Nové zmeny pri výpočte koeficientu

o dani z pridanej hodnoty v oblasti uplatňovania odpočtov dane pri vykonávaní tohto typu finančných činností sa s účinnosťou od 1. apríla 1999 vylúčili novelou zákona o dani z pridanej hodnoty z menovateľa koeficientu ceny týchto zdaniteľných plnení, to znamená úroky dosiahnuté z peňažných prostriedkov na účtoch v banke. Toto pravidlo sa však netýka banky. Ak banka dosiahne úroky z peňažných prostriedkov uložených na účte v inej banke, musí, keďže je finančnou inštitúciou a finančné činnosti sú jej hlavnou činnosťou, uviesť tieto úroky do menovateľa koeficientu. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty v platnom znení. Podľa tohto ustanovenia sa do menovateľa koeficientu neuvádza úrok z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou. Dosiahnuté úroky sa uvádzajú v riadku 13 daňového priznania, do ktorého sa uvádzajú ceny zdaniteľných plnení oslobodených od dane, pričom sa tieto ceny neuvádzajú do menovateľa koeficientu. Banka uvedie dosiahnuté úroky zo svojich peňažných prostriedkov na účte v inej banke v riadku 12 daňového priznania. V tomto riadku sa uvádzajú ceny zdaniteľných plnení oslobodených od dane vo výške, ktorá sa uvádza do menovateľa koeficientu. Od 1. apríla 1999 teda už nevznikajú vo výrobných a v obchodných podnikoch, u platiteľov dane z pridanej hodnoty, problémy s krátením nároku na odpočet dane z celkovej dane na vstupe z dôvodu dosiahnutia úrokov z peňažných prostriedkov na účte v banke. Dokonca sa týmto firmám po skončení roku 1999 vráti aj daň na vstupe, ktorú si nemohli uplatniť ako odpočet dane v januári, vo februári a v marci 1999 z dôvodu dosiahnutia úrokov z peňažných prostriedkov na vkladových účtoch pred účinnosťou zákona č. 60/1999 Z. z. Vráti sa im prostredníctvom ročného vyrovnania nároku na odpočet dane, ktoré je platiteľ dane povinný vykonať podľa § 21 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty po skončení kalendárneho roka v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka. Vrátenie dane na vstupe, ktorú si nemohol platiteľ dane uplatniť ako odpočet dane v januári, vo februári a v marci 1999 z dôvodu dosiahnutia úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, vyplýva z prechodného ustanovenia § 55a ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré bolo do zákona doplnené s účinnosťou od 1. apríla 1999. Na základe tohto ustanovenia použije platiteľ dane pri ročnom vyrovnaní odpočtu dane za rok 1999 spôsob podľa § 21 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení platnom od 1. apríla 1999. Znamená to, že pri výpočte koeficientu z údajov o všetkých zdaniteľných plneniach uskutočnených za rok 1999 neuvedie do menovateľa koeficientu úroky z peňažných prostriedkov na vkladovom účte dosiahnuté v januári, vo februári a v marci 1999. Príklad
Podnikateľ, platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý sa zaoberá výrobou a predajom elektroniky, vložil v decembri 1998 peňažné prostriedky na vkladový účet - išlo o mesačný termínovaný vklad s automatickým obnovovaním vkladu každý mesiac. V zdaňovacom období - január 1999 dosiahla firma úrok z týchto peňažných prostriedkov vo výške 238 000 Sk, rovnaký úrok dosiahla aj vo februári, v marci a v apríli 1999. Pri výpočte nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty bola firma povinná v januári, vo februári a v marci 1999 postupovať podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení platnom v tomto období - z celkovej dane na vstupe si mohla ako odpočet dane uplatniť iba pomernú časť, a to podľa výšky vypočítaného koeficientu. Výška koeficientu bola ovplyvnená výškou úroku z vkladového účtu. Koeficient za január 1999 mal hodnotu 0,9762, za február 0,8321 a za marec 0,9121. Odpočet dane bol v januári 97,62 % z celkovej dane na vstupe, vo februári 83,21 % a v marci 91,21 %. Spolu bol rozdiel medzi daňou na vstupe a odpočtom dane v týchto zdaňovacích obdobiach 445 000 Sk. Úrok dosiahnutý za apríl 1999 sa do menovateľa koeficientu neuviedol, preto firma mala nárok na odpočet dane v tomto zdaňovacom období v plnej výške dane na vstupe. Po skončení kalendárneho roku 1999 bude firma povinná postupovať podľa § 21 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty a vykonať ročné vyrovnanie odpočtu dane. Do koeficientu vypočítaného z údajov celého roka už úroky z peňažných prostriedkov na účtoch v banke dosiahnuté v januári, vo februári a v marci 1999 neuvedie, čo spôsobí, že hodnota koeficientu bude číslo 1, to znamená, že odpočet dane za rok 1999 sa rovná výške dane na vstupe za rok 1999. Porovnaním súčtu odpočtov dane uplatnených v januári až decembri 1999 (riadok 20 všetkých daňových priznaní) s údajom o odpočte dane vypočítaným podľa § 21 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty (s prihliadnutím na prechodné ustanovenie § 55a ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty) firma zistí, že vznikol rozdiel v jej prospech, ktorý si uplatní ako odpočet dane v rámci ročného vyrovnania odpočtu dane za rok 1999 v riadku 23 daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 1999. Tento rozdiel sa bude rovnať skráteniu odpočtu dane v porovnaní s daňou na vstupe v januári, vo februári a v marci 1999, t. j. sume 445 000 Sk.