment (asi šesťsto výrobkov). V Prievidzi sa vyrábajú dehydrované kulinárske výrobky - polievky, hotové jedlá a bujóny predávané pod značkami Maggi a Carpathia, ako aj džemy a marmelády. Firma dodáva na trh široký sortiment cestovín z tvrdej pšenice Maggi, čokolády a čokoládové cukrovinky značky Orion a Nestlé, nečokoládové cukrovinky Sfinx, Lipo, Polo a Anticol. Nestlé Food distribuuje na Slovensku instantnú kávu Nescafé, instantné nápoje Nesquick a Granko, široký sortiment raňajkových cereálií a dojčenskú výživu. Firma Nestlé Food je aj významným exportérom v rámci globálnej skupiny Nestlé. Z produkcie závodu v Prievidzi je 65 - 70 percent na export. Spoločnosť ponúka svojim partnerom možnosť uplatnenia ich produkcie na slovenskom trhu, čím dotvára ponuku pre nášho spotrebiteľa. Jozef Migaš, predseda Národnej rady SR a predseda SDĽ: - Hlavné je zvýšiť našu exportnú schopnosť v tovaroch, ktoré majú vyššiu mieru pridanej hodnoty. Vláda musí intenzívne podporovať vstup zahraničného kapitálu ako nositeľa inovácií, novej kultúry výroby a organizácie práce, využiť odbytové kanály zahraničných korporácií. Zároveň treba podporovať všetky pozitívne impulzy, ktoré postupne vznikajú medzi slovenskými podnikateľmi. Nesmú sa podceňovať ekonomické väzby na Rusko, arabské krajiny, Čínu a Japonsko, aj keď naším základným cieľom je zapojenie sa do európskych štruktúr, do európskej deľby práce... Úlohou politikov je vytvoriť pre naše podnikateľské subjekty taký zahraničnopolitický priestor a vzťahy, ktoré by umožňovali efektívne zhodnocovať národnú prácu a napomáhali rozvoju obchodných a ekonomických vzťahov. Sám sa o to vo svojich zahraničných kontaktoch pokúšam. Ján Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: - Budovanie právneho systému štátu je nikdy neskončeným procesom, jeho cieľom je poskytovať v každom čase všetkým občanom rovný prístup k právam a slobodám zaručených ústavou Slovenskej republiky a ratifikovaným dohovorom o ľudských právach a vytvorenie podmienok, aby štát bol v celej jeho činnosti bezvýhradne viazaný zákonmi, slúžil občanom a poskytoval im istotu slobodného rozhodovania o ich prítomnosti aj budúcnosti. Tento proces je ťažké oddeliť od napĺňania vznešenej myšlienky budovania spoločného Európskeho domu pre všetkých tak, ako je v ňom ťažko rozdeliť dvojitú úlohu právnikov. Milan Lasica, herec, riaditeľ Štúdia S, Bratislava: - Myslím si, že je veľmi dôležité vytvoriť systém viaczdrojového financovania divadiel. Spoliehať sa na štát nemá cenu, pretože štát nemá viac peňazí... V meste, ako je Bratislava, by mala existovať skupina divadelných divákov, ktorí chodia do divadla, pretože ho majú radi. Paradoxné je, že keď som začínal v roku 1960, bolo tu asi 20-tisíc divadelných fajnšmekrov. A aj keď má dnes Bratislava asi dvaapolkrát toľko obyvateľov, obávam sa, že tých fajnšmekrov je dokonca menej... Snobizmus je integrálna súčasť fungovania divadla, a najmä takých malých divadiel ako toto naše. Vždy sa do divadla chodilo preto, lebo sa vravelo, že to treba vidieť. Ide však o to, aby obecenstvo malo položku na kultúru na poprednejšom mieste než doteraz. To súvisí nielen s ekonomikou, ale aj s kultúrnosťou spoločnosti vôbec. Na kultivovaní spoločnosti treba pracovať stále - je to postupný, pomalý proces. Rudolf Schuster, prezident Slovenskej republiky: - Priama voľba dáva prezidentovi silný morálny mandát, ktorý ho zaväzuje obhajovať záujmy občanov doma aj v zahraničí. Je potvrdením demokratizácie našej spoločnosti, ale aj zavŕšením emancipačného procesu slovenského národa. Môj vstup do veľkej politiky je spojený s myšlienkou občianskeho porozumenia. Verím tejto politickej koncepcii a chcem ju presadzovať aj v úrade prezidenta. Nie však po línii strany, ale ako vízie politickej kultúry na Slovensku... Som presvedčený, že každý by mal poznať správnu mieru v každej oblasti svojej činnosti. Túžba dokázať viac, hľadať nové výzvy, je motorom pokroku. Je aj mojou motiváciou. Vedome hľadám náročné úlohy, staviam si náročné ciele, ale vždy sa snažím hľadať správnu mieru. Michal Sýkora, predseda Združenia miest a obcí Slovenska, starosta obce Štrba: - Za najväčší pracovný úspech považujem to, že si ZMOS v roku 1995 sadol po prvý raz v histórii ako rovnocenný partner za rokovací stôl s vládou SR. Miesto, ktoré nám ako reprezentatívnej organizácii patrí, sme si museli vydobyť. A to si vysoko cením... Trúfame si na boj v prospech samosprávy, pretože silná územná samospráva je skúšobným kameňom demokratického usporiadania spoločnosti. Ak Slovensko chce spravovať verejné náležitosti moderne, primerane dobe a európskemu štandardu a v neposlednom rade tak, aby sa zvýšil vplyv občanov, potom ani nie je veľa možností - zmeny sa nemôžu neudiať. Kedy to však bude, ťažko povedať. Je to mimoriadne zložitý proces. My sme však bežci na dlhé trate, vytrvalci. Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR, predseda SOP: - Otázku bezpečnostnej orientácie Slovenska treba vnímať pragmaticky, pretože ide o životné záujmy nášho štátu. Pri pohľade do slovenskej i európskej minulosti, ale aj do budúcnosti so všetkými jej perspektívami aj hrozbami, si malý stredoeurópsky štát nemôže dovoliť hazardovať so svojím postavením. Nemôžeme patriť do územia nikoho. Aj v tomto smere máme jedinečnú šancu dejinným spôsobom vyriešiť otázku bezpečnosti Slovenska. Namiesto zastaraného konceptu neutrality štáty západnej Európy a ich severoamerickí spojenci ponúkajú Slovensku reálnu šancu vyriešiť otázku bezpečnosti našej krajiny integráciou do NATO. Akčný plán členstva, ktorý prijal washingtonský summit aliancie v apríli tohto roku, je veľkou príležitosťou. Záleží len na nás, ako ju dokážeme využiť. Ide o otázku našej identity. Či budeme štát izolovaný od európskych procesov a trendov, zahľadený do svojej malosti, alebo štát moderný, sebavedomý a otvorený. Peter Engert, predseda predstavenstva CAC Leasing Slovakia, a. s., Bratislava: - Za 27 mesiacov pôsobenia sme sa stali na Slovensku najväčšou lízingovou spoločnosťou. A to sme 1. októbra 1996 vstupovali na preplnený lízingový trh... Prvú skupinu našich produktov tvoria obchody, ktoré sa týkajú lízingu automobilov, v druhej skupine je lízing strojov a zariadení. A opäť sú tu dve možnosti - tzv. dodávateľský a individuálny lízing. Pri prvom type sa na základe zmluvy s dodávateľom prepojí ponúkaný produkt s patričným financovaním, čím zákazník získava celý balík služieb. Na rozdiel od tohto variantu individuálny lízing hľadá optimálne financovanie nie pre produkt, ale pre klienta. Ušijeme mu plán financovania presne na mieru. Náš lízing je podporený aj ďalšími službami, napríklad výhodné poistenie majetku, colné služby pri dovoze zo zahraničia, ako aj právne a daňové poradenstvo súvisiace s lízingom. Cestovná kancelária Satur, a. s., Bratislava - Ak vychádzame z poznania, že cestovný ruch je jedným z najperspektívnejšie sa rozvíjajúcich odvetví nášho hospodárstva a zároveň konštatujeme, že toto odvetvie neprináša adekvátny efekt pre náš štát, je jednoznačne potrebné prehodnotiť terajšie postavenie Sekcie cestovného ruchu pri Ministerstve hospodárstva SR, ako aj Slovenskej agentúry pre cestovný ruch - povedal generálny riaditeľ Dušan Muňko. Muňkova spoločnosť Merk získala CK Satur za 100 mil. Sk, investovala do nej 68 mil. Sk a neprepustili nikoho, napriek tomu, že v tom čase bola CK v červených číslach. Nielenže sa podarilo zastaviť negatívny trend, zvýšiť tržby a dosiahnuť kladný hospodársky výsledok - v roku 1998 predstavoval 65 mil. Sk - zároveň sa výrazne zvýšil aj počet klientov a v ankete odborníkov i v ankete verejnosti bol Satur vyhodnotený ako najlepšia cestovná kancelária na Slovensku. V súčasnosti sa Satur vláči po súdoch, pretože FNM dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o privatizácii tejto cestovnej kancelárie (o kauze sme v Hd podrobne informovali), čím sa výrazne naštrbil jej imidž a je veľmi pravdepodobné, že sa to negatívne odrazí na hospodárskych výsledkoch. Jozef Sitek, generálny riaditeľ OVP Orava Trstená: - Už sme sa nemohli pozerať na to, ako staré vedenie devastuje fabriku, - povedal po tom, čo OVP Orava kúpil bezprostredne susediaceho krachujúceho a zadlženého konkurenta OTF-TV, a. s., Nižná. Aj keď sa o pár dní rozhodol po porovnaní výsledkov z 30. júna oproti stavu k 30. októbru v súlade so zmluvnými podmienkami odstúpiť od zmluvy a vrátiť exekútorovi cenné papiere, uskutočnili výmenu na riadiacich postoch a nový manažment v spolupráci s vedením OVP Orava Trstená za štyri dni zabezpečil výrobu farebných televíznych prijímačov v OTF-TV, kde sa už od apríla pravidelne nepracovalo. Ing. Jozef Sitek ponúkol túto spoluprácu ako trvalú - vo vývoji, v nákupe materiálu, obchodnej politike, aj vo výrobe. OVP Orava Trstená vznikla pred piatimi rokmi na zelenej lúke a dnes je najväčším výrobcom televízorov na Slovensku, pričom 45 percent výrobkov úspešne exportujú. Pravda, kým tohoročnú tržbu OVP - asi 1 mld. Sk - zabezpečilo 400 ľudí, na tržby OTF vo výške 360 mil. Sk pracovalo 1400 zamestnancov. Bank Austria Creditanstalt Slovakia, a. s. Tento bankový subjekt vznikol 1. januára 1999 integráciou Bank Austria (SR), a. s. a Creditanstalt, a. s. Banka sa zameriavala najmä na nadnárodné podniky a joint-ventures rakúskych a medzinárodných firiem so slovenskými podnikmi. Do popredia záujmu sa postupne dostali aj domáce firmy, predovšetkým z výrobnej sféry s výraznou proexportnou orientáciou. Banka precízne aplikuje princíp tzv. relationship manažmentu. Ide o to, že každý inštitucionálny klient má v banke svojho univerzálne vzdelaného a jazykovo zdatného poradcu, ktorý je stálou kontaktnou osobou a s ním môže riešiť všetky problémy týkajúce sa ich obchodného vzťahu. Táto stratégia individuálneho prístupu priniesla slovenským pobočkám rakúskeho bankového gigantu v roku 1998 nárast záväzkov voči klientom o 22 percent na 8,1 mld. Sk. Pripravila Zuzana Krútka Snímky archív redakcie |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
